ScarPoul

Ono takto, kto pozná Sang-soo Hongovu filmografiu vie, že tento film nie je absolútne ničím invenčný, pretože či už témou alebo prevedením je na vlas rovnaký, ako jeho predchádzajúce snímky. Dakedy mu jeho snaha o emocionálny a milostný trojuholník v umeleckom prostredí funguje, inokedy zase nie a toto je bohužiaľ ten druhý prípad. Our Sunhi nemá zaujímavé postavy a aj akýkoľvek zvrat bol už kopec krát u tvorcu videný. Hong je svojský režisér a hoci väčšina jeho filmov neprekračuje u mňa priemer, stále sa k nemu rád vraciam a objavujem čo je nové v umeleckom prostredí pózerských tvorcov. Toto ma ale nebavilo. Veľmi dúfam, že sa ako tvorca bude aspoň ešte niekam vyvíjať. Veľmi by som bol za to rád, lebo tento film, ak už nič iné, ukazuje obrovské vyčerpanie jeho styčných tém.

V zásade pozerateľná rozprávka bez duše stavajúce len na jednom jedinom fakte a tým je, že svet DC je natoľko rozvetvený a viacvrstvový, že aj niečo takéto v ňom dáva v zásade zmysel. Hoci oceňujem výber hercov, ktorý prepožičali postavičkám svoje hlasy, v celku sa jedná o agitku na priateľstvo bez toho, aby akýkoľvek vzťah v príbehu skutočne fungoval. Rovnaká tragédia, ako Tajný život domácich mazlíčkov. Čo ale oceňujem sú aj temnejšie scény, sexuálne vulgárna korytnačka, killer mačiatko a Batman v podaní Keanu Reevesa. Občas som sa zasmial. Občas krútil hlavou. Na jedno zhliadnutie úplne v pohode záležitosť, ale treba mať na pamäti, že aj napriek niektorým dospelejším scénam, je to stále výrazne ladené na detského diváka. Teraz už len dúfať, aby Batmanovi nikto nezabil psa.

Chudoba a nenaplnená túžba z nej uniknúť. Do tejto problematiky nahliadame cez vzťah dvojice mladých protagonistov, ktorým predražené povojnové Japonsko nepraje. Ich peripetie sú často úsmevné, ale skrýva sa za nimi nespravodlivosť. Nedostatok peňazí znamená nedostatok zážitkov. Znamená porovnávanie sa s druhými. Znamená to pocit menejcennosti, hoci obidve postavy sú sympatické a inteligentné. Tieto Kurosawove sondy boli vždy tak trochu iné. Pretože sa za všetkou tou bezútešnosťou skrývala častokrát neistá nádej. A tá ako ťahúň v príbehu funguje parádne. Celé je to súbor prekrásne vypointovaných scén, ktoré v mnohých veciach prekvapia aj svojou aktuálnosťou. Tie paralely s dnešným svetom sú až tragicky presné. Ďalší malý zárez plný motívov, ktoré v ďalších filmoch majster doviedol k dokonalosti.

Tu rozprávku mám veľmi rád. Aj po toľkých rokoch. Vtipná, plná skvelých odkazov a dospeláckych vtipov a fajn akcie. Čo sa týka Menkena a jeho hudby trošku slabšie, ale celá tá archa hrdinu o ktorej hovorí aj Campbell je tu dodržaná bez jediného zaváhania. A Hádes v podaní Jamesa Woodsa patrí medzi najvtipnejšie a zároveň najdesivejšie postavy Disney Univerza. Malá pripomienka toho, že antagonisti boli kedysi rovnako dôležitý ako protagonisti.

Hambrug raz natočil jednu výbornú komédiu I love you, man a odvtedy sa pohybuje vo vodách znesiteľného priemeru. A tým je aj Me time. Znesiteľný priemer. Má to v sebe veľa absurdností, nulovú chémiu medzi hlavnými postavami, ale zároveň to má tak hlúpe scény až je to miestami vtipné - či už sa jedná o korytačku alebo zlomyseľnosti v dome. Oceňujem, že sa to nehrá na niečo viac, než na rodinnú zábavu a možno práve preto som si to užil. Pripomínalo mi to najviac sériu Grown Ups od Sandlera. Filmy bez zápletky ale pre potešenie. A robené tak, aby nikoho vyslovene neurazili. A hoci chápem súčasné hodnotenie, musím povedať, že som si to užil podstatne viac, ako nedávneho Hartovho The Man from Toronto.

