dr.horrible

Odmyslieť si všetky trápne naivné úvahy o tom, aké dôležité posolstvo tam autor skryl (úvodná scéna má určite vypovedať o neľahkom osude pracujúcej triedy, nešťastnej láske a jebačke do riti), dostanete jeden z Godardových najdejovejších filmov. A pre mňa osobne len druhý (po La Chinoise) naozaj vtipný.

Strašne zlý film. Na druhý raz si to vysvetlujem úmyslom celé. Ps: Koncept to možno Twilightu podobný je, ale v rozdielnom žánri, inak spracovaný a pre iné publikum. Dvojčlenné publikum. S odstupom pár dekád z toho bude jasný výber do tématického večera béčiek s Dobrodružstvami Buckaroo Banzaia a Káčerom Howardom. Už sa nato teším.

guilty pleasure.

Osiris zostarol, čo mu ale z kúzla uberá len málo, hlavne pre nás, čo sme ho zažili v čase premiéry ako predfilm pred Matrix Reloaded, a mnohým nám bol svojho času jediný - ak nie prvý - svojho druhu (predovšetkým spin off o tragickom konci neznámeho tímu; čiastočne ako anime a krátkometráž). Niektoré ďalšie poviedky neskôr trochu trpia podobným príbehom. Viete koľko som si ten film šetril? 18 rokov. Pretože súčastí univerza možno najdôležitejšieho miľníku filmovej histórie viac neni. A roky to vyzeralo, že už ani nebude. Wake up, Neo...

Ja som ročník 87 a video sme mali doma až v druhej polke 90.tych rokov, a ak sa správne pamätám, v rýchlodabingu som videl len Pretty Woman (Miro U.) a nejakých samurajov (Mišo T.). Ale aj tak. Toto je relikt doby. Je to autentické, informačne obsiahle, zábavné a strašne nostalgické. Slza v oku prakticky celý čas. Super práca, chalani. Díky.

Na toto som sa celkom tešil. A má to svoje momenty, hlavne keď je na obrazovke Molly Ringwald to má atmosféru a ten fetiš na ženskú protagonistku vzdialene snaď pripomína Godarda zo 60.tych. A párkrát som sa dokonca zasmial! Ale práve tým “humorom” a strašným množstvom rušivých prvkov (Godard je jediný, kto dokáže človeku zhnusiť aj čajky) sa to neustále samé zhadzuje. Najviac to vystihuje scéna, kde má Godard vo vlasoch hromadu drátov, šnúru od telefónu a ktovieáký bordel, a príde za ním Shakespeare, sadne si k nemu, chvíľu počúva jeho monológ (?), až sa ho spýta “Kam tým mierite, profesore?” Načo sa Godard nadvihne a prdne naňho. Následne pribehne mladučká Julie Delpy, aby vysvetlila, že keď profesor prdí, trasú sa hory. Ps: Pre Honajz2: Čisto teoreticky natočil tých sci-fi viac (minimálne ešte Numero Deux).

Natočiť exorcistický Training Day a ešte vykradnúť jeho záverečnú pointu a v podstate aj názov, to je nápad natoľko dementný, že už z princípu musel vzniknúť ako šupácke béčko, ktoré sa svoje chyby ani len nepokúša zakryť, v horších momentoch pripomínajúci paródiu a v lepších Evil Dead. Keď dáte ešte hlavnú rolu uhrať totálne necharizmatickému tv hercovi, skončí to ako po všetkých stránkach zlyhávajúci film, bez sekundy napätia a strašidelnosti. A to hovorím ako fanúšik subžánru, považujúci aj Koniec dní s Arnoldom za funkčnú a zábavnú klasiku.

Ritchieovka z doby, keď to ešte nebolo klišé. Ale hlavne ma to priviedlo k Williamovi Blakeovi už v puberte.

Henry hrá komického černocha a MBB ešte zbytočnejšiu postavu jak minule. Stačiť to stačí, normu si to ale nastavilo fakt dosť nízko.

“V láske sme často zradené, zranené, a často nešťasné. Ale milujeme. A na kraji hrobu sa otočíme späť a povieme; “Často som trpela, niekedy som sa mýlila, ale milovala som. Žila som svoj život a nie nejakú náhradu vykovanú z mojej pýchy a omrzenia životom.””