Fiftis

RoboCop skvele funguje, ale iba ak prehliadate jeho chybičky, alebo zabudnete na originál. Na blockbuster za 100 melónov je to nečakané víťazstvo. No neduhy vyplývajú na povrch. Film nemá poriadneho záporáka. Najskôr gangstra v uliciach, potom korporáciu a celá snaha postaviť hrdinu proti niekomu vypáli naprázdno. Iste, je to prvý diel, kde ide primárne o zrod Robocopa, no možnosti si poriadne neužijeme. Škoda, sami túžime, aby niekoho poriadne vybúchal. Akcie sú navyše zvláštne natočené. Úvodná prestrelka je v pohode. Scéna výcviku nejak nenadchne. Až keď sa začne RoboCop preháňať v uliciach Detroitu a ničiť ciele podľa databázy, to je oceniteľná séria akcie, kedy je potenciál využitý. A finále má viac problémov, ako iba zle nakrútenú akciu a je to príliš zamotané a zbytočne naťahované. Brutalita prvého dielu mi kedysi vadila, ale remake je na druhej strane príliš mäkký a sám som sa pristihol, ako si hovorím, a teraz treba pritlačiť i rozprášiť nejakú gebuľu ako vtedy. Ale to sa nestane.

Delenie na poviedky má výhodu, že rozvíja film na niekoľko častí a nemusí nás držať v jednej línii 103 minút a navyše sa osvedčilo po vzore jednotky. Osobne som prekvapený vykreslením všetkých charakterov, aj keď sa menili niektoré mená v obsadení, postavu dokážete rozpoznať. Starí známi pôsobia presne ako chceme, nováčikovia dobre zapadnú, najmä charizmatický Joseph Gordon-Lewitt, Josh Brolin i Eva Green s božskými dudami. Z pokračovania cítiť, že má solídny scenáristický základ. Padnúť do víru zločinu, vymotať sa, často pomstiť, dva filmy po sebe riešia to isté a to je len dobré. Spracovanie po dekáde má stále svoje čaro, poctivý čiernobiely komiks je obohatený o farby v jednotlivých scenách tvoriace silný kontrasty výbuchy hýria farbami, ale lepšie padne červená stopa po krvi či výdatnom rúži na perách Evy Green a jej kombinácia so zelenými očami je takmer magická. Miesto pre taký film a ešte aj epizódny tu je hafo.

Inherent Vice je síce hviezdne obsadená, komediálne snaživá, bizarná kriminálka - pozor však na jednu vec. Je veľmi tenká hranica medzi tým, či si ju naplno užijete alebo ju rezolútne zavrhnete. Paul Thomas Anderson nakrútil vzhľadom na žáner prekvapivo nezáživný počin, ktorý si od vás vyžaduje veľmi veľkú pozornosť. Áno, tento film zďaleka nestojí za pozornosť. Režisér usporadúva 2,5-hodinovú hru s divákom, kde skúša jeho pozornosť a trpezlivosť. Stačí, ak podceníte jednu na pohľad bezvýznamnú scénu a ste na dobro stratení. Pri tak dlhej, konverzačnej a dejovo zamotanej snímke možno divákovu tendenciu strácať pozornosť a tápať chápať aj ako metaforu pre Docovu dezorientáciu v spletenci postáv a udalostí. Skrytá vada je tak nezáživné filmové sústo, no len pre pozorných a pripravených.

Príbeh si nerobí nárok na intelektuálnu stránku, priaznivci Stephena Hawkinga musia byť natešení. Škoda len že jeho skvostné vedecké teórie, vďaka čomu sa jeho meno vyskytuje vedľa mien ako Albert Einstein či Isaac Newton, dvojhodinový film zanedbal. Pár výpočtov na tabuli či "kembridžské" lokácie nezabezpečia uveriteľnosť, ak mravčia vedecká práca osobnosti, akou je Stephen Hawking, zostala visieť vo vzduchoprázdne. Oscar pre Eddieho Redmayna je však maximálne oprávnený. Sám Hawking sa nechal počuť, že pri pohľade naňho mal pocit, že sa pozerá do zrkadla. 33-ročný Redmayne prešiel niekoľkomesačným tvrdým výcvikom s choreografom a dlhý čas trávil v ústave pre pacientov s diagnózou, akou trpí Hawking. Rola vyžadovala i dlhodobú prípravu mimického svalstva, čo sa stalo hlavným dorozumievacím nástrojom spoločne s elektronickým hlasovým syntetizátorom. Spolu s Felicity Jones ťahajú za dlhší povraz. Najmä ich zásluhou je film pozerateľný a emotívny. Stephen Hawking dokázal veľa v živote i vo vede a bol známy svojím ostrovtipom.

