Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (5 044)

plakát

Rebelka (2012) 

Krásne fantasy. Dokonca tak zábavné a pútavé až mi je ľúto, že trvalo tak krátko. Páči sa mi, že tentokrát sa vraciame k základným hodnotám akými je láska rodičov, čo sa myslím u Pixaru podarilo len raz v Hľadá sa Nemo. Úžasné prostredie škótska s asi najpamätnejším soundtrackom od Patricka Doylea. A ústredná hrdinka Merida sa hravo môže zaradiť ku kráskam Disney filmového plátna. Krásne mi to sadlo teraz na večer. Páči sa mi, že takéto príbehy sa ešte robia. Berú nás do časov dávno minulých, zatajujú nám čo je pravda a čo mýtus, a vždy sa nám snažia tou najlepšou možnou cestou ukázať, ako by sme náš život mali žiť a že by sme sa nemali báť robiť svoje vlastné rozhodnutia. Možno nie dokonalé, ale chýbalo tomu strašne máličko.

plakát

2 $ocky (2011) (seriál) 

Ale prečo nie? Kat Dennings je môj osobný favorit a asi jediná baba ktorej veľkej výstrih jednoducho zbožňujem. Za jej úsmev by som zabíjal a to že s nej spravili hláškovaciu primadonu je najväčšou devízou tohto seriálu. Ten sa rozbieha pomaly. Beth Behrs je neznesiteľne ukvákaná , ale nebyť roztomilých postavičiek Sofie, Olega a Hana bol by to podstatne väčší prúser. Vadí mi trocha že ako prevažná väčšina podobných seriálov je to len jedna variácia na tú istú tému - čím myslím sledovanie nejakého ciela - tu je to zarobenie peňazí , v How i met your mother - zase nájdenie dokonalej partnerky a tak ďalej. To spôsobuje, že film nepôsobí bezprostredne, čo ho radí do kategórie zábavných sitcomov na jedno použitie. Neviem si predstaviť že by som sa k seriálu vracal s rovnakou chuťou ako to robím v prípade Priateľov, alebo Big bang theory. Ale obhliadnúc od toho je tento mikrokozmos dobre napísaný a zahraný. Nie som si istý, či som pripravený na druhú sériu, ale čakal som podstatne väčší prúser, takže kto vie. 1.séria 60%

plakát

Jack a Jill (2011) 

Ono to nie je zase až tak veľké prekvapenie. Ak hovoríme o filmoch Adama Sandlera a hlavne Dennisa Dugana môžme sa stopercentne pripraviť na sprostosť typu Zohan. Jack a Jill má možno niekoľko vtipných momentov - predsa len nie je Sandler a Dugan v infantilnej komédií po prvýkrát, len je to rovnaké ako kopec krát pred tým. Film s morálnym posolstvom. A to bohužiaľ funguje len v malom množstve Sandlerových filmov. Al Pacino je asi jediná postava od ktorej som toto nečakal. A tým že je na obrazovke pomerne často, spôsobuje, že musím krútiť hlavou a rozmýšľať ako ho na toto nahovorili. Jack a Jill je podpriemerná komédia na jedno použitíe, v ktorej je Sandler neznesiteľnejší ako zvyčajne, hlavne v tej ženskej šušlavej polohe.

plakát

Dabangg (2010) 

Je veľmi pozoruhodné ako dokáže krátka stopáž ublížiť filmu. Indovia mi prídu ako rozprávači, ktorý musia naťahovať a vytvárať rôzne odbočky, čím vytvárajú zábavný a komplexný svet plný piesní, tanca, humoru a drámy. Dabangg je bohužiaľ preplácaný. Nie je tam žiadna výrazná scéna ani pieseň, postavy trepú neznesiteľne drsné hlášky a prvýkrát som im to nejako nevedel odpustiť. Jediné čo bolo oku lahodiace bolo ženské osadenstvo. Film je inak až na pár pekne nastrihaných scén, veľmi plytký čo sa týka emócií. Salman Khan je možno dobrý herec, ale jeho kreácia Nebojácneho strážcu zákona je veľmi bizarná. Nie je sympatický a častokrát sa správa arogantne, ale nepôsobí to ako jeho typická charakterová vlastnosť, ale skôr ako póza. Keď na nemocničnom lôžku rozpráva sám so sebou, len aby ukázal otcovi ako je nad vecou, pretože ten s ním nekomunikuje vzdal som sa akejkoľvek nádeje na to, že by ma film mohol pobaviť a to som vydržal prosím pekne až do konca. Skôr nuda, než zábava.

