Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Krimi
  • Sci-Fi

Recenze (646)

plakát

Americký sniper (2014) 

Nemá zmysel rozoberať obsah filmu, pretože názory nato, čo emeričania robia v Iraku a vôbec všade na svete sa určite rôznia od človeka k človeku ako aj to, či s tým súhlasíte alebo nie. Ja rozhodne nie. To však nemení nič na kvalite režiséra a jeho "produkte". Neviem, či sa teraz neopakujem ale Clint Eastwood strávil pri filme pekných pár rôčkov, čo samo o sebe nemusí znamenať, že má patent na režisérsku stoličku. Lenže on už veľakrát predtým dokázal, že to vie - že má úchvatný "pohľad" a dokáže fascinujúco rozprávať/točiť príbehy. Tento konkrétny je síce urobený ako čistá propaganda z emerického uhla pohľadu a ja osobne som dosť zbehlý nato, aby som si vedel predstaviť pohľad akéhokoľvek iračana, nanešťastie pre nich, oni žiadny houlyvúd nemajú. Samotnému snímku však môžem vytknúť iba jeho dĺžku a asi hlúposť Chrisovej manželky. Enyvej, solídny "materiál" a in my POV lepšie než The Hurt Locker alebo Zero Dark Thirty. Druhý krát to vidieť nemusím, ale pre fanúšikov us army to bude určite klasika.

plakát

Američan (2010) 

Thriller o nájomnom vrahovi s Jurajom Klúnym? Spolu so zaujímavým začiatkom som si od toho sľuboval veľa. Chyba. Ja som sa pri tom nudil. Aj napriek plnokrvnej talianke Placidovej, ktorá je mimochodom kus peknej tvárnej baby, som z toho nevedel vydolovať nič, čo by stálo zato. Bolo to ako pokus o niečo, čo neviem definovať. A aj keď je mi z toho trochu smutno, tento film ide u mňa do zabudnutia... a do koša. V opačnom poradí.

plakát

Angel-A (2005) 

Nakoniec tie štyri dám, bavilo. Nikdy by som si nepomyslel, že Jamel Debbouze dokáže v hlavnej úlohe potiahnuť film. A zdatne mu sekunduje pre mňa absolútne neznáma viking-ka Rie Rasmussen s nohami jak koľajnice. To by ma mmch. vážne zaujímalo koľko meria, pretože na štekloch bola od Jamela o dve hlavy vyššia. Alebo je Jamel taký krpec? No neviem. V snímku som od prvých záberov (nemal som šajnu o aký žáner sa jedná) žiadnu logiku nehľadal, sarkastickému nádychu totiž veľmi na kvalite pridáva Jamelova mimika spolu s dobrým českým dabingom. Preto som v hlave sfúknul sviečky a nechal sa vtiahnuť do čiernobieleho Paríža(?) či kde vo Francúzsku to bolo a poľahky sa zabával. Takto by asi anjeli vypadať nemali, pretože by každý chlap neustále rozmýšľal iba nad sexom, ale myslím, že práve týmto spôsobom sa chcel Luc Besson s divákmi pohrať. Nakoniec vyhrala láska... spoiler fujtajbl. Koniec mohol byť trochen iný, ale nevadí, može byť.

plakát

Angel Heart (1987) 

