dr.horrible

Pre naozaj hodne pomalé tempo, sa tento film bude páčiť asi málokomu a tak namiesto chvalospevov, ktoré by nabúrali vaše očakávania, radšej skúsim prirovnávať: Prvá hodina je pochmúrny protialkoholický horor, kde sa scény z odvykačiek a budovania nového vzťahu, striedajú s občasnými vraždami úchylného trestanca na úteku. A ešte raz, je to veľmi pomalé, ale má to atmosféru, asi ako Henry. Nečudoval by som sa, keby naňho dokonca Wingard odkazoval. No a jak sa to prehúpne cez šesťdesiatu minútu stopáže, atmosféra zhustne ešte viac a odrazu príde absolútne neodhadnuteľná pointa, ktorú záverečný, hyper - indie Scream masaker, už iba zaklincuje. Z pekla do pekla, čo môže byť romantickejšie?? Wingard je hold macher. Guilty pleasure 5* PS: Nechápavosť tunajších hororových fanúšikov ma vždy udivovala, ale vlastne som rád. Prináša mi množstvo príjemných prekvapení

Príbeh nič moc, ale kompenzuje to dokonalý vizuál. A tie postavy sú radosť. Ženské Star Wars; tak cool, jak to znie.

Zatim iba taký úvod, ale pekné holky so svetelnými mečmi a zadok Mary Elizabeth Winstead. Toto ma bude baviť.

Záverečné dejstvo patrí medzi vizuálne najkrajšie okamžiky Star Wars celkovo. Predchádza mu ale podivuhodný mix vecí, ktoré nemám rád. Zaprvé retrospektíva (pochopil som to?), zadruhé tréning (pochopil som to?), zatretie  dlhočízna snová (?) sekvencia, ktorá je tam vlastne len preto, aby sme dostali fan service. Pripomínalo mi to Aryu v siedmej sérii Game of Thrones. Akože ten Anakin bol cool, ale fakt to niekomu dávalo zmysel? Záver teda fajn, zvyšok ma striedavo nudil a sral. A zachraňoval to vlastne iba úžasný zadok Mary Elizabeth Winstead.

Absurdná a značne dementná historka o bande antihrdinov, zmrzačených, alebo inak postihnutých vesmírnych teroristoch. Strašná blbosť, zábavná, taký Six-String Samurai bez poetiky a umeleckých ambícií. Mutante! 70%

Dobrý nápad, ale je to na môj vkus primálo vyhrotené a nakoniec to smeruje úplne inou cestou, jak by som si predstavoval. Čo je škoda, pretože miesto komornej drámy s vizuálom lesbo-indie tv romantiky, sme mohli dostať nicholsovskú fight story až na doraz, a zo mňa osobne by niečo také dokázalo vyždímať omnoho silnejšie emócie. Ale tak v nezávislákoch sa hraje na osobné príbehy, že ano, Zoe Lister-Jones je navyše celkom slušná herečka, a aj keď natočila tuctovku, na ktorú si zajtra nebudem pamätať, chválim aspoň ju, s jej záverečnou osobnou spoveďou. Tá bola napísaná pekne. Rozhovor s matkou tiež. Na druhú stranu, s humorom to nevie vôbec. Ale ak jej to pomohlo s terapiou, tak iba dobre.

Jak sa spieva v tej pesničke: Zimomriavky po kvapkách. To keď naskočil opening. A pri druhej časti staré dobré Akta X. Trojke uznávam vtip, ale tak ako všetky humorné epizódy, je to značne dehonestujúce. Štyrka opäť super ; K tej časti jak Chris Carter započul Jehovove trumpety sa nebudem ani vyjadrovať ; A záver ušiel. Úplne posledná scéna je dokonca vynikajúca. Celkovo sklamanie, nakoľko ozaj dobré sú len dva diely. 6 častí je na návrat málo. A pravda furt tam vonku

Tak tam tú 5ku nechávam. Už dlhšie zastávam názor, že posledný poriadny Burton bola Ospalá diera (prípadne Sweeney Todd) a päťhviezda pre Alenku mi medzi jeho sterilnými priemernosťami posledných dvoch dekád, pôsobila ako päsť na oko. A má svoje chyby a je ich dosť. Ale zároveň je dokonale obsadená, správne úchylná a nádherne magická. Užil som si to po rokoch znovu. Ako dobrú knihu. Alebo sen.

Hoodne divná úchyláčina. Asi jak Kruh zostrihaný do videoklipu Smashing Pumpkins. Chýbal len rotujúci rebrík.

Vlastne ma prekvapilo, že scenár nepísal Handke. Atmosférou ho to primpomína, tématicky duplom + vety typu “Mluvit sám se sebou znamená víc naslouchat, než mluvit.” Fajn prirodzené, nedejové, super soundtrack.