plakát

Soudný den (2012) 

Prvá filmová poviedka Brave new world je post apokaliptický zombie horor. Zároveň je to kritika konzumnej spoločnosti hlboko skrytá za prostoduchosťou charakterových vlastností hrdinov. Človek, ktoré mu vadí špina, pritom žije v špinavom prostredí a okolí , pod nadvládou rodičov a panovačnej sestry, jeho známosť, ktorá fotí každý jeden okamih, namiesto toho aby ho prežívala, mladici ktorý obťažujú bozkávajúce sa páry kvôli promiskuite a potom všade prítomné násilie a nepochopenie. Obohatíme to o pažravosť a mediálnu dezinformatívnosť a dostaneme celkom zmysluplnú a hĺbavú poviedku s hororovými prvkami. Jediné čo jej uberá na kvalite je určitá neukotvenosť v dramatizácií príbehu a tiež snaha o vytvorenie biblicky ladeného konca - čo síce nie je zlý nápad, ale nie je ani dotiahnutý do dokonalosti. -3 hviezdy. Heavenly Creatures rozpráva o ďalekej budúcnosti a o robotoch, ktorý zastávajú v spoločnosti dôležité miesto. Príbeh je pomerne komornejší ako prvá poviedka. V jej centre stojí robot, ktorý dosiahol osvietenie. Stal sa Budhom. Na jednej strane mu jeho osvietenie zriadenci kláštora veria, ale okolitý svet, hlavne tí čo majú na svedomí konštrukciu tohto robota to považujú za chybu. Znova je tu v kontraste aspekt viery a morálky. Bohužiaľ ale robotom prezentované Budhové výroky sú pomerne známe a sprostredkovať nám ich je úlohou súčasného Dalajlámu a nie robota , ktorého autenticita je výborná. Ale chýbalo mi tam niečo pamätnejšie ako filozofovanie o tom čo už dávno poznáme - 3 hviezdy. Posledná poviedka Happy Birthday rozpráva o nepodarenej objednávke do vesmíru , ktorá zničí svet na narodeniny malého dievčatka. Rovnako ako predošlé tri poviedky aj táto v sebe nesie veľa satyrických a humorných prvkov dotýkajúcich sa našej konzumnej spoločnosti, ale rovnako ako predchádzajúce príbehy ani tento nemá výraznejšiu zápletku a okrem dobrého nápadu sa nesnaží ani o prehlbovanie vzťahov medzi postavami, čo považujem za najväčšiu chybu celého filmu. Možno že na 40 minutách sa veľa experimentovať nedá, ale príbehy by mali byť vždy o niečom viac ako len o dobrom nápade. 3 hviezdy

plakát

Hotel Transylvánie (2012) 

Jednoduchá, nezáväzná blbina. Jej veľké plus je spojenie najznámejších príšer to jedného filmu. Dôraz je predovšetkým na detského diváka. Film je v mnohom strašne infantilný a jednoduchý. Čo ale nepovažujem za chybu. Je príjemné totiž vidieť najznámejšie monštrá takto po kope. Síce to nemá také čaro a nie je to taká pocta hororovému žánru ako Burtonov Frankenweenie, ale aj tak sa jedná o rozprávku, ktorá neurazí a má nábeh na to aby pobavila. Scéna, keď sa vlkodlak zbavil oviec, som nemohol udržať smiech.

plakát

Hitchcock (2012) 

V jednoduchosti je krása. Hitchcock ma veľmi potešil a zabavil. A nie len dobovou atmosférou a hereckými výkonmi, ktoré boli do jedného výborné, ale odľahčenou réžiou, množstvom humorných scén a postrehov a hlavne určitou mierou ľudskosti, ktorá film posunula KONEČNE do roviny životopisných filmov, ktoré sa nesnažia moralizovať, ale skôr ukázať ako to funguje, keď sa majú dvaja radi a prechádzajú ťažkou životnou krízou. Takéto filmy zbožňujem a priznávam, že sa to možno nenesie v tom duchu aby sa to stalo dôležitým, alebo pamätným filmom. Každopádne sa pre mňa jedná o malý, veľký film ku ktorému sa budem vždy s radosťou vracať aj vďaka ústrednej dvojici, ktorá bola nezabudnuteľná. Plus roztomilá Scarlett - ja tu babu jednoducho zbožňujem.

