RXP

Filmová oslava na hedonistický životný štýl. Samotný film spôsobuje rozkoš svojím pomalým tempom, vizuálom a fantastickým soundtrackom, ktorý človek počúva ešte hodiny po záverečných titulkoch, len preto, aby ešte nachvíľu udržal tú čarovnú atmosféru. Upírske postavy sú tu, veľmi správne, postavené ako antitéza kresťanskej morálky. Nie sú to krvilačné, nechutné monštrá, ako by sme čakali ale niečo ešte horšie. Upíri si tu vychutnávajú život, svoje telá a svoj pomalý životný štýl. Pretože na rozdiel od nás oni majú všetok čas sveta.

Sam Mendes natočil film o divných ľudoch a ja som sa smial a smial a smial. Výborná komédia s dramatickými prvkami(alebo naopak?), ktorá dokáže človeka pohladiť po duši. Sam M. sa zameral na putovanie dvoch vykorenených ľudí, ktorých situácia núti korene znovu zapustiť a oni nevedia presne ako na to. Myslím, že si vybral komedialny žáner preto, že samotní hrdinovia sa nebrali až tak vážne.Vybral si spôsob, ak vyjdariť vážny obsah humornou formou. V tom samotnom filme sme sa nakoniec dozvedeli, že niečo ako perfektné miesto pre život neexistuje. To hladanie správneho miesta podľa mňa symbolizovalo, všetky tie obavy a to že si neboli istí, ako sa o to dieťa postarajú. Precestovali viacero miest, kde vždy navštívili niekoho známeho ale nemohli tam zostať, pretože oni hladali niečo iné. Hľadali klud a hladali dôkaz, že sa môžu jeden na druhého spolahnúť.SPOILER: Preto nakoniec zakotvili po nočném duševnom splinutí na trampolíne v dome Veronineho detstva, bez priateľov. KONIEC SPOILERU.Už zrazu nepotrebovali Montreal a Pheonix a priateľov. Uvedomili si, že netreba sa inšpirovať životmi tých druhých, ale treba vytvoriť ten svoj vlastný. Prestať plánovať a začať uskutočnovať.

MYSLíM SI, že skôr ako o vyobrazenie chudiny ako nadbytočného odpadu zodpovedného za veškeré zlo na tejto planéte tam išlo o korupciu, ktorou sú brazilské štruktúry povestné. O PENIAZE a o to, ako sa k nim dostať. Či už ste policajt,politik alebo iný krásny štátny zamestnanec. A nezáleží na tom, či peniaze predstavujú len dovolenku, zabezpečený dôchodok alebo práve to najdôležitejšie-politickú moc. To čo sa deje v gete sa tam deje preto, že tam neexistujú pravidlá. Geto sú len vydedenci, čierna škvrna na povesti mesta a ľudia tam dílujú, pretože nemajú veľmi na výber. Ale to strašné z tohoto filmu vzišlo to, že pod kontrolou to majú práve tí, ktorí sa na oko snažia sa s tím bojovať, že je to len jeden začarovaný kruh a hlavoši si to môžu riadiť presne tak ako potrebujú a manipulovať ľudí aj media. Veď čo? Sú príliš mocní na to, aby sa im niečo stalo. Ich arogantné vystupovanie v televízii a silný pocit nadradenosti mi niečo pripomína!

Absolútne nerozumiem, prečo to má také pnižujúce hodnotenie. Ako jediné rozumné vysvetlenie mi príde, že to väčšinou pozerali ľudia, ktorí mali v pláne ďalší hororový večer a pre nedostaok strachu to spláchli, zahrabali pod zem. Ono to moc horor nie je, skôr by som povedal že psychotriler a veľmi podarený. Šialenstvo vykreslené vo svojej desivej podobe. Rozhranie dvoch svetov,Jeden svet spoločný všetkým ľudom, ktorý obývame a v ktorom komunikujeme, ale je tam aj ten druhý svet. Svet šialencovej mysle, paranoja, ktorá zatemnuje myseľ a oslepuje oči. Paranoja, ktorá dokáže spájať zdánlivo nejspojiťelné veci a ktorá sa dokáže šíriť z jednej mysle na druhú ako vírus. Problém je, že tento druhý svet zvyčajnenie nie je vnímaný ako druhý, ale ako "ten", všetkým spoločný. Šialenci si myslia , že ostatní sú šialení, zatiaľ čo sa sami v tom šialenstve utápajú viac a viac. Holt, aj psychóza má svoje desivé čaro. Veľmi ma tento film prekvapil, že je v skutočnosti oveľa lepší ako jeho celkové hodnotenie a rozhodne ho môžem len doporučiť.

