MontyBrogan

Hystéria, empatia, ľahostajnosť, entuziazmus, egoizmus, vzdelávanie, mudrovanie, sebareflexia, exhibicionizmus. V postave Anny Paquin tu bola obsiahnutá celá jedna osobnosť určitého typu mladého človeka. Ktorý film niečo podobné dokáže? Minutáž nie je vysvetlenie, ale prostriedok. Som ohúrený, tak ako málokedy, aj keď pri konverzačkách mi netreba veľa.

No konečne som videl Levitta, Zemeckisa a Silvestriho na lane. Keď som ich svojho času zmeškal v novom bratislavskom Imaxe, už som to potom len odkladal. To vás určite zaujíma. No nič, ja len toľko, že tí ľudia z dola, čo nemali ďalekohľad, čiže drvivá väčšina, museli mať z toho predstavenia hovno. Ináč krásne natočené. Pri Petitovom opakovanom otáčaní sa a pokračovaní v chôdzi, som si spomenul na Forrestove nesmrteľné "A keď už som bol tak ďaleko, povedal som si, že pobežím ešte ďalej." Niektorí filmári proste majú v sebe umelca, ktorý sa časom ani dobou nevytratí.

O niektorých miestach sa hovorí, že sa tam zastavil čas. Ale to ho skôr len neprijímajú ich obyvatelia. Divoké včely sú dôkazom, že sa dá natočiť dobrý film aj o spiatočníkoch, veď prečo nie, otázne však je, koho to bude do akej miery baviť.

Zanechať pár mŕtvych tiel, pochovaných áut a vypnutých kamier pre dobro rodiny. Aj o tom môže byť western. O súrodencoch na ceste zločinu, texaskom rangerovi na ceste do dôchodku a asertívnej čašníčke na ceste za vysokým prepitným. Každý si ide za svojím snom. Ako inak. R.I.P. indiáni.

V situácii, kedy má zmena okolností charakter katastrofy, musí byť ťažké sa aj prispôsobiť, nieto ešte začať si niečo budovať. Ale dievčatám som v ich snahe nedokázal nedržať palce ani na chvíľu. Aj vášne každej z nich, ktoré sa v nových podmienkach praktizovali ťažšie, im paradoxne museli pomôcť vydržať. Proste príbeh zo života, len kvôli diváckej atraktívnosti zasadený do extrémnejších podmienok.

Mladí ľudia sa klamú, starí zabúdajú. Ideálny svet na stratu pamäte a začínanie odznova niekde ďaleko od všetkého, čo je im tak nechválne známe. Otakar ma zase raz zVávril na svoju stranu.

Film, ktorý vonia letom ako máloktorý iný. Cesta spoločnou dodávkou do neznáma, plná hudby, niečoho na zlepšenie nálady a obnažených lakťov členov svojej partie, ktoré sa navzájom dotýkajú. Vonku je ešte teplejšie než v aute a najpríjemnejšie sú večery. Stačí pravidelne hasiť smäd, pretože všetko ostatné sa zdá byť tak blízko. Door-to-door predaj je síce ťažký spôsob obživy, no dobrá škola života. A keď je človek mladý, nič nie je nedôstojné, lebo sa ešte môže poučiť. Neskôr bude možno ťažšie zvládať kocoviny, ale zato si viac dokáže vychutnať 163-minútový film, ktorý je natočený pre ľudí ako on.

Neočakávaný sled okolností najlepšie zobrazujú skutočné udalosti. A občas aj irónia vezme meč spravodlivosti, aby potvrdila, že dokonalý zločin nie je pre každého delikventa dosiahnuteľná méta. Jednu z mála výhrad mám k situácii, kedy začali dvaja lupiči šeptom riešiť v dome, do ktorého sa vlámali, či budú mať komu dať neskôr otvoriť trezor. Zas takí amatéri hádam neboli.

Keby som sa tu nemal na čo pozerať, tak sa nemám na čo pozerať - logická indukcia.

Zlodej ostane zlodejom aj napriek ranám, ktoré zato schytá. Dobehne ho chamtivosť do slepej ulice na rohu spravodlivosti a hanby. Jeho šrám na svedomí nie je nikdy sám, tak komu by sa to všetko chcelo naprávať. Kariéru podvodníkov na pomedzí biedy a chvíľkového luxusu vystihol Fellini s temperamentom sebe vlastným. A mňa teší, že keď som niekedy o jeho známejších filmoch pochyboval, môže ma o svojej kvalite naopak presvedčiť ten nenápadnejší.