leila22

Film o tom ako dokáže Gary Oldman čarovať. Pretože jeho výkon nebol len dobrým hraním, toto muselo byť kúzlo. Do čarovnej truhly vliezol Gary, no vyliezol z nej Winston Churchill a bol ním až do poslednej klapky. Povaha britského premiéra mi nebola dvakrát sympatická, ale získal si môj rešpekt a obdiv za svoju zapálenosť, statočnosť a nekonečnú vieru vo vlastný úsudok. Pretože každý chlap si musí vedieť stáť za svojim, obzvlášť politik. Škoda len tých zopár prehnane nerealistických scén, ktoré by bez prikrášlenia a zveličenia pôsobili pre konzumného diváka veľmi nudne a obyčajne. Isté však je, že Gary Oldman je svojím výkonom veľmi silným kandidátom na tohtoročného Oscara.

Agnieszka Więdłocha ako poľská verzia Audrey Hepburn s rozkošnými retro outfitmi bola asi tým najväčším plusom v Planeta singli. Inak je to okrem zopár úsmevných scén priemerná predvídateľná komédia. Veľkým nedostatkom je jej prepálená minutáž a tie bábky..bŕŕ, tých som sa vždy bála.

Po Wind River ostáva guča v hrdle a smutno na srdci. Film so zdrvujúcim odkazom pripomínajúcim absolútnu nemožnosť dosiahnutia rovnosti na tejto planéte. My ľudia sme tak tragicky nepoučiteľní a postupne ničíme všetko okolo, vrátane samých seba. Scéna odohrávajúca sa pred karavanom ma totálne rozsekala. Oči Jeremyho Rennera vždy povedali všetko potrebné. A tá nádherne smutná hudba, ktorá hrala v pozadí iba celkom tichučko, úplne nenápadne, aby na seba nestrhla príliš veľa pozornosti...no bola tak kúzelná a vždy dokonale zvolená, že deju nedokázala nijako ublížiť. Viac takýchto filmov poprosím.

Napriek tomu, že tento film je krutý a súčasne kruto reálny, keďže som ho dostala ako darček k narodeninám od nášho kina s osobným prianím na plátne tesne pred začiatkom, viažu sa mi k nemu aj pekné spomienky. No naspäť k obsahu. Glory je odrazom dnešného sveta plného karieristov s prevrátenými hodnotami. V ktorom je čestný a úprimný človek bitý spoločnosťou a odsúdený na posmech a nepochopenie. A keď sa do niekoho dlho bije, buď sa nechá ubiť alebo sa začne brániť. Pretože v každom z nás je hoci len maličký démon, ktorý čaká na svoju príležitosť prejaviť sa a preto ho netreba dráždiť...

Áno, dalo by sa z toho vyťažiť viac, ale zas taká kritická by som nebola. Ktovie koľkým z nás sa podarí dostať do Warneru, aspoň cca vieme, na čo sa tešiť. Asi najviac ma bavila posledná epizóda, ale určite by som neodmietla ani takú jazdu na batmobile, úlet v Dome rekvizít alebo dobrú kávu v Central Perku.

Dobrých komédií je v poslednom čase ako šafranu. Tie francúzske ale vylepšujú celkový priemer. Pár scénok trošku cez čiaru, inak svieže, vtipné, niekoľko zvratov, ktoré ma bavia a pre chlapov je tu ešte ďalší bonus v podobe Elodie Fontan.

Film, ktorý tak skoro znova nepotrebujem vidieť. Stačí, že mi ostal v hlave. Lanthimos opäť boduje.

Čakala by som, že film, v ktorom hrá hlavnú úlohu precízny a puntičkársky detektív nebude mať toľko, na prvý pohľad, nelogických momentov. V úvode, keď majiteľ zháňa voľné miesto pre Poirota sa dozvieme, že všetky miesta v Orient expresse sú beznádejne obsadené. O pár minút na to do vlaku nastupuje noblesná princezná Dragomiroff a prezerá jedno voľné kupé za druhým, až kým si nevyberie to pravé. Prichádza SPOILER. Napriek tomu, že v scenériách jasne vidieť, že nejde o malý vláčik u a v úvode sa tvrdilo, že je plný, je trošku zaujímavé, že na záver sa dozvedáme, že všetkých cestujúcich tvorilo dokopy len tých pár pasažierov, ktorí sa vo vlaku stretlo, aby spáchalo dokonalý zločin. Ani jeden cestujúci navyše. V inej scénke, kedy dôjde k nárazu kvôli snehovým závejom sa celý vlak zatrasie. Fotka s Poirotovou manželkou padne na zem a rozbije sa. V pozadí ale možno vidieť, že malá lampička na nočnom stolíku sa ani nepohla. No nič, výprava je pekná, pozerať sa na to dá, ale hollywoodske hviezdy pre mňa začínajú predstavovať len pozlátko, čo sa na okamih zatrbliece pri strete so svetlom.

Zúfalé situácie prinášajú zúfalé riešenia.

Autentické, ťaživé, vyčerpávajúce. Z každej snímky a minipríbehu s jednotlivými postavami, s ktorými sa postupne díler cez deň stretáva cítiť hnilobu a špinu. Špinu, ktorá po chvíli preniká aj do vás a postupne sa usídli v každej jednej bunke vášho tela. Bezduché rozhovory trosiek s minimálnou šancou na zvrátenie osudu. Zvuky, čo privádzajú do šialenstva. Díler, ktorý len vykonáva svoju prácu a životné príbehy svojich klientov prijíma bez akejkoľvek emócie, sú mu úplne ukradnuté. Pocity sa postupne z tela vytratili spolu s heroínom. Otec, ktorý sa denodenne prihovára odtlačku v betóne. A to všetko podchytené skvelou kamerou.