ScarPoul

Formálna stránka má bližšie k dokumentárnym filmovým postupom než k tým fikčným. To má za následok pomalé vťahovanie do problematiky a do prostredia. To je stiesnené a svojím postavám nič nedaruje. Zároveň ale reflektuje prirodzený chod vecí. Aj podradný zamestnanec v hoteli sa bude vyvyšovať nad študenta kdekoľvek na svete, nie len v Rumunsku. Film hovorí o nepríjemnej veci. Zároveň je tento príbeh sprostredkovaný na veľmi vysokej úrovni. Dlhé zábery zbožňujem a tieto témy hrajúce sa na sociálny film, keď v konečnom dôsledku rozprávajú o sile priateľstva ma bavia viac ako čokoľvek čo sa odrazilo v sociálnych témach v našich vodách. Je to silný film, čo bude rezonovať ešte dlho. Hlavne preto, že aj napriek ťažkej atmosfére, aj napriek hrôzostrašným situáciam( celá scéna v hoteli s doktorom je neuveriteľne dobre zahraná aj podaná), zostáva na konci akýsi prísľub niečoho pozitívneho. Všetko dobre dopadlo, hoci nemuselo. A hoci to zanechá jazvy na dušiach obidvoch hrdiniek, možno ich to zblížilo viac ako by bolo za normálnych okolností možné.

Nie práve ten druh filmov s ktorých padám na zadok, ale som veľkým zastáncom toho, že v jednoduchosti je krása. Čierne duše náznakovo ukazujú dôležitosť rodinnej hierarchie, hlúposti vzájomných súperení a aj chamtivosť po moci a samotný fakt, že ak ste už raz do niečoho namočený aj keď nepriamo, tak vás následky vždy dostihnú. Viacej ako na akčnú strunu, alebo mudrovanie je film postavený na tichosti. Prostredie je krásne, osamelé - pripomína mi niektoré turecké mestečká pánu Bohu za chrbtom. Dej je značne od dramatizovaný, ale na konci dokáže pekne stúpiť na pedál a priniesť za sebou niekoľko naozaj výborne spravených scén. Priznám sa, že mám omnoho radšej iný pohľad na Taliansko a jej obyvateľov, než z pohľadu nejakých mafiánov, ale Čierne duše považujem za veľmi príjemné prekvapenie, kde hlavne posledných 20 minút a pohľad zúfalého otca v kostole vybojovali filmu tú 4 hviezdu.

Aj napriek tomu že Munna a Circuit sú späť ako keby sme ignorovali konečné rozuzlenie prvého dielu a ideme novou cestou. Jediné čo zostáva je Hiraniho štýl a rovnaké využívanie hercov s jedným pomerne vtipným cameom. Tento príbeh sa zaoberá Gandhiho cestou a tým ako ju treba praktizovať v živote. Dutt je nenahraditeľný a jeho postupné chápanie a predávanie informácií sa vyrovná aj jeho doktorovi a zároveň je zarovno Aamurovým prístupom k štúdiu a k náboženstvu. Veľké témy podané veľmi ľahko. Priznám sa, že sa našli scény, kedy mi išli slzy do očí a zároveň scény kde som sa naozaj úprimne smial. Stále nie dokonalé, ale veľmi, veľmi príjemné.

Hiraniho prvotina a už sa tu pritom ukazuje čo bude pre jeho tvorbu dominantné. Príbeh o tom ako by sa doktori mali chovať k svojim pacientom je plný presných fráz a dialógov. Je tu priestor aj pre humor a nejaké tie pesničky. Tie ale nedosahujú takých kvalít ako v Idiotoch, alebo v PK. Vzhľadom na to že Sanjay Dutt hrá veľmi slovne obmedzeného gengstra s dobrým srdcom, je veľkým plusom jeho sympatickosť. Zároveň si nemôžem pomôcť ale takýto druh indických filmov mám veľmi rád. Hirani využíva svojich obľúbených hercov a vidno, že sa film robil s chuťou. Síce nie také dobré ako jeho posledné dva filmy, ale rozhodne debut, ktorý je vysoko nadpriemerný.

