Fiftis

Sinister je po zvukovej stránke naozaj špičkový. Je to jednoznačný dôvod, prečo doň ísť, pretože každý krok, zašuchotanie či mix s hudbou vyniká a tlačí na vás niekedy viac ako iba to, čo vidíte alebo je to schválne schované v tme, aby vás zvuk dostal. A Ethana Hawka, ktorý predvádza jeden z najlepších výkonov v kariére. Je civilný, presvedčivý, ťahá celý film na pleciach a veríte mu každý krok. Sinister je dobrý horor. Nemá síce najoriginálnejší scenár a aj tie nahrávky z kamery sa tam nájdu, no k látke pristupuje poctivo. Neobsahuje prázdne scény, kde sa nič nedeje a nevybafne na vás iba raz za 30 minút. Hrá v ňom do 10 postáv, no vystačí si s nimi celých 110 minút. A na prvý pohľad dostal len tuctový dej, na ktorý dokáže pripraviť veľmi dobrú variáciu. Pretože na konci je podstatné iba to, čo si dokáže splniť svoj primárny účel - držať vás v napätí a párkrát riadne vyľakať. V tomto smere uspel.

Scenárista Evan Daugherty sa veľmi nesnažil divákov prekvapiť okrem kombinovania úspešných prvkov. Na to, s akým známym príbehom pracuje, doň pridal priveľmi málo nových prvkov. Hlavne ku koncu sa mu rozprávka rozpadáva pod ťarchou klišé a heroických výstupov. Kristen Stewart celý film predychčala, má strašne nesympatický hlas a vlastne, celá je taká nesympatická a divná. Ostatní hlavní hrdinovia podali svoj herecký štandard. Film ako celok dobé, neurazí a nenudí. Možno koniec mohol byť viac vyšperkovaný. Potenciál a kulisy tam boli. Či tento film doporučiť neviem. Prvá hodina filmu vcelku zaujala, síce opozeraný príbeh ale v netradičnom prevedení, aj som si myslel že je to príjemné prekvapenie. Zrazu dorazili do čarovného lesa a celé sa to zaseklo a celkovo druhá polovica prakticky prestala existovať. A aký je to už len happy end, kde srdce princeznej nezíska ten, čo ju roky oddane miloval?

Scenáristi a aj Tim Burton túto snímku prekombinovali a ich bujná fantázia vyšla skoro na-vnivoč. Stratili aj slušné tempo, oplatí sa dôjsť obdivovať len herecké výkony. Johnny Depp sem síce sadne ako vyšitý, má však desiatky nudných hlášok. Eva Green je neskutočne sexi bosorka a charizmu má ako žiadna iná. O jej nožičkách v nylonkách sa mi dodnes sníva. Ešte aj Michelle Pfeiffer si zapamätáte, čo je dobre. Celkom príjemná oddychovka, no dobrý film určite nie. Ústredný motív nenaplnenej lásky a súvisiacej pomsty naprieč dekádami či rovno storočiami vzbudí príjemné očakávania. Ale zdalo sa to len mne alebo vo filme nepochopiteľne nebol poriadne rozpracovaný žiadny vzťah? Povedzme si úprimne, s takýmito rôznorodými indivíduami by sa dalo spraviť toľko vecí. Žiadna postava však nebola dostatočne rozpracovaná. Temné tiene mali všetko, obrovský potenciál, ale výsledok ma sklamal. Jediné, čo oceňujem sú kostýmy a hudba.

Niekoľkokrát za rok sa do kín dostane dráma, ktorá stojí za pozornosť naozaj pre všetkých. O to väčšia škoda je, keď ho v tých kinách vidí len pár vyvolených. Za borovicovým hájom je bohužiaľ presne ten prípad. Dlhé roky som ani len netušil, že niečo takéto existuje (ďakujem Real Tom Hardy) a mrzí ma, že sa k tomu už v kine nikdy nedostanem. Práve kvôli takýmto momentom situáciu vždy zachráni moja predražená premietačka, ktorou si takéto magadiela premietnem na stenu z pohodlia postele. Človeka len mrzí že to tak nevidel hneď na prvý krát, pretože som nevedel že je to dielo hodné premietania v širokouhlom prevedení. Prechádzka borovicovým hájom nieje ani trochu ľahká. Je ťažká a emocionálne náročná. Pre mňa osobne to bola jedna z tých chvíľ, na ktoré človek nezabudne. Jedna z tých, na ktoré sa o dlhé mesiace neskôr pokúsi rozpamätať a vidí sám seba, ako pred monitorom len zíza pred seba a vie, že práve zažil film, na ktorý nezabudne a ešte veľmi dlho zostane potichu a nechá ho doznievať. Brilantné herecké výkony mlčanlivého Goslinga aj dramaticky dokonalého Coopera. Tak si toto DVD nenechajte ujsť. Ja by som dal čokoľvek aj za steelbook, ale toho sa asi nedočkám.

Je tu Rob Cohen, čo točil Denné svetlo, Dračie srdce alebo Rýchlo a zbesilo a xXx. Priznám sa, že som to čakal nabušenejšie, ale aj tak má film svoje dobré a horšie miesta spôsobené predovšetkým režijnou nevyrovnanosťou. Kto má rád rýchlejšie tempo príbehu asi neocení pasáže osobných životov postáv, ale nie sú na škodu a pre celkovo výborný dojem robia veľmi dôležité vyfarbenie príbehu, ktorý navyše nie je vôbec hlúpy. Matthew Fox bol ako psychopatický zabijak maximálnym ťahúňom. Príbeh svižne ubieha, všetko dokresľuje parádny soundtrack a finálny súboj bol ukážkou perfektnej choreografie. A nakoniec, čo ma na filme trochu zamrzelo, bola trochu nedoriešená minulosť psychopatického vraha. Neviem prečo má tento film tak zlé hodnotenie od niektorých užívateľov. Mne sa to páčilo a myslím že to bola veľmi podarená kriminálka.