Zaujímavý príbeh, inšpirovný skutočnosťou, ale chýbalo mi tam trošku viac životopisu. Napr. zoznámenie diváka s detstvom vrahov. Pretože to neboli len zločinci, ktorí sa vydali na dráhu zločinu, pretože sa im nechcelo makať a vstávať každé ráno na šiestu do továrne. Vraždenie, nemalo za cieľ len zohnať si peniaze na udržanie istého životného štandardu. Nie,nie, takýto asociali musia mať za sebou temnú a hrôzostrašnú minulosť. Detstvo upletené z krivdy a bezcitnosti. Alkoholický,polodementní rodičia, ktorí ich pravidelne bili a možno aj opustil, bez prejavu čo i len jedného láskyplného gesta. Oni v živote zažili len zlé a vinia z toho spoločnosť, ktorej to teraz oplácajú množstvom nevinných mrtvol. Dve ľudské monštrá ako výtvor, deformát spoločnosti. Neschopní lásky, pretože ju nikdy nezažili. Najlepšie to odzrkadlujú city, ktoré k sebe vzájomne prechovávajú. To nie je láska vo svojej čistej podobe,ale jej patologický derivát. Závisloť stupňovaná agresivitou a iracionalitou. Tieto city sú absolútne deštrukčné, bez jediného pozitívneho momentu. Preto by som uvítal keby nás režisér oboznámil s dôvodmi, prečo je niekto tak zlý a nie len ho uvrhol na plátno ako vyvrhela z pekla. Film sa mi páčil a zaujal ma herecký výkon Jhona Travolty, ktorému som tu strápenú dušu uveril. Mám iba jednu pripomienku k zlepšenia. Film by mal byť buď za a) viac akčný alebo za b) mať hustejšiu atmosféru. Ja osobne by som preferoval druhú možnosť.

Na trafficku sa mi páčilo, že to nie je ďalší film o drogách, kde sa hlavná postava dostane svojou neuváženou konzumáciou zakázaného ovocia do sračiek, z ktorých je už takmer nemožné sa vyhrabať a so záverečnými titulkami neprišiel ten neviditelný mentorský prst ukazujúci no no no tohoto sa radšej nechytaj. Vôbec nie!!! Je to len ideologicky nezaťažený opis života chemickej generácie v Anglicku, ich nedokonalé životy a dokonalé párty. Práve táto doba nechala vzniknúť hudbu ako Prodigy,Fat Boy Slim a iné rave pecky a práve títo ľudia na extáze ju vytancovali takmer k dokonalosti.

Tak ja teda neviem, ale vždy som si myslel, že horor by mal byť aspoň trošku strašidelný. Film, ktorý donúti diváka zatajiť dych a viac sa pritlačiť k svojej drahej polovičke alebo aspoň k ružovému plyšovému slonovi. Hovorím samozrejme o klasickej ducharine akou bola žena v čiernom. Robiť dobré filmy je ale ťažké a tak tu máme tucty tínedžerských vyvraždovačiek, ktoré sú síce extrémne tupé ale zas sa pri nich dobre jedia čipsy a občas sa človek otupený všetkým tým explicitným násilím aj zabaví. A potom tu mám Silent House, film, ktorý sa tvári vážne ale hlavná hrdinka sa správa ako totálne tupá čúza. Žiadny strach, žiadny teror a napätie som cítil len z množstva skonzumovaných praclíkov. Extrémne nudné spracovanie vrcholiace síce do dobrej pointy ale 5 dobrých minút z filmu je skrátka príliš málo. A hlavná hrdinka hrala tak oduševnene tú svoju paniku, až som myslel, že privedie na svet dvojičky.

