cukorek

Lov lososov v Jemene pôsobil láskavo, milo a príjemne ako spoločnosť vášho štvornohého miláčika, ktorý sa však náhle rozhodol skočiť do vody a potom vás nepríjemne svojím otrasením ošpliechal. Na chvíľu vás tým vyviedol z miery, ale o pár sekúnd ma odpustené a všetko je zas fajn. Takéto chvíle nastali aj v tomto filme, ktoré mi veľmi neprospeli a tak film prišiel o lepšie hodnotenie. Jednou z nie najlepších vecí, ktoré boli zapojené do tejto lásky plnej predohry bolo nezlomné tlačenie do popredia politickú ambíciu a príliš časté skloňovanie slova viera okolo, ktorej sa to začalo stále viac točiť a z romantického koláča sa začalo stále viac ukrajovať. Koniec nesklamal, láska bola naplnená, spečatená a s pridaním zopár pekných obrázkov z fascinujúcej prírodnej fauny a flóry to u mňa vyšlo na priemerný film za 50%.

Tento film bol z jedných, ktoré som si chcel tento rok pozrieť pretože sa G. Butler mal po dlhšej dobe ukázať v akcii. V titulkách o tomto filme je na prvom mieste uvádzaný ako akčný film, tu by som to poradie určite vymenil a na prvé miesto dal životopisný, pretože spôsob a prevedenie smerovalo do životopisného žánru a náznak akcie, len zapadal do tohto životného odkazu. Každopádne odhalenie skutočnosti, ktoré naozaj vykonal istý " biely kazateľ " sú niekedy až ťažko uveriteľné, no napriek tomu si tieto životné činy moju pozornosť udržali. Tvorcovia divákovi neponúkli nič extra skôr sa držali nižšie pri zemi v klasickom opísaní udalosti s niekedy až nedôstojným pridaním momentov ako keď v africkej krajine, ktorá je zmietaná chudobou si hlavný hrdina Sam dáva coca colu s vojenským dobrovoľníkom. Najväčšou a dosť viditeľnou slabinou bol aj neprimeraný časový sklz, keď podľa výzoru a veku Samovej dcéry som mal pocit, že sa to všetko udialo za obdobie aspoň piatich rokov, zatiaľ čo Sam a jeho manželka vôbec nezostarli, takže konečné hodnotenie vidím na 60%.

Ďalšia životopisná seansa siahajúca po emociálnom vankúši, na ktorý si človek navykne a keď dôjde k jeho strate jeho život sa obracia hore nohami. Škoda, že rola De Nira nabehla na podobnú koľaj aká dominovala vo filme Sme v pohode, kde tak isto hral rolu stroskotaného otca, ktorý sa v núdzi obracia na svoje deti, samozrejme aj teraz túto rolu De Niro zvládol s prehľadom. Teraz to bolo o niečo drsnejšie, keď Jonathan Flynn mi pripomenul svojou tvrdosťou a ostrými slovami hlavného hrdinu z filmu Gran Torino. Hrozivá, malá pálka s nabitými klincami s ktorou mal vynikajúci recept na každého zmrda pôsobila nebezpečne, taktiež aj ostrý a bezohľadný názor na homošov a černochov doplňoval jeho výbušnú povahu. Dojímavé momenty dopĺňalo aj dobré spracovanie filmu, keď jedným z výborných prevedení sa stal spôsob ako boli predstavení milenci bývalej manželky starého Flynna. Film prekypuje dramatickosťou a smutnejšími krokmi, no našli sa aj vtipnejšie dialógy, ktoré možno mali odľahčiť ťažký dopad reality, no mne sa smiať vôbec nechcelo. Za nestotožnení výkon Paula Danoa a spomenutú, podobnú rolu, ktorú De Niro, už raz hral to hodnotím na 70%.

Mám rád, keď sa vo filmoch hovorí a spomína o iných filmoch znie to tak, že si ľudia nájdu cestu a čas venovať pozornosť filmu a majú prehľad v tomto uponáhľanom svete o filmovom dianí okolo nich. Jedným z často skloňovaným slovom sa v tomto filme stal názov animáku Ratatouille. V tejto komédii dostal priestor aj neskrývaný a otvorený životný postoj a správanie viacerých ľudí čo som tiež docenil, keď úprimne po zosobášení Alex zahlásil "kurva my sme sa zvali". Vtipnou formou bolo podané aj riešenie konfliktu medzi profesorom, ktorý pobozkal mladú snúbenicu chlapa, ktorý by svojou postavou mohol skoliť aj draka no on sa to rozhodol riešiť diplomaticky a k tomu sa mu ešte ušlo aj za ucho. Tak ako v každom romantickom filme, ani tu nechýbala tŕnistá a dlhá cesta, kým si osudový pár uvedomil, že patria k sebe. Odvážne no pravdivé prirovnanie o koblihách, znelo ozaj trefne, hlavne pre tie ženy, ktoré si myslia o sebe, že budú večne mladé a že to čo hľadajú majú pred sebou, len sú zaslepené kariérou, alebo inou "dôležitejšou motiváciou".

