Noomi

Zastávam názor, že na to, aby bol film dokonalý, nepotrebuje obsiahnuť túto dokonalosť nevyhnutne každý detail. Naopak, myslím, že snímka je vyváženejšia a pevnejšie utkaná práve s občasnými chybičkami krásy a keď to raz či dvakrát v tej enormnej stopáži trochu zakolíše...no, pravdupovediac, nezaujíma ma to a už vôbec to nedokáže ovplyvniť môj dojem z filmu. Pretože tak silný, emotívny, prepracovaný, až frustrujúco perfektne natočený príbeh sa nedá stavať na detailoch a nie každá scéna môže byť absolútne bez chybičky. Že to občas strácalo grády, alebo sa to plnilo zbytočnými rečami? A bez tých "rečí a zbytočných kecov" by to bolo, preboha, čo??? 7 hodín neustálej gradácie a akcie by všetkým bez mihnutia oka vybrakovalo mozog ako trojdňová prednáška o perspektívach klincov! Ako trilógia je to čosi neskutočné, neuveriteľné a zatiaľ neopakovateľné. Wachowski chceli odovzdať posolstvo - podarilo sa. Chceli priniesť čosi nové a prevratné, chceli dať príklad ďalším a ďalším filmom, ktoré sa Matrixom inšpirovali - podarilo sa. Chceli nám do troch filmov napchať všetky emócie, od radosti, cez depresiu až po hysterický smútok - podarilo sa (revala som pri tom viac ako keď zomrela Bambimu mama). Určite chceli zarobiť aj prachy, to sa vie a aj to sa im podarilo. Tak čo im možno vyčítať? Jednoducho 5*...prečo sa nedá dať viac?

Rammstein je...sila, energia, štýl, rock, číra esencia dokonalosti...Brutálny koncert...

Óda na silu mladosti, čírej energie a moci v barokovom prevedení. Až sa hanbím priznať, kedy som to videla prvý raz. Neuveriteľne známy cirkus, ktorý poznajú snáď všade stvoril pred dvanástimi rokmi dielo Alegría a ja som to prvý raz videla... no včera aj to len čírou náhodou. A som z toho (ako to slušne povedať?) mimo... Pre mňa vrchol krásy a náročnosti skĺbený v 90 minútach absolútneho úžasu. Práve teraz si neviem spomenúť, aký film či vystúpenie malo pre mňa vyššiu umeleckú hodnotu ako Alegria. Totálne som sa do toho zamilovala a nevychádzam z údivu, kedže mňa dokáže na týždeň vyradiť aj obyčajná hodina ľahkej gymnastiky. V septembri sú v Bratislave...to aby som začala zháňať lístky...=)

Ani neviem koľkokrát ma naplo. Úplne vážne som sa skoro doblinkala nad maskami z roku 1986. Mám rada staršiu tvorbu, vždy si rada pozriem Evil Dead, Hellraiser alebo Kruegerovky, no aby som bola úprimná, vždy sa nad špeciálnymi efektmi len pousmejem. Ale toto ma úplne dostalo. Nedá mi dať menej ako plný počet a to nielen kvôli maskám ( toho Oscara si fakt zaslúžili). Jeff Goldblum ma trochu zaskočil, takého mladého ho nepoznám, no bol rovnako skvelý (neviem, či bol aj pod maskou, no ak áno, tak klobúk dole - neviem si predstaviť ako v tom mohol niekto vydržať). Každopádne je to film výborný po všetkých stránkach a neviem, prečo som sa mu až doteraz vyhýbala. Druhýkrát už to nedám, takže hodnotím len subjektívnym pocitom po prvom zhliadnutí. A keďže ma to celú hodinu a pol nenudilo a odniesla som si poučenie, že všetky muchy treba rýchlo zabiť, dávam 5*. Mám pocit, že sa mi o tom bude snívať...

