Arkanoid

Jednoduchý príbeh šesťdenným plánom pripomína socialistické pracovné plány. Zaoberanie sa človekom všeobecne nerobí dobre vcíteniu sa do postáv, tento uhol pohľadu na postavy použitý vo filme nedokáže diváka vtiahnuť. Pesničky sú veľmi staré, nemajú dynamiku, animácia v dnešnej konkurencii už tiež neobstojí. Ideológia je viac ako citeľná, príbeh je nenásilný pre deti, ničím nezaujme, všetko ide bez komplikácií vďaka „úžasnej“ práci. Poučenie žiadne, rovnako ako zmysel filmu.

Dajú sa povahy všetkých obyvateľov mesta ukázať v jednom filme tak, aby jednotlivo nevyznievali povrchne? Na dôkladnú drobnokresbu a ponorenie sa do postáv treba čas. Školské príhody sú vtipné, rovnako aj poéma betonára, či talianska domácnosť. Scéna s ujom na strome je legendárna a je najlepšia z celého filmu. Ku hlavnému hrdinovi som v závere nemal bližšie, ako na začiatku, lebo jeho dobrodružstvá boli rozptýlené vo väčších udalostiach mesta, tak mi nepripadalo, že by napriek všetkému prešiel nejakým vývojom.

Ohodnotíte podľa toho, ako sa Vám páčia jednotliví herci a ich vianočné príhody. Čisto oddychová záležitosť vhodná pri podávaní punču.

Dobrá príležitosť pre tých, čo kultový seriál The Sopranos ešte nevideli. Po každej epizóde si môžu pustiť epizódu talk show Talking Sopranos, kde jednotlivé epizódy komentujú Michael Imperioli, čo hral Christophera Moltisantiho a Steve Schrippa, ktorý hral Bobbyho Bacalu.

Možno to nie je až tak intelektuálne neprístupný film. Je to len film prístupný vďaka absencii (minimalizácii) reči divákom celého sveta. Príbeh sa dá ľahko dovtípiť. Je to dospievaní, prvej láske, vyrovnávaní sa so sexualitou, naberaní zodpovednosti a klasickom boji dobra so zlom, dobrosrdečnosti a chamtivosti. Wes Anderson ho musí mať veľmi rád, postavy filmu totiž svojimi pohybmi pripomínajú tie jeho, no vo farebných filtroch, ktoré mi uňho nie sú známe. Vo výsledku tak divák dostáva srdečný film s humornými momentmi, ktorý ľahko pochopí empatiou.

Len s postavou Stelly Zázvorkovej a jej sluhom by to nudilo. Tempo však našťastie zdvihne príchod Jana Wericha. Veľa rečí, málo preberaných tém a príliš rýchly rozvoj vzťahu, ktorý nevyzerá byť reálny. Herci to však zvládajú na výbornú.

Kráľom nie je nikto iný ako Henrich VIII. Tudor a kráľovnou Katarína Parrová v podaní Jany Brejchovej. Dialógy sú správne štipľavé, herci naladení tak akurát. Niekedy stačí vycibrená slovná prestrelka ku výbornému filmovému zážitku.

Zaujímavé, záhadné postavy v podaní trebárs Jaromíra Hanzlíka alebo Jany Brejchovej, v dobe po bitke pri Waterloo, príjemná hudba, hodiaca sa skôr do stredoveku, sem celkom zapadá tiež, aj keď v napínavých chvíľach by mohla byť rafinovanejšia. Film zaujme svojou noblesnou spoločnosťou snažiacou sa dodržiavať vznešené zvyky, apelom na chuť mladých ľudí do života a prefíkanosťou postáv, ktoré skrývajú svoje pravé úmysly. Skoro do poslednej chvíľ nie je nič isté a divák sa dočká príjemných nečakaných zvratov a prekvapení, ktoré výrazne pohnú príbehom a tak zabezpečia vynikajúci zážitok.

Tod Browning sa hneď po Draculovi pustil do ďalšieho hororu, a to do kontroverzných Freaks natočených so skutočne zdeformovanými alebo abnormálnymi ľuďmi. Film sa začína dlhým písaným predslovom, ktorý má vtedajšie publikum upozorniť na ojedinelosť a týchto ľudí, ich zjav a ich zvyky. Dej je jednoduchý a predvídateľný, rovnako aj charaktery postáv, veľa sa toho nestane. Štvrtá séria seriálu American Horror Story s názvom Freakshow dala zdeformovaným ľuďom oveľa väčší priestor a dodala im aj detailne vypracované charaktery.

Opäť sa je čomu smiať. Ľahký box, kopance, gilotína, rebrík, hody mincou v podaní Charlieho čaptavých nôh, mierne slizkého úsmevu, výborne zahraná pretvárka. Pri scéne prskania jedla na zákazníka by mali dnešní youtuberi radosť. Jedna z vrcholných scén je pýtanie si dvoch dolárov za budík, pri ktorej Charlieho postava budík skôr ničí, ako je ochotná požičať danú sumu. Oddychovka, ktorá nuerazí.