janeke

krásne pohodová vec so špičkovým hereckým ansámblom. prvá polovica na môj vkus príliš utáraná, akonáhle však vstúpi na scénu veľké auto, je to paráda. škoda, že Sofia Vergara sa ešte nenaučila ovládať svoj plastický mega-úsmev. môj súkromný objav: absolútny sympaťák John Leguizamo. upozornenie: počas sledovania filmu budete mať chuť si ísť spraviť rohlík s maslom...

nie, nie, nie. ani najcharizmatickejší, kúlový a večne sexi Bill Murray, ani božská Naomi (aj keď ten ruský prízvuk nebol bohviečo), ani sympatická Melissa a dokonca ani britsky rozkošný Chris O'Dowd "nezakryli" mohutné klišé, ktoré predvádza dokonalú distribúciu smiechu, plaču, hanby a pohoršenia tak, aby aj trošičku náročnejší divák pri takomto gýčiku nemal zlé svedomie. každopádne.. obsadenie sa podarilo. kto má rád billa, príde si na svoje.

144 minútová pohľadnica, ktorá má pripomínať Hobbita. zopár odkazov na mužskú česť, chrabrosť, priateľstvo a lásku sa potápalo v pátose. niektoré scény (napr. bitka Galadriel-Gandalf-Saruman vs. "zlo") sa zdali byť násilnými vložkami. ešte, že sa to tam stále hemžilo "krásnymi" nápadmi (asi Guillermovými) a moje srdce dvarazy zaplesalo: pri scéne so skladaním štítov trpaslíčej a elfskej armády a vo chvíli, keď Azog pláva pod hladinou zamrznutého jazera...

fuj doprčic. zhmotená nočná mora. u mňa paradoxne ten jediný, kto ma "zachraňoval" od úplného hororového vcítenia bol Nicholson. Bol síce presný a strašný, ale aj groteskný zároveň a vďaka tomu som si mohla držať odstup. nemám pocit, že Nicholson bol best choice...

trošku posunutá šípková ruženka ukazuje namiesto romantickej lásky (there is no such thing) tú materskú a priateľskú. má sa tu tlmočiť inakšie, "pohanskejšie" chápanie zla a dobra, aj keď so silným feministickým pátosom. strašná škoda, že tu vlastne došlo len k jednoduchému prehodeniu "zla" na tradične dobrého kráľa a celý príbeh je poobliekaný do konvenčných kostýmov, trikov a kreatúr - pôvodný plán vytvoriť alternatívu grimmovskej rozprávke sa teda napokon - aspoň u mňa - nepodaril. tri hviezdy za prvú tretinu príbehu, za andželínu a sama rileya.

pestrý, zábavný portrét jednej liberálnej rodiny. pekne napísané postavy, ktoré sa snažia vyzliecť sa zo svojich stereotypov. Diane, Robert, Susan, Robin a dokonca aj Topher si svoje role užívajú a ja som sa mohla bez pocitu viny hihňať na ich bláznivých, nekorektných vtípkoch. s obavami vzhľadom na tunajšie hodnotenie som film chcela vidieť najmä kvôli Diane Keaton, na ktorú mám slabosť... napokon som rada, že som sa nenechala odradiť nepríjemne modrým štvorčekom.

azda ak by to točili severania, šiel by scenár viac "na kosť" trápnosti banálnej reality, ale takto "nezávislo po americku" celé bremeno stvárnenia neprikrašľovanej skutočnosti ležalo na pleciach hlavných aktérov, ktorým výrazne pomohla kľúčová rekvizita - pivo. dialógy však väčšinou nemali hlbší zmysel, bolo pomerne náročné sledovať film bez toho, aby som sa nepozrela sem tam z okna alebo nepreklikla na iné okno. navyše jediné, čím sa dalo počas Drinking buddies zabaviť, bolo opakované vciťovanie sa do ožratosti a následného triezvenia z čoho na konci poriadne bolela hlava. svetlým momentom bol môj súkromný objav - Jake M. Johnson, s ktorým by som sa vôbec nezdráhala zaskočiť si na pivo...

za canneloni z človečiny, za Ewana McGregora v sexi metláckom brnení a za štipky britského humoru. záverečný "transfer" do reality ma doslova nasr...hneval a aj Stanley Tucci ostal akýsi "nevyužitý". vylúpnuté oči a odhryznuté hlavy boli totálne oukej, pripomínali mi Dobšinského slovenské ľudové rozprávky...

uf tak toto je filmová asambláž zrecyklovaných overených "úsmevno-slzičkových" scén. a kto iný by mohol takému gýčovému zlepencu prepožičať dôstojnú tvár, ak nie Morgan Freeman? tri hviezdy dávam za ideu s "cvičením predstavivosti", človek si pri tom spomenie, že si kedysi namiesto sťahovania filmov a blúdenia po youtube kadečo povymýšľal sám.

leitmotívom Kahnovej práce bola autenticita materiálu, "živá" funkčnosť a symbolická hodnota jednoduchého geometrického tvaru. preto je dokument na môj vkus trošičku príliš aranžovaný a rodinno-dramaticky "prefňukaný", čo by starý pán pravdepodobne ani nechcel. avšak prekrásne zábery na architektúru a dojímavo-úsmevné debaty s bývalými spolupracovníkmi našťastie prebili veľké gýčové americké srdce...