Autogram

Skúsil som ešte túto časť, keďže sa týka Donalda, ktorého máme v čerstvej pamäti, a nesklamala ma. Má to spád, údernosť, aktuálnosť a dokonca aj Naomi, takže spokojnosť. –––– Toto je Trump. Sila a vedenie, ktoré naša krajina potrebuje.

Celkom dobrá atmosféra a všetko oatatné, čo sa týka krimi žánru. Len to príliš jednoduché rozuzlenie mi nedovoľuje pridať ešte jednu hviezdu. No, to je tak, keď autorom nie je Agatha Christie. Takže na veľmi starý slovenský film celkom fajn.

Keď predchádzajúce panteóny boli oslavnými ódami, tak táto je ódou plusultra. Nie je sa čo diviť, takéhoto športovca máme raz za desaťročie. Pritom materiálu na film nebolo málo a u mňa vedú domáce zábery asi päťročného Sagana, do ktorých samozrejme vstupuje moderátor. –––– Where the f**k is Slovakia? –––– Sagan zmazal úvahy o kométe. Zrodila sa totiž hviezda.

Už na začiatku pri sľube vernosti sa nejako dalo tušiť, kam to bude až (Aš) bude smerovať. Mne sa ten dokumentárny štýl páčil, ilúzia bola dokonalá, až som často tej ilúzi uveril. Podporujú to aj skutočné mená herečiek v postavách a odporné postavy chlapov, kde ich len takých našli...

Na to sa dá napísať len Jdu blejt, velebnosti. Teda film ten hnus vystihol presne a zvlášť tá záverečná nehraná diskusia na ulici. Zostáva len povzdychnutie ochrankára, ktoré bolo vo filme o filme, že pri osobnom stretnutí k ničomu nedošlo a tak nemohol žiadnemu z nich rozbiť hubu. Pre rodičov nech je výstrahou, že tam vonku čakajú predátori, ktorí poznajú toľko druhov čokolády, ako bolo u Forresta Gumpa spôsobov prípravy kreviet, a nielen to. Že by dokumentárny film roka 2020? –––– Nic, tady jsem leštil něco. –––– Já bych chtěla vědět, co je to ten klirotis.

Toto bola veľká slabota, s týmto autorom sa už viac nechcem stretnúť, hoci STV momentálne z neznámych dôvodov uvádza všetky jeho diela.

Fajnové obsadenie, spracovanie, ale menej fajnová predloha. Tí ruskí klasici sú niekedy dosť ťažko pochopiteľní.

Veľa šťastia chlapec do vienka nedostal. Ocitol sa iný medzi cudzími v prostredí stredoveku dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na to, či je vojna alebo nie je, alebo či je medzi mužmi, ženami alebo deťmi. Surovosti, brutality a beznádeje je plný film, nepozerá sa to ľahko, až som si to musel rozdeliť na dve polovice. No ale stálo to za to, ide o skutočne mimoriadny film, aký sa dnes už bežne netočí, zvlášť nie v našich krajinách. (09.03.2021) –––– Pri druhom pozretí som to zvládol naraz a musím zvýšiť na plný počet, keďže ide o film z kategórie Choď a pozeraj sa, teda slabšie povahy by sa radšej pozerať nemali. A všetko v štýle zachovania najlepších tradícií Andrzeja Wajdu a Františka Vláčila. (5.5.2023) –––– Zapamatuj si to. Oko za oko. Zub za zub. –––– Mysleli jsme, že tam budeš v bezpečí. Nešlo to jinak.

Road-movie bývajú zdĺhavé a tu sa to skombinovalo s iránskym prístupom k scenáru a nedopadlo to u mňa dobre. Bezcieľné jazdenie s nekonečným filozofovaním osviežil až tretí pasažier. Aj to len na dve hviezdy. Nepomáhali tomu ani bezútešné scény vyschnutej krajiny a nejakej povrchovej bane. Človek aby v takom prostredí rovno myslel na najhoršie.

Dosť zložitý príbeh na necelú hodinu, ktorý by vydal aj na seriál. –– Tak druhé pokračovanie, hoci oveľa kratšie, uspokojilo moju túžbu po ucelenom a zaujímavom príbehu. To vystihnutie dávno minulého obdobia cez sídliskovú realitu a prázdne výklady bolo dokonalé. –– No a po treťom dieli mi postavy tak prirástli k srdcu, až mi budú chýbať. Výborný hudobný motív a čiernobiela kamera sa výborne hodila k šedi sídliska.