MikO_NR_1909

Krásne ateliéry s pozadím krajinky, ktoré dotvárajú už tak neopakovateľnú atmosféru sú vo Wylerových rukách skrátka stávkou na istotu. Jeden z najkrajších koncov, aké pozná čiernobiele plátno iba potvrdzuje, že aj Brontëho kult sa dá s úctou natočiť. No a to ručné remeslo je proste neopakovateľné a v niektorých pasážach skutočne len márne lapám po dychu.

Song kedysi pecka (5*), klip klasický hudobný komerčný "blockbuster".

Troška lacnejším dojmom zmáknutá noir-dráma so schopným dejom, ale bez štipky nápaditosti. Takýchto filmov sa tvorila celá kopa a práve preto je už veľmi zabudnutá.

Prvý a najlepší film noir. Majstrovské uchopenie drsnej extravagantnosti a vyšperkovaných dialógov. Atmosféra čiernobielej kamery dopomáha držať jedinečné usadenie do deja rovnako ako mystické ornamenty v uzavretých priestoroch a arogantné správanie postáv. Huston s Bogartom = brilantná spolupráca. A práve Humphrey Bogart bol tým najvšestrannejším a najcharizmatickejším hercom, aký kedy vystúpil na hollywoodskom plátne. Jeho cynizmus a ziskuchtivosť bolo cítiť na každom kroku. A to v spojitosti súkromného detektíva dodáva možnosti balancovať na oboch stranách zákona. Viac tu http://www.9em.sk/?p=4065

Tak pestrá a zároveň tak plytká vec sa len tak nevidí.

Veľmi odvážny projekt potýkajúci sa ale s nedostatkami naproti svojmu slávnejšiemu kolegovi. THE THING (ročník 82) bol obohatení hneď od prvej scény neskutočnou atmosférou, za ktorú mohli viaceré faktory : Ennio Morricone, chlapská izolácia, efekty, tmavé naaranžované miestnosti, pesimistický až sarkastický pohľad. Nová VEC:POČIATOK je iba prototypom akože dôstojný prequel, ktorého jedinou silnou stránkou je vizuálna stavba (za rozumný rozpočet). Na tej sa dá tvoriť zaujímavá kostra príbehu, lenže používať niektoré totožné scény typu : pes v klietke trhajúci dráty, ľadový kváder s príšerou v presne takom nadhľade ako v 82-ke mi kazia zážitok. A tie digitálne prasačinky sú iba kultivovanejšou formou Nispelovských techník. Ale nájde sa pár silnejších momentov, avšak gýč a mierna nezáživnosť cítiť v každej druhej minúte.

To najhoršie možné filmové šialenstvo. Keby to pozerám s kamarátmi podgurážený alkoholom s dobrou náladou a vyslovene sa chcem baviť, smial by som sa. Ešteže som to pozeral s čistou hlavou a dáko to prežil. A to, že je to nechcene vtipné...ehm skôr IBA absurdné a divákmi brané IBA s nadhľadom. Ale vyslovene scény hrané na 2X2 metre pri zchátralej jaskyni, zimný kožuštek s plynovou maskou a tykadlami na hlave, dialógy na hrane imbecility sú tragikomickým vyústením toho skutočne najhoršieho výplodu. Najviac som sa ohľadom tohoto čuda zasmial pri čítaní vtipných komentov ... napr : Lavran a jeho poznámka o Bélovi Lugosim či Marius, alebo hláška o mikrovlnke na hlave. Čím by ma ale pracovný tím šokoval najviac, by bolo uvedenie nejakej špeciálnej edície k 60. výročiu vzniku.

Krásny a krehký snímok plný lásky v tak trocha inej forme. S najlepšou ústrednou dvojicou, akú Hollywood vyprodukoval rovno k najexotickejším exteriérom. Skromné, pokorné, milé.

Zmŕtvychvstaní vo filmovom plátne je XY, ale to by samo o sebe tak nevadilo Z času na čas vtipne podfarbené, ale hneď následne sled povrchných béčkovitých hlášok a fantasy prvkov to tlačí do podpriemeru.

Z rýdzo športového filmu sa Million Dollar Baby vykrištalizovala na najosobnejšiu a najemočnejšiu drámu s knokaut koncom, ktorý bol z hľadiska môjho psychického rozpoloženia, smrteľnou injekciou.