plakát

Bitevní loď (2012) 

Zábavná jednohubka využívajúca tie najotrepanejšie frázy tie, najkrajšie a najpriamočiarejšie vykreslené postavy a sci-fi aspekt, len aby mohla predviesť tie najbombastickejšie súboje na vode. Lenže ono zase až tak bombastické nie je. V súčasnosti epickosť hravo zvládajú Transformers alebo Tron Legacy, dokonca aj samotný John Carter, kde hral tiež hlavnú úlohu Taylor Kitsch je podstatne zábavnejší a inteligentnejší ako toto. Na druhú stranu je to na sto honov lepšie ako taký Pearl Harbor, ktorý sa snažil o viac menej to isté, len to bolo z obdobia druhej svetovej vojny. Battleship je typický príklad brain off zábavy. Ak tak spravíte, je tam kopec miest, ktoré vás potešia či už ste fanúšik sci-fi alebo si hodujete v infantilných dialógoch a postavách. Plus jedno veľké plus patrí k vypaľovačkám od AC/DC, ktoré pomerne ľahko určili atmosféru celého snímku. K dobru mu tiež treba prirátať, že sa hrá na zábavu aj pre menších - kedy sa obíde bez zbytočných vulgarizmov a to mu v určitom momente pomáha, lebo tá infantilnosť je zrazu ospravedlnená. Škoda len toho záveru po titulkoch.

plakát

Už někoho mám (2003) 

Moje prvé indické sci-fi - ktoré je zároveň úžasným mixom Zemeckisa, Spielberga a detských filmov so zvieratkami hrajúcich šport. Pritom je to plné chytľavých pesničiek, tančekov v štýle Spievania v daždi a Freda Astaira. To všetko v úžasnom prostredí severnej Indie s borovicami, priezračnými jazerami a horami a lúkami za aké by sa nemusel hanbiť ani muzikál v štýle Za zvukov hudby. Je to naozaj mix všetkého možného aj nemožného a hodnotenie je také veľké práve preto, že aj napriek žánrovej zmätenosti film funguje, nenudí, je zábavný, napínavý a jednoduchý čo tu neberiem ako negatívum ,ale ako vďačnú zložku - vďaka čomu si myslím každý zoberie s filmu to, čo sa mu bude páčiť. Najlepšie na celom filme je, že na jednu stranu pripomína televízny film alá Hallmark a na druhú stranu rozsiahli muzikál s premyslenou výstavbou deja. Tieto kontrasty sú vo filme veľmi časté ale neuberajú z výborného zážitku s filmu. Pre mňa príjemné prekvapenie. A herečka ma dostávala svojou krásou do kolien.

plakát

Královská aféra (2012) 

Royal Affair je typický historický film. Ale spravený v tých najlepších možných tendenciách. Osobne moc kostýmové drámy nepreferujem ak tam teda nehrá v hlavnej úlohe Kiera Knightley a aj to sa neobíde vždy s kladnými pocitmi. Ale hlavne vďaka Mikkelsenovi, ktorý je mojím obľúbencom a kvôli Alicií Vikander, ktorá mi učarovala v Anne Karenine, som po tomto filme siahol a musím povedať, že nie som sklamaný. Film je skôr komornou drámou ako historickým veľkofilmom. Je založený na dialógov a výborne vykreslených a zahraných postáv. Jeho téma je silno politická a historická len s drobnými náznakmi romantiky alebo humoru. Film má všetky možné prostriedky na to, aby pôsobil chladne a odťažito, čo som cítil v malom množstve pri sledovaní Hanekeho Amour, ale kupodivu sa režisérovi podarilo schovať emócie za normálne rozhovory. Film nie je celý založený na pohľadoch, a v skutočnosti mám pocit, že filmy s podobnou témou sú úplne rovnaké, ale tá Dánska precíznosť a cit pre tvorbu postáv tu dosiahla veľmi vysokú úroveň. Nie dokonalé a tiež nepredpokladám, že sa k filmu dakedy vrátim, ale ako jedno rázový zážitok som bol viac ako spokojný.