Perfetná atmosféra a vykreslenie psychiky, ktorá sa rúca ako dvojičky po zásahu lietadlom. Williem Lee je spisovateľ, ktorý má "problémy" s drogami a aj s realitou. Atmosféra je hustá a skvele dokreslená schizoidnou hudbou. Bill, ako správny feťák väčšinou komunikuje s nechutnými stvoreniami, ktoré sa len tak objavia v izbe. Za tie roky už je zvyknutý, drogy ho naučili, že mu len sprítomnia inú realitu a niekedy je medzi nimi ťažké sa orientovať, hlavne keď jedna s druhou začnú splývať. Potom je problem rozoznať, či halucináciou bol zhovorčivý šváb s tajným poslaným, alebo žena, ktorú človek stretne a po ktorej zatúži. No ktorá sním už neni a zostala mu na ňu len spomienka, ktorá je rovnako skutočná,neskutočná ako väčšina spomienok a preľudoov, ktoré za posledné roky zažil. V takom prípade je možná len snaha o logické zhodnotenie veci, vo svete, kde žiadna logika neexistuje. Snaha nekonať unáhlene, vždy sa držať pozadu a sledovať okolie a hladať chybu. Niečo, čo by mohlo konkrétnu situáciu zdiskreditovať v jej skutočnosti, alebo naopak potvrdiť. A dalej plávať svetom, tvoreným z rôznych svetov. Až jedného dňa človeka ten svet pohlití a hladina sa za ním navždy zatvorí. Už nebude schopnosť v tom chodiť, slovo logika sa stane archaizmom a zo psychiky zostane len popol .

Strkal prsty do kapusty.... a mal z toho problémy. Film o dospievaní dievčaťa na pomedzí kulturných rozdielov Ameriky a arabského sveta. Napriek tomu, že jej otec je katolík, aj tak si zo sebou priviezol do novej krajiny kultúrne dedičstvo a podľa toho aj vplýval na svoju dcéru. To je pre tínedžerku celkom dosť zmätočné, kedže vo svojom veku má problém vyrovnať sa sama so sebou. Ona už vyrastá v inom svete a tak má problém zosúladiť, to čo vidí všade okolo s predstavmi svojeho otca.Herecké výkony boli podľa mňa veľmi dobré, najmä Aron Eckhart a ja musím porozmýšlať, ako mu spravím miesto vo svojej desiatke a malá Jasira to všetko zahrala so svojím očarujúcim úsmevom.

Je to strelec, cynický a drsný, pokojný a vyrovnyný, premýšlivý. Nie je to typ potomka strelcov zo západu, ktorí sú ochotní obetovať život za česť, nech už to slovo znamená čokoľvek. Nie je to typ, ktorý ma v sebe neomylný morálny kompas, vedúci ho vždy správnym smerom. Je to proste strelec - zabiják. Pištole sú jeho remeselné nástroje. Keby si vybavil živnosť, určite by si guľky mohol odpísať z daní. Človek zdrhajúci za mexickú hranicu, štvanec, ale zastavil sa ešte v texaskom mestečku, kde vzduch je tak horúci a bude ešte horúcejší. Kde bojujú dva gangy netalentovaných pištolníkov a treto-tridnych gangstrov.Miluje prachy. Že sa rozhodol z obidvoch strán vytrieskať peniaze a nechať všetko lahnúť popolom mu asi nemôže vyčítať nik. A aj keby, jemu to je jedno. Proste muž bez citu a svedomia. Jeho suché hlášky sú mierené s rovnakou presnosťou ako projektily z jeho rýchlo tasených koltov. Železné nervy a ľadový pokoj v dusnej,prašnej a rozhorúčenej prdeli na juhu Ameriky. Je to to on, chlap, ktorý si vytvoril vlastnú mierku, vlastné pravidlá, svoj vlastný stýl. A jeho jedinou slabinou je žena...