MontyBrogan

Ľudové konzervatórium, surové ópium, ambulancia z KGB a Bond s novou tvárou serióznejší, ale aj zraniteľnejší. Charizmu si ešte buduje, ale bond girl Maryam d'Abo s výzorom blond verzie Audrey Hepburn chýbajúce emócie dorovnala.

Pripomínalo mi to staré bondovky. Hlavný hrdina šarmantný muž zákona. Nejedna žena bojuje o jeho priazeň. Akčné scény vynaliezavo dobrodružné, ale kreatívne bezradné. Možno by stáli za zmienku aj akrobatické efekty a strihy, no v technických kategóriách nie som doma. Tak sa budem držať porekadla hovoriť striebro, Mackenna zlato..

Tento poznáte? Vojdu spisovateľ, feťák, psychiatrička a majiteľka pohrebného ústavu do strašidelného domu a dom im hovorí: vitajte späť, deti...

"V Írsku by si bol s kočom, koňom a knihou dobrá partia. Tak zapáľme koč, zjedzme koňa a utrime si zadok stránkami knihy, nech vidia, čo sme za partiu." V pohode kostýmovka, len s trochu skratkovitým dejom. Aby všetky vzťahy nadobudli vývin a neortodoxné lekárske metódy uplatnenie bez zjednodušovania, bolo by treba 3-hodinovú stopáž. V takom prípade by sa možno zvažoval oscar aj v jednej z hlavných kategórií a všeobecné povedomie o filme mohlo pretrvať do súčasnosti.

Sa čudujem, že Kiefer Sutherland tú cenu Brazzers nakoniec nedostal. Tak nezodpovedne stvárnil rímskeho senátora, že po 17-ročnom časovom skoku sa neunúval ani navštíviť maskéra.

Toľko vyberala, až prebrala. A keď sa prebrala, bolo už trochu neskoro. Len miestami išla forma na úkor obsahu. Škoda, čakal som psychologicky jasnejšie definovaný film, ktorý by sa vývojom postáv vyrovnal vizuálnej podmanivosti.

"Jack je mŕtvy. Nebuďte smiešny, o niečom takom by ma informoval!" Že si prvú časť pamätám z detstva viac než Indiana Jonesa, to ma síce prekvapuje, ale možno ju naše televízie proste len častejšie dávali. Ale, že si ju pamätám aj viac ako dvojku, to veľmi nechápem, keďže Honba za Klenotom Nílu je vtipnejšia, má lepší príbeh a veľkolepé scény dokazujú aj správne využitie zjavne štedrejšieho rozpočtu.

Keď už majú tí Simpsonovci 30 rokov, musím povedať, že Paul Ritter hral vo Friday Night Dinner jasného Homera. Ako vieme, ten pracuje v jadrovej elektrárni. A hľa, zrazu je tu Černobyl s Paulom Ritterom ako kľúčovou postavou jadrovej elektrárne. Náhoda? Nemyslím si.

Film je nekonzistentný, lebo napriek tomu, že sa neberie vážne, má obrovské ambície na možnosti hodinu a trištvrte dlhej stopáže. Robí totiž z Hollywoodu všeobjímajúci kolos, ktorý rieši nečakané tehotenstvo právnickými fintami, studenú vojnu sa snaží poraziť v zárodku a prirovnáva vieru v boha k viere v profesionálne poslanie na poli show businessu. Čo sú častokrát tak naivné žvásty založené na skutočnosti, až si človek uvedomí, akej jedinečnej satiry sa stal svedkom.

Keď kalvinistickí Juhoafričania videli Hulka s Iron Manom, ako im ničia nemenované mesto na africkom pobreží (Johannesburg), museli, chudáci, zabudnúť na vieru zdedenú po Búroch a v domnienke, že ich niekto preklial, konvertovať k animizmu. Zlý duch si totiž na seba berie podobu niečoho ešte väčšieho ako slona, podobu Ameriky. Snáď im to Stark potom preplatil. Veď je celkom bežné vytvoriť škodu, aby sa mohla vytvoriť charita. Nechápte ma zle, je to len film. V skutočnosti sa pár dolárov z tých 250 mega istotne ušlo aj domorodým komparzistom.