Pozerať sa na to a dúfať v niečo invenčné a zábavné by bol sebaklam. Ten film je spravený len preto, lebo Kevin Hart a jeho ukecanosť je momentálne veľmi populárna a potrebuje vyťažiť čo možno najviac zo svojej zostávajúcej kariéry. Zostávame mu možno ešte päť rokov, kedy sa jeho kreácie stanú pre všetkých únavné. A pre Woodyho je to ďalší projekt, kedy sa vykašľal na veľké herectvo a išiel si zarobiť peniaze podobne, ako to spravil v prostoduchom pokračovaní Venoma. Muž z Toronta je na chlp rovnaký, ako posledné filmy Patricka Hughesa. Vo všetkom. Akcia, zvraty, chémia medzi postavami. Pozerateľné to je. Nudiť to až tak nenudí. Ale je to pľuvanec do tváre dobrého vkusu. Toto je teraz populárne. A mne je z toho smutno. Talent zomiera a my mu za to tlieskame. Takže v rámci tohto môjho názoru, idem na ďalší film s Kevinom Hartom dúfajúc, že sa zasmejem aspoň raz a aspoň tak, ako kedysi.

Veľmi silná dávka nostalgickej atmosféry a pohodového Stalloneho, ktorému tento zádumčivý, mentorský charakter strašne sadol. Film pripomína diela, ktoré vznikali kedysi. V tom je jeho najväčšia sila. Nebojí sa Fuckov ani krvi a to zase prináša určité osvieženie. V čom je jeho slabina je predvídateľný zvrat, moralistické múdrosti odbité príliš rýchlo v prostredí, ktoré sa do nich absolútne nehodí a treťotriedny zlosyn nenaháňajúci ani strach ani nič iné. Finále síce diváka odmení riadnou rezanicou, ale odrazu to pôsobí ako iný film. Prvá polovica je úvahou o dobre a zle cez pohľad malého chlapca. Druhá polovica je tradične žánrová a bez prekvapení. Bavilo ma to aj ma to nudilo. Niektoré veci na tom veľmi oceňujem, iné pôsobia zastaralo a hlúpo. Takže je to niekde medzi. Čo je viac, ako som od toho filmu v skutočnosti čakal.

Na IMDb to má 4 hviezdy z 10. Preto som neočakával veľa, hoci Lenu Dunham mám ako autorku rád. Ako herečka mi vadí, ale ako niekto kto píše a tvorí mi príde tá skrytá stránka jej artistického prejavu blízka a zábavná. Girls mám rád. Sharp Stick má len jednu chybu a tou je, že hlavná hrdinka ( aj napriek lolitkovskému zjavu) má 26 rokov. Všetky veci, ktoré rieši. Vzťahové, sexuálne, sebavyjadrovacie sú skôr typické pre teenagerky. Preto jej naivita trošku bije do očí. Ale tu patrí veľká poklona Kristine Froseth, že to celé ťahá na svojich ramenách od začiatku do konca. Je to pozitívna hrdinka, bláznivá ale s dobrým srdcom. Keď fúkala na penis, lebo si myslela, že TO znamená blow job, smial som sa. Bernthal tradične výborný a potešil aj odpadlík Speedman v roli citlivého pornoherca. Ak už pre nič iné, tak práve pre ten fakt, že pornoherec dáva životné múdra je ten film neskutočne sympatický. Bavil som sa. Má to množstvo krásnych momentov. Je to vzťahové, milé a skutočné. Taký príjemný nezávislák som nevidel už riadne dlho.  Nie je to kritika ani satira. Je to ukážka toho, že všetky vzťahy sú komplikované ( nech sú akékoľvek) a každý z nás sa v nich snaží nájsť nejaký zmysel. Malý klenot. Aspoň pre mňa.

Buď skrátka ste cieľovka alebo nie ste. Nič medzi neexituje. Vzťahové súčasné filmy sú stále niečo, čomu dávam raz za čas šancu, hoci mám neskutočne rád tie, ktoré vznikali v 90 a 80 rokov. Bežiaci Woody cez Manhattan, John Cusack a jeho Boom box a s Petrom Gabrielom. Dokonca aj tie prostoduché romantické filmy s Adamom Sandlerom mali niečo do seba. Someone great je ženský film o boľavom srdiečku. O alkohole, párty, sexe, ľahkých drogách, plakaní a o prapodivnej podpriemernej hudbe, ktorá je akože soundtrackom celého diela. Jennifer Kaytin Robinson je možno dobrá scenáristka, ale jej Hallmarkovské režijne prevedenie má nechávalo absolútne chladným. Nudilo a neprinášalo nič, čoho by som sa mohol ako divák chytiť, alebo čo by mi mohlo aspoň troška pripomenúť môj vlastný srdcabôl. Ak takto vyzerajú súčasné vzťahy vôbec sa nečudujem, že mladšia generácia je banda hlupákov. A ak toto malo reflektovať skutočný život 30 ročných dievčat...well think again.

Jednak obrovská pocta pôvodnej poviedkovej zbierke a rovnako skvelé napojenie na hlavný príbeh. Sandman je seriálovou udalosťou hlavne preto, lebo je verný svojej predlohe. Vidieť to, do čoho som sa zamiloval, keď som to len čítal, je veľmi zvláštny pocit, ale je príjemný. Ten seriál funguje. Celá prvá séria pre mňa naozaj funguje. Prosím, nech je to len takéto. Bez chýb a zaváhaní. Nech to má možnosť rezonovať. Aj dnes, aj zajtra, aj stále.