Súkromné očko Harry Angel dostáva zákazku od perfektne uhladeného, mystériom páchnuceho cudzinca Cyphra, aby našiel niekoho z jeho minulosti, niekoho, kto je mu dlžníkom. Na svojej púti za hľadaným nešťastníkom sa Harry stretáva s postavičkami akoby vytesanými zo svojej doby, ktoré ho nevyhnuteľne navigujú na cestu svojho osudu, osudu, ktorý nemohol predvídať ani vďaka svojmu vlastnému nadobudnutému a zabudnutému poznaniu. Na dobu svojho vzniku dokázal režisér Alan Parker naservírovať 50-te roky New Yorku, New Orleansu a ich atmosféru aj vďaka hudobnému doprovodu tak detailne a sugestívne, až jeden začne premýšľať ako sa mu to bez výdobytkov dnešných vizuálnych počítačových efektov vôbec podarilo. Premisa filmu (opäť na dobu svojho vzniku) je pionierska až originálna a v čase, keď som to videl prvý krát, ma doslova šokla. V mnohých aj zahraničných komentároch som čítal o pôsobivom hereckom výkone Roberta De Nira a hoci zľahka súhlasím, aj tak to prebijem tvrdením, že Mickey Rourke si tu v relatívne mladom veku strihol svoju životnú úlohu. Jeho postava Harryho spoločne s učebnicovou/diplomovou réžiou ma dokáže zhypnotizovať zakaždým, keď si ho z nostalgie pustím, dokonca aj po 35-tich rokoch. A aj po 35-tich rokoch mi záverečné rozuzlenie – scéna s De Nirom – stále dokáže „nahodiť“ zimomriavky. Hudobný doprovod k tomuto šperku je už tou povestnou čerešničkou na torte. Je mi trochu smutno, že takéto temné, atmosférické, uhrančivé, poctivé a komplexné fliky ani s výdobytkami dnešnej filmovej mágie už nikto nevie/nechce/nemôže natočiť.

plakát

Annabelle 2: Zrození zla (2017) 

***V rámci zabehnutej šablóny duchárskych thrillerov síce nič nového pod slnkom, aj tak sa ale Annabelle 2 stáva pôsobivým prírastkom vo svojej skupine***. Ešte som nevidel horor/triler, v ktorom by sa všetky postavy chovali tak ako si to divák predstavuje alebo želá a tento flick nie je výnimkou. Ničmenej aby som to mohol odsudzovať, musel by som sám napísať dokonalý scenár, čo sa samozrejme nestalo a asi ani nestane. V každom prípade by som rád podčiarkol tri veci: 1) Hoci som prvú Annabelle videl, dnes si neviem spomenúť ani o čom presne to bolo, ani na žiadnu pamätihodnú scénu a ani nato, kto tam vlastne hral. 2) V tomto pokračovaní naopak herecky pôsobivé detské predstaviteľky Talitha Bateman a Lulu Wilson si rozhodne zapamätám. 3) Rovnako si zapamätám meno režiséra Sandberga, pretože v podstate uplietol z hovna bič. Možno som v hodnotení príliš odviazaný pretože som dlhšiu dobu žiadny horor nevidel a momentálne sa ešte len chystám aj na tohtoročné It, ale kukal som nato sám v noci a mrazenie to bolo príjemné. 70%

plakát

Anthropoid (2016) 

***Prvé dve tretiny šedivého priemeru prípravy atentátu vystrieda intenzívna posledná tretina, ktorá ma doslova zdvihla zo stoličky***. Atentát na Heydricha síce nikdo z nás nezažil a mladším ročníkom to pravdepodobne ani nič nevraví, ale každý kto sa trochu zaujíma o 2. svetovú vojnu vie o čom je reč. Zo začiatku som dlho premýšľal kto je Sean Ellis a ako sa tvorcom podarilo do projektu nalákať Cilliana Murphyho, pretože to dlho na mňa pôsobilo dojmom rýchlo uplácaného filmíku na objednávku, možno k nejakej výročnej príležitosti. Neviem či spôsob akým sa režisér rozhodol stvárniť celú udalosť bol zámerne surový (z technického hľadiska) a podľa mňa to snímku hodne uberalo body, ale spomínanej záverečnej tretine práve jeho spôsob réžie naložil filmu riadnu dávku intenzívneho precítenia, pri ktorom som si takmer začal obhrýzať nechty. Úplne ma vtiahol do deja a takmer som mal pocit, že som v kostole súčasťou "tímu". Nechce sa mi komentovať detaily ako zlyhanie Gabčíkovho samopalu (aj Hitler pri pokuse o atentát nezomrel, akoby to tak malo byť) ani ostatné drobnosti, podstatné je, že Anthropoid zanechal vo mne tú hľadanú divácku brázdu...