Kamarát mi nedávno povedal, že sa mu film 127 hodín nepáčil, pretože sa tam nič nedialo. A ja nedokážem pochopiť ako to, že nevidel to čo som videla ja. Že vôbec existujú nejakí ľudia, ktorí nevidia čo všetko sa v priebehu hodiny a pol v tom filme udialo. Ten príbeh je jednoducho...neuveriteľný. Nedokážem objektívne zhodnotiť prostredie (hoci bolo nádherné), hudbu (a že bola skvelá), herecký výkon v hlavnej úlohe (pre mňa nezabudnuteľný), pretože keď som prvý raz videla tento film, celý čas som sa len modlila, aby sa z toho dostal. Hoci som vedela, že sa dostane, psychicky ma to úplne zdeptalo. Ohromilo ma kam až môže siahať ľudská túžba po živote a donútilo ma to zamyslieť sa nad mnohými vecami. To pre mňa ten film znamená. Čo tam po scenári? Kašlať na prácu s kamerou! 127 hodín je film s príliš silným príbehom na to, aby som sa zaoberala niečím takým. Ale čo sa čudujem? Keď sa do niečoho pustí Danny Boyle, tak to stojí za to...

Bruce Willis nemusí nutne len zachraňovať planétu vŕtaním do asteroidu, či naháňať grázlov v dotrhanom, kedysi bielom tielku. V Šiestom zmysle ukázal celkom inú tvár a zvládol to bravúrne. Vo filme mu pomáhal neuveriteľný Haley Joel Osment, vynikajúci scenár, tajuplná hudba, na zabitie desivá atmosféra a dokonalá réžia. Nemám čo vytknúť a takých filmov je málo, nieto ešte filmov takéhoto razenia. Nezabudnuteľný zážitok a bez zbytočných rečí päťhviezdičková práca.

Nijako zvlášť neholdujem romantickým filmom, ale tento jeden ma úprimne dostal. Svojou priamosťou, otvorenosťou, krásou a všetkým, čo vyžaroval. Pozerať to v originálnom znení je pre mňa zážitok, zbožňujem britský akcent. Doteraz to nechápem, ja jednoducho nemám rada romantické filmy. Všetky sa mi zdajú na jedno kopyto, plné klišé, neoriginálne a prehnane teatrálne. Ale toto...možno to bolo rovnaké a pre mňa predsa iné.

Je až na neuverenie, ako môže byť čosi tak vynikajúce a pre mňa absolútne nenápadné. Dostala som sa k tomu náhodne, tak, že som proste ráno zapla telku. Potom si už len pamätám, ako som zamrzla pred obrazovkou a omeškala vlak, pretože som sa od toho nemohla odtrhnúť. A vtedy mi to bolo totálne jedno. Výborne natočený film s nádhernou hudobnou kulisou a výnimočnými hereckými výkonmi. Paul Bettany ma prekvapil tak ako už dávno nik a poviem pravdu - z toho chlapa som takmer nespustila zrak.

Seriál, do ktorého sa dá zamilovať hneď od prvej časti (vlastná skúsenosť)! James Spader je osobnosť, s ktorou nič iné nenarobíte, len ho začnete zbožňovať a jeho Alan Shore je postava, ktorá by si zaslúžila oveľa viac priestoru ako dva celé seriály (čo tak ešte jeden?). Počúvať tie jeho perly, za to stojí vidieť všetky časti. Do absolútnej pohody a dobrej nálady ma dokáže dostať len pár seriálov a Bostonské zločiny sú jedným z nich.

Ako môže byť niekto takto dokonalý? On je...chodiaca legenda a pritom sa o to ani sám nesnaží, možno o tom ani nevie! Je jednoducho sám sebou, s ničím sa nehrá, proste si len príde na javisko, začne rozprávať a ja len čumím! A nemôžem dýchať od smiechu. =) Dylan Moran nikdy nehral Bernarda Blacka - on ním bol od začiatku a stále ním je! Žiaden človek by tak vytrvalo nemohol hrať stále jednu postavu, on je fakt taký! A to je na ňom najlepšie. Už som počula názory, že je príliš afektovaný, čudný a dokonca trápny (je trápne už len napísať takýto nonsens) ale on je presný opak... A potom ho nemilujte! =) Monster je pre mňa vrcholom stand-up vystúpení. Jimmy Carr, Gad Elmaleh či iní...existuje veľa dobrých stand-up komikov, ale asi som sa pri nikom nedostala do takej pohody ako práve pri Moranovi.