Into the Storm je podozrivo kratučké dielo. 90 minút aj s titulkami slúži ako varovanie, že scenáristi sa síce mali popasovať so situáciami, kde by hrdinovia čelili tornádam, no zároveň pri neustálom výskyte odpadá napätie - kedy a kde udrú. Najprv je tu iba jedno tornádo a príde na chvíľu, potom sa ich objaví viac a našťastie finále graduje vytvorením mohutného víru s úctyhodnou rýchlosťou 450 km/h, ktorá už narobí absolútnu paseku v krajine. Situácie, do ktorých sa však hrdinovia dostanú, sú plné klišé. V oku búrky nemá poriadny scenár, je iba sériou scén, kde striedavo čakáme na to, kedy príde ďalšie tornádo a momentu katastrofy, kedy to na plátne poriadne hučí a máme sa báť o hrdinov. Keď zúri akcia, je to fajn. Ale počúvať našich hrdinov, je už horšie. Novým elementom oproti starému Twisterovi má byť aj koncept found footage. Autori sa nám snažia navodiť pocit, že všetko, čo vidíme, je točené týmto štýlom, ale hoci je tu obrnené auto s 24 kamerami, každý druhý herec pobehuje s kamerou či mobilným telefónom, stále je to iba pekná vychytávka pre cca dve tretiny scén, ale zvyšok je aj tak točený klasicky. Na určité pohltenie do deja to stačí, najmä prvé momenty, kedy sa fakt ocitneme vnútri tornáda alebo pár ďalších intenzívnych chvíľ. Herecké obsadenie povolalo skôr amatérskych hercov. V oku búrky mohol byť dobrý film, ale stroskotáva na chabom scenári a fádnych situáciách, ktoré to napätie nedokážu generovať.

The Nut Job (not blowjob) prináša detským divákom to najpotrebnejšie a to približne 15 vtipných zvierat, ktoré dostávajú po ušiach, na ústa, grgajú, prdia a snažia sa zaujať najjednoduchším humorom. Gagy zaberú u detí do 10 rokov, lebo oslovujú prvú signálnu, netreba sa nad nimi zamýšľať a možno by zabavili aj ratolesti v predškolskom veku. Charakteristika postáv je priamočiara, nešikovný hrdina, ktorý má večne zaručený plán, partia poskokov, slintajúci pes, fialová krysa. Horšie dopadla časť pre dospelých, ktorá sa snaží imitovať zlodejské filmy, skúšať iróniu tohto žánru. S výnimkou scén, ktoré priamo prepájajú hlodavce s lúpežou ľudí sa tu veľa zaujímavého nedostalo. Žiadne silné narážky na žáner, ktoré by ste očakávali či šikovné prepojenie dvoch lúpeží. Je tu jasná snaha o vysvetlenie zápletky pre detí pod 10 rokov, tým pádom niet priestor na sofistikovaný scenár. Nečakajte, že ako dospelí budete jasať. Veľká oriešková lúpež je jednoduchý animák s farebnými postavičkami, priemerným scenárom, štandardnou animáciou či prostými gagmi. Neurazí, neoslní, pre škôlkarov či prvákov to môže byť dokonca lepšia voľba ako LEGO príbeh, ktorého premyslené vtipy i odkazy ešte nemusia pochopiť. Z celkového pohľadu žánru to stačí na súčasný priemer.