Táto inovácia hororového balíka ma skutočne prekvapila. Obsah obsahoval niečo viac ako na čo som bol zvyknutý, hlavne úvodné smerovanie „mierilo vtipnou muškou“ ako aj dobre spracovaná časová os, keď až na úplnom konci sa odkryla skutočná podstata. Napriek tomu, že jadro filmu tvorila toľko krát použitá predloha o výlete mladých ľudí do temného lesa, ktorí skončili v desivom dome plnom nástrah, bolo sa načo pozerať. Výborne to oživila svojím zvodným tancom mladá Jules a dočkal som sa aj dávky napätia a krvi prelievania, jednoducho som to celé zaujato sledoval. Najviac som bol zvedavý ma mladého Chrisa Hemswotha, ale jeho postava Curta nebola nijak herecky obtiažna, takže len zapadol do tieňa zabíjania a násilia. Zaujímavé bolo, to že s pribúdajúcimi minútami som sa pristihol pri tom ako fandím zvyšku živej teenegerskej skupinky a naopak všetko najhoršie prajem súťažiaco motivovaním záchrancom sveta, baviacich sa na nešťastí a strachu vyžmýkanom z nevinných obetí. Trocha mi vadilo príliš tmavé až nepriehľadné nakrútenie násilných scén, čo ukrátilo moju zvedavosť a tiež vtiahnutie do tejto hry bohov žijúcich v podzemí, ktorí rozhodli o existencii sveta, takže 60%.

Spolupráca štúdia Marvel s Neveldinom a Taylorom neohromila ani druhou časťou Ghost Ridera a film upadol do sféry podpriemerných filmov, dokonca sa dá povedať, že pôsobí ako chudobný príbuzný oproti jednotke. Nech sa na to pozriem z viacerých strán na každej z nich sa prejavujú nedostatky aplikované v akčných momentoch, nezáživným dejovým vykreslením ako aj ľahkovážnym postojom snímania kamery. Ani animovaná komixová pasáž na mňa nezapôsobila prívetivo, jednoducho tu v podstate nič neklape, akurát zopár trikov opakujúcich sa z predošlej časti, keď plamene pohltili Johnyho Blaza a jeho motorku a ešte obľúbený Cage, ale aj ten sa tápa v napísanom scenári. Myslím, že 20% je tak akurát.

Pri slove Matrix ma hneď napadne hlavný hrdina Neo, ktorý dokázal niečo nemožné. Obdivuhodne sa tejto postavy zmocnil Keanu Reeves, ktorý dostal rolu na ktorú treba roky čakať, aby potom meno herca vyniesla na vrchol popularity. Dobre odvedená práca tvorcov sa prejavila vo všetkých častiach, ale táto úvodná časť bola predsa tým "hlavným generátorom akčného napätia, ktoré priamo ohrozovalo diváka". Efekty s ktorými prišli vo svojich nápadoch ako spomalené pohyby, objektívne snímanie projektilov či bohatá a priehľadne zosnímaná akcia počas bojových konfliktov mi nie raz vyrazili dych. Veľmi dobre zvládnutý scifi žáner a tak isto aj akčný, keď výprava ponúkla pohľad mimo našu zem, ale aj pohľad do našich mestských ulíc, metra a ohrozenej civilizácie. Celé premostenie medzi spomenutými svetmi dávalo zmysel a zapadalo do dejovej podstaty, takže moje hodnotenie na nezabudnuteľný film je 100%.

