Arkanoid

Statické obrazy akcie boli pôsobivé, no OVA svojím 3D povýšila akciu a priestor na nový rozmer, ktorý je pre príbeh len výhodou. Súboje nabrali na adrenalíne, tváre bohužiaľ stratili zo svojej charizmy. Niektoré udalosti sú zbytočne zrýchlené, iné zasa trvajú pridlho bez pridanej pozitívnej invencie, ďalšie sú zasa vynechané a preto situácie pôsobia prekvapivo (zle) bez podloženia logickým dejovým oblúkom, z ktorého vyústili. Vybratá hudba tu kazí poetiku, na ktorú je fanúšik zvyknutí zo seriálu. Intenzitu rozprávania a napätie ničí rozprávanie súvislostí s udalosťou, práve keď sa tá udalosť odohráva. OVA medzi svojmi kladmi a zápormi dosiahla kompromis. Fanúšika poteší, ale radšej sa vráti k seriálu.

Večne naštvaný Guts a ambiciózny Griffith charakterovo bavia, no nie všetky súboje majú top dynamiku, niekedy tvorcovia len zvoľnia a ponúknu inteligentný príbeh, inokedy ale ide o jedny z najlepších fight anime scén ever. Čo sa týka vojnovej taktiky, je to tiež poučné. Ale Kenpú denki Berserk nie je len o akcii. Je aj o vysvetlení základnej manažérskej poučky - o plnení snov svojich a plnení snov niekoho iného. Jednoducho má všetko, čo by malo nejaké dielo mať, pútavé umelecké obrazy, silné postavy (Guts, Griffith, Casca), inteligentný príbeh, aj ponaučenie prostredníctvom analyzovania prežitého.

Účasť na dvorných intrigách a spoločenská etiketa postavám nepristanú, ale pre fanúšika uspokojivá epizóda.

Bezmyšlienkovitá vražda, pocit viny aj vzácne, vznešené a zároveň nemilosrdné idey. Epizóda krvavá aj filozofická, so zameraním na premýšľanie postáv. Nie je čo vyčítať.

Temnota, drsnosť, súboje, krv, epické obrazy, keď sa už tvorcovia do akcie nepúšťali. Animačne na úrovni. Úvodná epizóda vydarená, na plný počet málo, ale zaručene navnadí.

Akcia už nebola na život a na smrť ako v predošlej epizóde a všetko bolo komediálnejšie. Humor však bol len o naháňačkách a vzťahu zvierat a ľudí. Bez cynizmu, takže ma to ako diváka neoslovilo. Navyše epizódnosť tomu dala tvrdšiu ranu, ako som si myslel a nič v tomto seriáli nie je isté. Buď Vám epizóda sadne alebo nie.

Príjemná akčná sci-fi pohoda s klasickým sympaťákom v úlohe hlavnej postavy. Vidno v tom Desparada, ale je to omnoho väčší relax, čo sa týka uvoľnenia diváka. Do Desperadovej kultovej akčnosti sa zatiaľ tvorcovia nepustili, aj keď bitky a naháňačky majú svoju dynamiku.

Alan Arkin najprv púta pozornosť nie hereckým výkonom, ale svojimi lenonkami, a kradne si tak scény pre seba na úkor charizmatického Richarda Crennu. Potom však vďaka multiúlohe dokáže svoj herecký talent a jeho pedantného hajzla mu veríte. Audrey Hepburn dokáže zahrať slepú, ale herecký výkon celkovo nie je veľmi strhujúci, záleží však na Vás, ako veľmi za bojíte o na prvý pohľad bezbrannú ženu. Zápletka svojou prekombinovanosťou vyznieva hlúpo, stačilo by trochu pritlačiť a problém by bol oveľa skôr vyriešený. Videli ste lepšie postavy, aj lepšiu zápletku odohrávajúcu sa na malom priestore. Napriek tomu dokážu tvorcovia spoľahlivo zabaviť a toto béčko si zaručene užijete.

Megalomanský film Davida Leana sa vyžíva v majestátnych scénach, či už davových, alebo zobrazením luxusu a vnútorných drám svojich postáv. Hudba je dokonalá. Filmu, ktorý občas nevie trafiť do čierneho, výrazne pomáha. Z obyčajného pohrebu dokáže rozohrať svojimi tónmi kaskádu pocitov, ktorú táto udalosť bez nej neponúka. Zobrazenie menej ako 10 minút hlavného hrdinu ako dieťaťa nemá veľký význam, príbeh to nijako nerozvíja. V tomto prípade by stačilo aj skratkovité oznámenie, že bol adoptovaný. Od 19. minúty, v zobrazení dospelosti hlavného hrdinu, už režisér úchvatnými zábermi oslavuje Moskvu, zobrazuje luxus interiérov vyššej spoločnosti, aj biedu tej nižšej v bohatých exteriéroch. Film sa vie oprieť o herecké výkony snáď všetkých predstaviteľov svojich postáv, samozrejme, do pamäti sa najviac vrýva emočne pohnutý výraz tváre Omara Sharifa v hlavnej roli. Z postáv zaujme asi najviac Viktor Komarovsky s tvárou Roda Steigera. Pre cynika, majúceho po krk čestných dobrákov, je vypočítavý muž z vysokej spoločenskej triedy mysliaci len na vlastné potešenie bez ohľadu na následky životov iných vďačným objektom skúmania. Réžia sa snaží zo svojich hrdinov dostať auru nešťastných osudov a sem-tam sa jej to aj darí. Technicky je na úrovni využíva aj dynamickú kameru v napätých scénach a robí ich tak intenzívnejšími. Veľkofilm, ktorý vie využiť drahé exteriéry a davové scény, aby vytvoril dojem veľkoleposti. Príbeh trochu zaostáva, určite ste už videli niečo podobné o revolúcii a bezpráví a možno aj lepšie, táto téma je tvorcami často využívaná, no už trochu obohraná. Jediné, čo je na 100 a viac percent, je hudba. Keď tá zaznie, prenesie Vás do iného sveta a robí pre film viac, ako by si zaslúžil. Rozsiahly film, čo utkvie v pamäti, no v TOP filmoch isto nie. Veľa tém, ale žiadna poriadne uchopená. Kamera ide hore stromom, no tam nás nečaká žiadna obesená obeť Revolúcie. Z každého rožku trošku vo filme jednoducho nefunguje. Radšej jedna téma, ktorej sa tvorcovia povenujú do hĺbky ako veľa tém vyskladaných do príbehu bez pocitovej nadväznosti. Hrdina by bol nešťastný bez ohľadu na politickú situáciu, lebo mozog mu zatemnila zakázaná láska. A táto téma má priestor až v poslednej tretine filmu (a aj tam ho riedi politikou), čo je žalostne málo aj na tento vyše 190 minútový kolos. Film rozsiahly, no bohužiaľ ťažkopádny.

Ďalší dôvod obľúbiť si Jacka Danielsa. Námet koncipovaný ako narušenie všedného dňa (aj keď pri Punisherovi je tým narušením asi pranie, ktoré ho vyvádza z miery) poteší nadmerným (ale výborne štylizovaným) násilím obsahujúcim litre (hektolitre si nechajte na celovečerák) krvi a veľa popraskaných kostí, ktoré len tak niekde nenájdete.