V Big Hero 6 nieje jediná chybička. Je natlakovaná zábavnými i smutnými emóciami. Má skvelé akčné scény, ktoré sa v druhej polke zmenia do obdivuhodného tempa. Úžasný prelet nad mestami, v závere odkazy na množstvo iných filmov, no stále vlastná tvár. Koniec je vybičovaný do posledného momentu, aby ste zažili dramatický bod i pocit satisfakcie. Toto je animák, ktorý deti prijmú, teenegeri budú milovať a dospelí si v ňom nájdu to svoje. A je to unikátna kombinácia amerického a japonského štýlu. Či v obsahu, kde jednotlivé scény i body scenára bez problémov zapadnú do amerického animáku, no obstáli by aj v japonskom anime. Alebo sledujte tú architektúru, ktorá mieša prvky americkej metropoly a uličiek, vlakov, chrámov či neónov Tokia. Pocit z animácie je skvelý, sú tu zábery, ktoré patria k Disneymu, ale strihom či kamerou nájdete kopu scén ako vystrihnutých z japonskej videohry. A aby som sa neodbavoval primálo, derie sa nám tu na povrch silná inšpirácia Marvelom. Jednotlivé postavy sú po prvý raz prebrané z marveláckeho komiksu a umní scenáristi ich vložili do netradičnej disneyovky.

Skvelý záver. Nemyslím nič šokujúce a prevratné, ale každí sa pousmeje a pocíti tak dobrú náladu po filme, ktorý možno nieje vysoko nad priemerom, ale ja som sa bavil. Navyše keď je film tu na čsfd tak podhodnotený, nebojím sa tomu vždy ubaliť za päť. Zaujímavá zápletka, naši obľúbení herci, plottwisty, čierny humor, nazi theme, či vtipné situácie zdobia túto snímku, ktorú mnohí považujú dokonca za akúsi etapu života Louisa a Ordella z Tarantinovej Jackie Brown. To by tu však Louis nesmel byť za takého slabého ťarbáka narozdiel od Louisa z Jackie Brown. Hudba nejak výrazná, ale kamera a kostými na slušnej úrovni. Ono kostými sú snáď vždy na vysokej úrovni pri filmoch z obdobia 70.tych rokov. Jennifer Aniston (a jej nôžky) si tu zaslúžia osobitnú pozornosť. Veľmi jej svedčí look 70tych rokov, navyše to medzi ňou a Louisom iskrí, romantiky sa však (bohužiaľ) nedočkáme. ..Milé prekvapenie.

Najskôr klady. Páčilo sa mi ako Derrickson používa zpomalovačky a robí kamerové nájazdy na konkrétne detaily. Vo filme neustále prší a preto z toho je cítiť taká ponurá atmosféra. Eric Bana hrá dobre a jeho postavu mu veríte aj následný vývoj dokáže dobre odohrať. Eric Bana rád tasí revolver a neštíti sa pouličnej brutality. Ochotne s ním preto naskočíme na sľubný vlak akcie s nádychom duchárčiny. Zápory - Nejde o klasický vymietačský horor. Vojnového besnenia si užijeme len v úvode, po zvyšok príbehu nás atakujú len prejavy zdémonizovaných veteránov, ktorým učaroval tajomný nápis v latinčine. Ralph Sarchie dospieva k presvedčeniu, že bežné policajné vyšetrovanie nestačí. Veľká škoda, že sa takýto prešľap podaril práve Derricksonovi, ktorý má na konte podmanivo temný Sinister.

Režisér Tom Harper hlavne v prvej polovici skvele tvorí atmosféru vhodnú na efektívny strach. V interiéroch nasadí temné miestnosti, v exteriéroch zvláštne bažiny či strašidelnú hmlu. Harper nechce byť konkrétny, občas staví na inotaje a priam znepokojujúce snové sekvencie. Funguje to a tlak na diváka je v prvej hodine patrične silný a niektorí môžu namietať, že ľakacích momentov je azda príliš. No nie sú samoúčelne, majú silnú pozíciu v scenári a diváci budú spokojní. Napriek tomu si myslím, že pozornosť fanúšikov si zaslúži a po ručne nakrúcaných hororoch tu máme sériu poctivých strašidelných momentov v atmosférickom horore, ktorý drží sériu na úrovni silného štandardu na pomery žánru. Sila jednotky síce chýba, ale ako solídna dvojka obstojí.