mkee

Vikingský Hamlet à la Amleth, na ktorého základoch stavial samotný Shakespeare a ktoré efektne i efektívne prináša Eggers. Pod "efektne" rozumej - hotovú špiritualistickú savage chuťovečku pôsobiacu vlastne ako alternatívny historický noir s dobrou hudbou, krásnym vizuálom (najmä Írsko aka Island, ale aj priam hmatateľne realistické dobové scény plné blata) a poctivými pohanskými rituálmi, ktoré mu dávajú šmrnc. Nezabudnime ani na príbeh. Jednoliata dejová línia nemá dôvod pútať komplikovanosťou - film sebavedome prehlasuje, že je dostatočne originálny na to, aby sa ešte hral na niečo, čím nie je. Veľmi sa divím, ak tu niekto tasí len 3*. Za mňa veľmi silné 4*.

Nórska "tarantinovka", ktorej premisa spočíva v "bežnej", víkendovej odreagovačke sympatického manželského páru na chalupe v lese... kde sa manželia plánujú pozabíjať :). Film so sympatickými hercami, uleteným humorom, ostrými vtipmi, bez hluchých či zbytočne poetických momentov. Žánrovo na pomedzí čiernej komédie a krvavého thrilleru. Severanská kvalitka s americkým nádychom.

Nečakane mimoriadne podarené dielo! Po Nolanovom Batmanovi musela byť väčšina fanúšikov dôvodne skeptická a sotva mohla očakávať, že niekedy ešte uzrie svetlo sveta Batmanovka hoci len porovnateľná. Prekonať Nolana je (takmer) nemožné. Našťastie, udial sa súhrn pozitívnych faktorov, vďaka ktorým tento film stojí za to. 1) Režisérom, producentom, hercom a ani scénaristom sa nestal Ben Affleck, s ktorým sa pôvodne vo všetkých týchto rolách rátalo (Batman vs. Superman stojí za prd). 2) Režisérom sa stal Matt Reaves, ktorý vedel, že Nolanovi konkurovať nemá zmysel a vyhradil si garanciu kreatívnej kontroly voči štúdiu WB a DC Films. 3.) Film má ohromný noir nádych, je ladený v podstate ako detektívka a osloví aj ľudí otrávených komiksovkami (marvelovkami). 4.) Po dlhej dobe veľmi podarená a nezanedbaná hudba/soundtrack 5.) Robert Pattinson filmu prekvapivo ani trochu neškodí; neemituje žiadne nepodarené Twilight podobizne. 6.) Paul Dano (a najmä jeho hlas) v role Riddlera à la Zodiac Killer bol zážitkom. Summa summarum - máme sa na čo tešiť v ďalšom diele.

Film bez začiatku a konca. Lyrika na úkor epiky. Spektakulárny vizuál a pomalá kamera Vám vykúzli pokojné nedeľné popoludnie s neapolskou atmosférou, ktorá z filmu konštantne sála spolu s nesileným talianským humorom. Ak by som však mal zreprodukovať, o čom ten film vlastne bol, nevedel by som odpovedať viac ako jednou vetou. O doslova živote a dospievaní mladíka, ktorý sa chce stať filmovým režisérom.

Musíme si pomáhat x Pokoj v duši = Želary (chronologicky to síce veľmi nesedí, keďže Želary sú predchodcom slovenského Pokoja v duši, ale paralela medzi týmito filmami mi príde najtrefnejšia)... Želary sú trpkosladkým filmom vykresľujúcim obdobie 2. svetovej vojny a život na lazoch/kopaniciach v najrozmanitejších podobách. Má prekrásne kulisy, kameru, vizuál, dokonca aj hudbu. Dlhšia stopáž nenudí. Naozaj solídne 4*.

Bod varu Vás drží vo vare až kým nepríde očakávaný bod zlomu. Robí to brilantne, herci sú veľmi charizmatickí, napätie elektrizujúce. Gastronómia sa tu odkrýva spolu so všetkou imanentnou drámou v pozadí. Prima facie nudná téma ani na chvíľu nenudí. Nejde o unikum, no film je minimálne o triedu kvalitnejší, zaujímavejší i originálnejší, než protikandidát z ostatných rokov, Burnt (2015). No čo je priam neuveriteľné je skutočnosť, že celý tento film bol natočený na jeden jediný záber a celkovo tretí pokus v priebehu len dvoch dní. Už len za to (v spojení so skôr deklarovanou kvalitou, ktorú ponúka) mu subjektívne nemôžem udeliť menej než plný počet *.

Formanovka nie je nikdy zlá... Komorne podaný príbeh nevyzrelého dievčaťa a jej "láskach", postavený predovšetkým na sile slov. Miestami naozaj vtipný, inokedy s až príliš divadelným charakterom, pomaly plynúcim dejom a slabšími, tak trochu mdlejšími chvíľami. To, že ide o najlepšiu teenagerskú komédiu "všech dob" by som si však určite nedovolil tvrdiť a to mám Formana veľmi rád.

9. a 10. epizóda štvrtej série Drive to Survive ponúkajú ten najspektakulárnejší dokumentárno-dramatický duel jednotlivcov v histórii športu. Dámy a páni, žiadni herci, ale práve dobrý strih, um a samotný život prinášajú tie najsilnejšie príbehy a je priam neuveriteľné, ako jeden takýto príbeh fascinuje aj pôvodne nefanúšika formuly. Klobúk dole. Myslel som, že po The Last Dance už nemôže prísť nič, čo by sa tomu kvalitatívne aspoň okrajovo priblížilo. Záver štvrtej série Drive to Survive však nemohol byť lepší a konštantné zimomriavky boli toho jasným dôkazom.

Relatívne krátky dokument o dlhodobo známom probléme bezdomovectva na západnom pobreží USA, nominovaný na Oscara pravdepodobne kvôli naliehavej téme. Avšak bez reálneho impaktu na diváka. Dokument sprostredkúva pocity viacerých bezdomovcov, robí to ale kŕčovite, vplyvom absentujúcej sily príbehov nevyvoláva potrebné dojmy, neponúka riešenie, nesprostredkuje zdesenie... 2* za vizuál a síce jalovo podanú, no inak akútnu problematiku.

Film, ktorý nemá s jeho názvom naozaj nič spoločné a jediné v čom možno vyniká je jeho podprahový útok na ocenenia, ako spomína mclenin. Mimochodom, filmy z 90. rokov majú na Netflixe dokonca separátnu kategóriu. No prečo asi? Odpoveď ponúka aj súdobá Sila psa, ktorá okrem práve tejto odpovede a výborného Cumberbatcha už vlastne, s prepáčením, nič neponúka :). Dnes už, žiaľ, sila príbehu v Akadémii nestrháva pozornosť. Stačí "sila psa" alebo tematika rasizmu či homosexuality, hoci aj s bezduchým príbehom a dvojhodinovou nudou a hneď je to nominácia na Oscara... Videné menej ako 24 hodín pred Oscarmi - desím sa, ak takéto filmy budú naďalej vyhrávať hlavné kategórie.