plakát

Antidote (2021) 

Ups, tak tento flik za komentár snáď ani nestojí, jediné čo bych k tomu dodal je, že ak máte chuť na film s veľmi podobným konceptom, tak si radšej zopakujte Jakubov rebrík (1990), ktorý je na úplne inej úrovni.

plakát

Apollo 18 (2011) 

Celkom príjemne ma to prekvapilo. Možno aj preto, že som farebnejší (ale slabší) Europa report videl skôr. Táto "čiernobiela nízkorozpočtová vecička s pár hercami ma od určitého momentu držala v slušnom napätí a udržala až do konca. "Apollo 18" má oproti "Europe" výhodu väčšej blízkosti a určitej záhadnosti vyplývajúcej z niektorých skutočných faktov ("Europa report" je číra fikcia). Dobrý scenár, slušní herci, slušný strih aj réžia. Vo svojom žánri to určite patrí k lepšej polovici. 3 a pol hviezdy a.k.a. 70%

plakát

Argo (2012) 

Obsahuje SPOILERY! Keďže nepoznám skutočnú pravdu a som príliš lenivý ju zisťovať, zameriam sa na film iba ako na fikciu. Začalo to slušne a celkom ma to zaujalo, príbeh, réžia, herci. Ale postupom času sa zo snímku stáva... takmer nezaujímavá blbosť. Amíci sa učia svoje role, nakoniec odletia. Vo mne to celé zanechalo taký nejaký dojem "a koho sere?" Okrem záverečnej radosti álá Apollo 13 vo filme takmer nie sú vidieť žiadne poriadne emócie. Kua, keby mňa mali chytiť s tým, že ma čaká mučenie a poprava, tak by som asi ináč vyšiloval. A tá záverečná sranda lietadla s prenasledujúcimi autami na rolovačke, to si robí Afľek prdel alebo? Ako dlho mu trvalo kým to natočil ty koxo, celú hodinu? Ruku na srdce, kto z Vás si to chce pozrieť rýchlo znova? Holly Shit! Toto je ešte viac nadhodnotený film ako Django. PS: Stále som neveril tomu dehonestovaniu Benovho herectva (nikde sa mi nezdal taký hrozný). Ale Bohužiaľ... Bolo to ozaj ako sledovať Branželinu Žoulí s bradou a penisom.

plakát

Arne Dahl: Misterioso (2011) (TV film) 

Tento švédsky filmový výtvor sa dá veľmi dobre prirovnať k výrobku. Výrobku, ktorý býval kvalitný - kým sa chýr o jeho kvalite nerozniesol po svete. A tak čím viac ľudí začalo výrobok zháňať a kupovať (dopyt) tým šla jeho kvalita dole. Chcem povedať, že sa dalo čakať, že po obrovskom boome severských (veľmi kvalitných) filmoch a seriáloch musel prísť prepadák, tomu sa jednoducho zabrániť nedá. Prekvapuje ma však fakt, že sa jedná o prepad niekoľkoposchodový - celé prevedenie filmu vrátane hercov a ich výkonov je eufemisticky povedané, mizerné. To naozaj v celom 10 miliónovom Švédsku neexistujú atraktívnejší/zaujímavejší herci, ktorí vedia aspoň trochu hrať? Človek zodpovedný za casting by po tomto "diele" mohol k filmu pričuchnúť leda tak na Mesiaci, keby bolo po mojom. Režisér a kameraman sa majú takisto prinajmenšom čo učiť. Samotný príbeh by ani nebol zlý ale je to tak zmršené - lenivý scenár, blbé dialógy, nesympatickí herci - proste som mal dojem, že to trvalo 4 hodiny, hrôza. Nuž čo, nie je všetko zlato čo sa severom pyšní...