ScarPoul

Najväčšou devízou filmu je že si je vedomí príbehu aký rozpráva. Nehrá sa na veľké umenie ani sa nesnaží posunúť žáner inam. ALE. Poctivejšiu žánrovku by ste len ťažko hľadali. Pritom je prvých 40 minút naozaj zábavných. Potom síce trošku padne remeň a film sa začne vliecť a následne sa tam objaví aj jedna zbytočná deus ex machina ( ktorú by šikovnejší scenárista nahradil zmenou v jednej/dvoch scénach) ale inak je ten film veľmi pohodový, vtipný a funkčný. Všetko je to samozrejme zásluhou skvelo napísanej hlavnej postavy. Dylan O´Brien je v tomto prípade uveriteľný a prechádza cez film viditeľnou zmenou. On je tá pridaná hodnota, ktorá baví, zoznamuje nás s novým svetom a aj nám na konci pripomenie čo sa všetko naučil ( vďaka iným postávam). Je to taká hraná verzia Ako si vycvičiť draka, len so psom a s celkom uveriteľnou motiváciou - kedže samotný hrdina je naivný hlupáčik. Má to svoje chyby, ale vôbec by som sa nebránil pokračovaniu, ak by sa dal dokopy tím, čo vytvoril toto. Pre mňa príjemné prekvapenie ktoré trochu nadhodnocujem, ale fuck ti. Páčilo sa mi to.

Výborne spravený malý veľký film. Príbeh postupne narúša masku výborného učiteľa, mentora a zástupcu a robí to decentne a postupne. Necháva nás ( ak si o príbehu nezistíme nič skôr) neustále pochybovať nad možnými obvineniami. A potom to ide krásne do gradácie. Nie je to prehnané. Je to manipulatívne. A má to silný základ v charakteroch, ktoré veľmi trefne a účelovo dotvárajú vzťahy jednej komunity a zároveň klamstvá v pozadí. Funguje to na mnohých úrovniach a trio Jackman, Janney a Romano podávajú skvelé výkony. Až trochu zamrzí, že sa o tom filme až tak nevie. Film, ktorý je o postupnom odhaľovaní klamstva. Či už v tom skutočnom príbehu alebo voči divákovi. A funguje to. Určite treba vidieť.

Aj keby som neviem ako chcel, porovnávaniu z Ritchieho Holmesom sa jednoducho neubránim. Tam kde Ritchie spravil z Holmesa akčnú figurku z podmanivým vizuálom, tak tam McGuigan zo svojim povestným rukopisom, zmodernizoval jedného z najúžasnejších detektívou svetovej literatúry. Zmodernizoval ho a vdýchol mu veľmi príťažlivý feeling. Ústredná dvojica Cumberbatch a Freeman si skvelo sekundujú a tvoria jednu z najpôsobivejších dvojíc vôbec. Štúdia v rúžovom – Jedná sa o typický Holmesovský prípad, ktorý je spravený veľmi chytro a efektne. Hranie z divákom, využívajúc rôzne filmárske prvky a zručnosti, len hrajú na tú správnu strunu celkovej atmosféry. Trefné hlášky, skvelo napísané party a skvelé konfrontačné finále. Neskutočná radosť na to pozerať Slepý bankár je jedným z tých konšpiračných prípadov, kedy sa hlavný hrdinovia dostanú do problémov so syndikátom pašerákov, ktorý sú nebezpečnejší a rozšírenejší než sa na prvý pohľad zdá. Charaktery postáv sa rozpitvávajú a aj keď zápletka ani zďaleka nedosahuje elegancie a prekvapivého zvratu ako v prípade prvého dielu, tak každému z nás je jasné, že chtiac, či nechtiac sa dostávame k odhaleniu totožnosti tajomného pána M. alias Moriartyho. Najväčšou devízou Veľkej hry je to, že sa tam neustále niečo deje. A všetko dáva na konci zmysel. Inteligentne poprepájané súvislosti o ktorých by sa to nečakalo, fungujú ako skvelý gradujúci prvok. Zároveň je tu miesto pre vtip aj pre prehlbovanie charakterov. Druhá devíza je predstavenie nemesis v podaní Jima Moriartyho v podaní fantastického Andrew Scotta. Vyvrcholenie ako má byť. A hodne vysoko zdvihnutá latka. Hlavne na prvú sériu. Prvá séria - 90%

Najväčšou devízou Veľkej hry je to, že sa tam neustále niečo deje. A všetko dáva na konci zmysel. Inteligentne poprepájané súvislosti o ktorých by sa to nečakalo, fungujú ako skvelý gradujúci prvok. Zároveň je tu miesto pre vtip aj pre prehlbovanie charakterov. Druhá devíza je predstavenie nemesis v podaní Jima Moriartyho v podaní fantastického Andrew Scotta. Vyvrcholenie ako má byť. A hodne vysoko zdvihnutá latka. Hlavne na prvú sériu.