The Five-Year Engagement je veľmi dobrý film. Podarilo sa im skĺbiť pravú romantiku s dobrým humorom. Veľa párov by si mohlo vziať dokonca aj ponaučenie z tohto diela. Okrem toho sa na to príjemne pozeralo, pekná kamera s romantickými scénami. Chybičkou je možno len soundtrack z ktorého proste nebudete ohúrení. A práve hudba by mala pri romantických filmoch hrať s dejom tandem. Jason Segel mi bol vždy nesympatický, viem čo sa od neho môže čakať, aj tu prináša svoj slušný štandard. Naopak Emily Blunt ma opäť príjemne "prekvapila", tu začínala byť veľkou ikonou v Hollywoode a to potvrdila aj v tomto filme. Zahrala to naozaj bravúrne. Aj vďaka nej som tento film preplával s radosťou. Môžem teda konštatovať, že The Five-Year Engagement patrí v roku 2012 k najlepším vo svojom žánri. A nemám na mysli nič iné ako romantickú komédiu.

Pamätám si že Magic Mike bolo letné prekvapenie. Skromný film medzi množstvom blockbustrov, čo nečakáte, ale zaujme. Tuctový scenár, ktorý šikovný režisér posunul omnoho ďalej. A herci odvádzajú skvelé výkony. Hereckú korunku i nomináciu na Golden Globs si uchmatol Matthew McCounaghey ako legenda, čo striptízovej šou kraľuje - lebo táto vedľajšia rola mu je písaná na mieru a on si ju náramne užíva. Soderberghova snaha je najväčším víťazstvom snímky, pretože dokáže žánrový mix držať celých 110 minút v správne rozložených častiach. Ani jedna scéna nepôsobí podľa očakávaní tak trápne či pateticky ako mohol napovedať námet z distribučného papieru. Naopak, Soderbergh ukazuje ako obyčajnú sračku môže lepší režisér posunúť oveľa ďalej. Poviete si - príbeh o striptéroch. Tak do toho nejdem. Lenže Soderbergh je pán režisér, ktorý netočí tuctové kúsky a rád sa hrá so žánrami. Teraz spája dva - ľahkú komédiu s prvkami romantiky v prvej polovici, tu odľahčený tón dokáže opantať diváčky raz-dva.

The Possession (Kliatba z temnôt) je ničím výnimočná. Strašidelné okamihy tvoria predovšetkým zvukové efekty, na nejaké tie poveternostné zmeny, lekárske procedúry, meniace sa pohľady či obstojné počítačové triky, nočné motýle, prsty v hrdle, plaziaci sa démon.. i keď na toto všetko je už hororový fanúšik zvyknutý. Hudobne napätie a tajomno akcentuje Anton Sanko, pričom donekonečna opakuje hlboký klavírny tón. The Possession nás uvádza do obrazu hneď v úvode zlovestnou sekvenciou, kedy sa zo záhadnej skrinky s hebrejskou rytinou ozýva strašidelný hlas a nasleduje likvidácia obete. Potom sa už klasicky narýchlo zoznamujeme s rodinným zázemím hlavných postáv. V scenári dvojica Juliet Snowden a Stiles White pospájala všetky prvky démonologickej kinematografie. Možno za to, že som čakal neskutočné Bčko, bol som viac než spokojný.

Hotel Transylvania bola pre mňa jednoduchá zábavka určená na jednej strane deckám, čo sa tešia sa na množstvo strašidiel a na druhej strane vás odzbrojí otočeným svetom, kde ľudia sú tí zlí a Jonathan, votrelec vo svete monštier, je možno šanca priviesť ich na iné myšlienky. No devíza príbehu je predsa len hlbšia. Sony Pictures Animation má za sebou množstvo úspešných rokov a solídne počiny. Od známej Loveckej sezóny cez originálne počiny ako Divoké vlny, Oblačno, miestami fašírky alebo výborné Arthurove Vianoce. Na toto štúdio sa možno spoľahnúť, už tvorí parádne variácie na známe témy, každá novinka má šmrnc a oplatí sa na ňu tešiť. A tak to bolo aj v mojom prípade. Hotel Transylvania má na pohľad jednoduchú zápletku a deti si ho obľúbia už len kvôli pestrým monštrám. Starších ale nezaujmú. Hotel Transylvania proste neprináša nič nové. Ani zaujímavé postavy. Na ktoré som sa ja tešil najviac.

Snímka The Hunt je natoľko bravúrna a znepokojivá, že i niekoľko minút, hodín, dní po doznení záverečných titulkov núti diváka zamyslieť sa nad tým, čo mu to vlastne ten Thomas Vinterberg naservíroval a čo myslel tým koncom. Táto snímka je vyslovene hra s emóciami ako hnev, strach, bezmocnosť... lebo dôvod zápletky respektíve jej gradácia je v dnešnej dobe dosť absurdná. Inak silný filmový zážitok, skvelý Mads Mikkelsen a súhlasím s mnohými komentármi, že je to film, ktorý nekončí odchodom zo stoličky po titulkoch. Myslíte naň aj potom. Koniec naozaj dobrý a nemyslím si, že je to priemerný film, hoci nie tak dobrý v každom ohľade. Páčila sa mi na ňom taká tá severská chladnosť a celý ten príbeh, pri ktorom človeka normálne mrazí z toho čo postavy zažívajú. Toto ja na škandinávskej kinematografii mám rád.