Snaha o akúsi vtipnú premysu sa nekoná. Krásne dievčatá, sympatický Vetchý, ale tak do**baný scenár až z toho jednému zostáva rozum stáť. Takže na toto sa dávajú peniaze? Počitačové efekty vo vzťahovej komédií použité tak ako boli tu, my príde ako zlý vtip. V zásade nenudilo, ale takto si českú komédiu absolútne nepredstavujem. A hoci má Kristína pekný úsmev, spieva príšerne. Dosť veľké sklamanie, na to ako som sa na to tešil. Akákoľvek Janáková komédia je oproti tomuto klenot.

Veľmi divný film. Ale páčil sa mi. Dupieux sa vyžíva v podivnostiach. Jeho postavičky sú nepríjemné. Nedá sa s nimi stotožniť a konajú dementne. Zároveň je tu strašne veľa super nápadov. Krysy naplnené marihuanou, adolescent s tvárou a telom Marylin Mansona a strašne divná elektronická hudba, ktorá mi neprestajne liezla na nervy. V zásade je to film vedúci od niečoho nikam, ale má v sebe veľa sebareflexívnych motívov (aj voči režisérovej tvorbe - objaví sa tu postava z jeho filmu Wrong, a rodinka Sunshinea pozerá Rubber), ale aj odkazov na staré béčkové filmy. Nie, že by som sa v takomto štýle filmov vyžíval, ale páči sa mi ako ide striktne a bez kompromisov proti diváckym očakávaniam a kupodivu pri tom nestráca až toľko divákov, ako by sa to od takéhoto druhu filmov čakalo.

Celkom slušný teasing na celovečerák. Manson fantastický, poteší aj štek Jona Lajoia. Weird but funny.

Film, ktorý Condon stavia na pomalosti a tichosti. Retrospektívy tu majú veľkú dôležitosť a stoja oproti logickosti a faktom. Niektoré úmyselne zamlžujú skutočnosti, alebo ich predostierajú v rámci nových faktov v rovine súčasnosti, kde má pán Holmes 93 rokov a bojuje so svojou senilitou a hľadá vraha svojich včiel. Film si síce vyžaduje divákovú pozornosť a je to tiež iný pohľad na literárnu legendu pohrávajúci sa s mýtom osobnosti Sherlocka Holmesa. Zároveň je to ale citlivý príbeh o uzatvorení všetkých nezodpovedaných otázok. Koniec je prekvapivo emotívny a veľmi dobre manipulujúci sentimentom bez toho aby to vadilo. McKellen podáva výborný výkon. Jeho anglický gentleman vs senilný dedo sa radia k jedným z najpôsobivejších vyobrazení určitého charakteru aké som videl, pričom som aj veľký fanúšik zmeny z Gandalfa Šedého na Gandalfa Bieleho. Citlivý, dobre zahratý a filmársky obstojný kúsok.

Film meditatívny, poetický a krásny. Príbeh dvoch slepcov - majstra a žiaka v krásnom prostredí odľahlej pustiny, prostoduchých dedinčanov a dravej Žltej rieky. Nádherná hudba a kamera robia z tohto príbehu pastvu pre oči a dušu. Zárodky prvej lásky aj akási transcendentná túžba vidieť a okúsiť očami chuť sveta okolo je prezentovaná malým množstvom slov, ale tiež režisérovým umom všímať si jednoduché a oslavovať ho. Life on a String pre mňa predstavuje silný umelecký zážitok, plný rôznorodých motívov a tradícií, ktoré sa derú na povrch a predostierajú zvyky a túžby kultúry aká je mi veľmi blízka. Finále a posledný spev pred smrťou dodávajú celému príbehu potrebnú dávku katarzie. https://www.youtube.com/watch?v=KCdE8eERuZ8

De Niro po dlhej dobe vo veľmi príjemnej úlohe. Po Kingsman tiež jediný muž, ktorý vo mne vzbudil túžbu kúpiť si kapesník a hrať sa na gentlemana. V zásade ďalšia z komédií Nancy Meyers ktorá je svieža a plná príjemných momentov. Hoci sa pohybuje v hraniciach žánru. Dejové zvraty sú tam potrebné, na môj vkus trochu zbytočné, ale dali sa prekúsnuť Hlavne keď si vezmeme, že je to celé príliš rozvetvené, než aby to pokrylo všetky dejové odbočky do vítaného vyvrcholenia. Tým to možno pôsobí trochu nekonzistentne, ale je vidieť že sa všetci náramne bavili. Z filmu sála pohoda a ľahký humor. A Theodore Shapiro spravil kupodivu melodickú a príjemnú hudbu. 70%.