Prekvapivo dobre zvládnutý film inšpirovaný rozprávkovým podnetom do ktorého sa niečo prihodilo a niečo ostalo zachované. Snehulienka a sedem trpaslíkov patria medzi legendárne rozprávkové bytostí a dokázali si svoje miesto obhájiť aj teraz, hlavne trpaslíci, keď vo svojich úlohách pobavili a napriek svojej nie najlepšej povesti prejavili svoje dobré vlastnosti. Film sprevádza dobré hudobné doladenie, zaujímavé a nápadité spracovanie efektov (vylievajúca sa hmota z hovoriaceho zrkadla, ktorá dostane podobu osoby, kráľovníni vojaci zrodení z čiernych črepín, či obrovský titán, ktorý v temnom lese zvádza boj s lovcom), ale aj prívetivé herecké obsadenie.Vyzerá to tak, že Ch. Theron v poslednej dobe "navštevuje tých správnych režisérov" , pretože mal som to šťastie ju vidieť včera v Prometheusovi a dnes v tomto filme ako kráľovnú Ravenu a musím povedať, že v oboch filmoch sa mi jej herecký prejav pozdával.Najlepším kúskom tejto stavebnice sa však pre mňa stal Chris Hemsworth, ktorý sa po podobnej akčnej role Thora, výborne zmocnil aj role lovca. V týchto akčných prevedeniach pôsobí ozaj dobre, uvidím ako sa "vyfarbí" v iných pozíciach, napriek tomu si myslím a verím, že tento mladý austrálsky herec má potenciál, fanúšikov a že ho čaká úspešná budúcnosť. K. Stewart so svojou "dievčenskou čistotou" sa len zadarmo zviezla v tomto dobrodružnom príbehu a nebyť príhovoru na pozdvihnutie hláv a vyrazeniu do boja, tak by bola len ako ihla v kope sena. V konečnom dôsledku dupot koní a cválajúci rytieri krajinou či akčné bojové momenty medzi jednotlivými nepriateľmi stáli za to a tak dávam 80%.

Pre mňa určite najslabší film od Ridleyho Scotta, ktorý som zatiaľ videl. Pravdu povediac som od tohto filmu nič neočakával a ani tento mimozemský "scifi dark world" není mojím lákadlom v oblasti filmu, no nepohrdnem ním. Úvodná scéna mi takmer svojou efektívnosťou vyrazila dych, či už záberom krajiny, či detailami ako neznáma organická látka sa dostala do žíl a do reťazca DNA neidentifikovateľnej bytosti. Potom prišla nudnejšia pasáž v ktorej sa s s postavami zaobchádzalo ako v rukavičkách opatrne a s neistotou. Po predstavení posádky začali "pomaly vyzváňať zvony", ktoré veštili nasledujúci priebeh. Presne predvídaný smer to nabralo a s niekoľkými menšími vyhrotenými situáciami nenáročne odkvapkávalo. Samozrejme niektoré efekty stály za to (ako dobre zrealizovaná podoba vesmírnej lode, či niektoré digitálne efekty), ale na druhej strane našli sa aj "stupidity", keď robotovi Davidovi odtrhol mimozemšťan hlavu a on sa z pod svojej latexovej masky ďalej usmieval a rozprával, do vtedy som všetko bral, ale tento moment, už bol za hranicou mojej únosnosti. Najviac mi tam chýbalo lepšie a dlhšie ponechanie na obrazovke mimozemských exemplárov, ktoré zabíjali ľudí. Niekto si tu možno nájde viac pozitívnych vecí ako ja, ale ja ostávam verný svojmu neovplyvnenému názoru od iných a dávam slabších 50%.

Na odporúčanie môjho kolegu v práci som siahol po tomto Del Torovom filme. Pred tým som videl jeho Hellboya 2 a tak som si povedal prečo nie. Faunov labyrint má v sebe isté čaro, niečo neobyčajné s čím vystupuje z radu bežných filmov, ak by som ho mal zaradiť k podobným tak určite Narnia. Podobné vojnové obdobie a aj detský príbeh s výraznou túžbou po dobrodružstve bez akéhokoľvek náznaku strachu. Faunov labyrint predsa len oplýva lepšou kvalitou, keď ponúka pestré zábery (striedanie farebného obrazu s temným obrazom ),vynikajúci strih (záber ako vošla Ofília do jaskyne a potom záber na kapitána v lese a podobne), okúzľujúce mysteriózne bytosti (Faun, lietajúce víly), realistické a otvorené snímanie kamery (akčné momenty medzi partizánmi a španielskymi vojakmi, či nezvládnutú reakciu kapitána, ktorý fľašou dobil nevinného zajatca) dobré vykreslenie pováh a vzťahov medzi jednotlivými postavami, ktoré sa dostali do vysokého zdramatizovania. To čo mi však nesadlo bolo prílišný dôraz kladený naraz na dve postavy (kapitán a Ofília) až tak, že sa hlavná postava strácala a nakoniec rozhodnutie pre spojenie dvoch príbehov, kde dej len prekračuje z nohy na nohu a oslabuje vždy rozbehnutú udalosť. Tiež som sa nedočkal takmer žiadneho hororového predstavenia, okrem jednej scény. Najväčším prekvapením a zhrozením pre mňa bolo, keď som sa "pozrel Faunovi do očí". V tu chvíľu mi bleslo hlavou slovo Avatar, hneď za tým tvorcovia Avatara to skopírovali. Podobnosť bola neskutočná, ubrali rohy a pridali modrú farbu to bolo všetko. Napriek všetkým spomenutým argumentov ma film oslovil na 70%.