Siao- sien Chou je skôr rozprávač malých epizodiek. Cez ne sa nám snaží ukázať komplexné fungovanie rodiny, dediny, spoločnosti, kamarátov, alebo spolupracovníkov. V tomto filme je podobne ako v predchádzajúcich filmov, jeho naratív veľmi jednoduchý - dve deti idú na vidiek k starým rodičom, lebo ich mamu čaká závažná operácia. A to je všetko. To, čo na dedine zažívajú je tá epizodickosť a každá z nich má svoj úvod, jadro a záver. Niečo začne, nečakane sa zvrtne a následne zakončí. Či už je to strata šiat chalanov, keď sa kúpu v rieke. Tehotenstvo postihnutej dievčiny alebo priateľky Yung Yungovho strýka, alebo príbeh dvojice zlodejov. Všetko je ukončené a my len môžeme dúfať že sa dvojica hlavných hrdinov niečo pri tom všetkom naučila. Ale ten kolorit dediny. Tá nenútenosť. Neviem... Sadlo mi to. A najväčšou devízou Chouových filmov 80 rokov je, že ukazuje ako sa vtedy fungovalo. Či už na dedine alebo v Taipei. Táto sociálno historická hodnota je v rámci súčasných trendov na nezaplatenie. Za to, to má u mňa veľké plus.

Funkčná žánrovka, ktorá je posledných 20 minút zbytočne prekombinovaná. Tá snaha ukázať, že existuje veľký plán ako sa zo šlamastiky dostať obsahuje príliš veľa premenných a nie na všetky sa film sústreďuje rovnomerne. Ženské postavy sú len výplň, kým čakáme na ďalšiu podstatnú scénu. Čo mi ale v prípade Sienny Miller nevadí. Craig a zvyšok v pohode. Nie je to úplne Guy Ritchie ale má to k tomu veľmi blízko. Minimálne prostredím a štýlom rozprávania - ten povestný Ritchieho vtip tu chýba. Inak celkom slušná jazda, ktorá poteší oldschool feelingom, fajn soundtrackom a prostredím, ktoré pôsobí aj napriek svojej špinavosti atraktívne. Obstojný debut.

Satirická jednohubka, ktorá poteší hlavne hereckou kreáciou De Niro a Hoffman. Hoci ani jeden tu nepodáva výkon svojej kariéry. Levinson mal potrebu spraviť film o tom, že manipulácia je veľmi účinný prostriedok ako oblbovať obyčajných ľudí a v rámci súčasnej situácie je film stále aktuálny. Miestami je úsmevný a miestami núti na zamyslenie. Ak je toto možnosť, potom čomu máme vôbec veriť? Ale samozrejme film si až takéto vážne otázky nekladie. Dá sa to nájsť len medzi riadkami. Čo ale kupodivu funguje. Do toho treba ešte započítať výborný Mametov scenár a funkčné tempo. No a osobne ma najviac bavil Woody Harrelson a prefajčený Willie Nelson.

Slepý bankár je jedným z tých konšpiračných prípadov, kedy sa hlavný hrdinovia dostanú do problémov so syndikátom pašerákov, ktorý sú nebezpečnejší a rozšírenejší než sa na prvý pohľad zdá. Charaktery postáv sa rozpitvávajú a aj keď zápletka ani zďaleka nedosahuje elegancie a prekvapivého zvratu ako v prípade prvého dielu, tak každému z nás je jasné, že chtiac, či nechtiac sa dostávame k odhaleniu totožnosti tajomného pána M. alias Moriartyho. 80%

Film ktorý v niektorých scénach silno koketuje s dokumentom. Civilný prístup k látke je niečo čo vidíme pri životopisných filmov, dotýkajúcich sa podobnej témy stále. Pakula to ale robí s gráciou aká sa nedá uprieť 70 rokom. A hlavne bol akutálny. Myslím si, že najväčšou devízou filmu je práve jeho formálna stránka. Všetko je tam poprepájané a pôsobí to živo a funkčne - či už sa jedná o kanceláriu Washington Postu alebo rozhovory s potenciálnymi svedkami. Hlavní herci presvedčivý. Rovnako aj vedľajšák Jasona Robardsa. Pre mňa skvelé dve hodinky histórie natočené par excelance.

Z odstupom času sa k filmu vrátite a dúfate, že tam objavíte niečo iné. A ono sa tak stane. Aj napriek jednoduchému príbehu, aj napriek tomu, že film prišiel až po opuse Dobrý, zlý a škaredý, ktorý považujem za vrchol spaghetti westernu. Na druhú stranu k Once upon a time in the West treba pristupovať ako k rozlúčke s daným žánrom. Ako k labutej piesni v ktorej ide o výraznú zmenu v podobe železnice, peňazí, magnátov a kde je odrazu malý priestor na vykonanie spravodlivosti. A ak sa ak aj stane tak je to za za pomocí cudzích ľudí s ktorých sa až neskôr stávajú priatelia. Výborné scény, perfektná hudba a skvelé herecké predstavenie, kde dominujú všetci zúčastnení. Prostredie je riadne špinavé, má to v sebe takú tu drsnosť aká patrí rokom 60 a čo je najdôležitejšie - podobne ako Peckinpahové westerny - aj Leoneho filmy rastú s divákom a s jeho skúsenosťami. A Claudia je tu v najlepších rokoch.