Autogram

Aj trápny humor môže byť zaujímavý, ale toto je úplne hrozné. Aj cieľová skupina tohto výtvoru sa pri pozeraní bude cítiť trápne.

Detský povstalecký film, akých sme voľakedy vídali viac. Tento je ale slušne zdramatizovaný, príbeh o detskej statočnosti pri záchrane života a pomoci ruskému výsadkárovi má čo povedať aj dnes. Nástup fašizmu na Slovensku nenechali ľudia len tak a pre detského diváka je priblížený aspoň zosmiešnením kolaborantov. Láskavý ruský partizán je vtedajšie dobové klišé, ale tomu sa tvorcovia nemohli vyhnúť. Menej bežní sú už láskavo sa tváriaci fašisti, ale tí rýchlo stratia takúto tvár pri jednej mimoriadne krutej scéne, teda aspoň na detský film. –––– Ujčok, čo to je? – Vidíš, zakladáme si nový štát! –––– Ничего, ничего, дорогой. Здесь командует мама.

Chlapci boli a aj sú dobrí v tom, čo robia, ten Beatles im musí žrať úplne každý, vrátane Mira Žbirku. Aj dokument dokonale splnil účel, dozvedel som sa všetko podstatné v celkom modernom balení.

Lekár, čo lieči trpezlivosťou a láskavosťou, pričom ju vyžaduje aj od ostatných, a ak ju nemajú, objaví ju u každého. Pritom vie aj lámať ruky, ak ho niekto nahnevá, a ukáže to. Viac ako na fyzických chorobách si dáva záležať na tých psychických, rieši skoro všetky ľudské neduhy a zachádza až do celospoločenských problémov ako prostitúcia, zneužívanie detí, chudoba a samovraždy. Kurosawa tak stvoril doktora pre spoločnosť. Film mal silno našliapnuté na moju prvú päťhviezdu pre režiséra, keď mi nevadila ani pomalosť ani dĺžka. Ale prišla epizóda so ženou, čo pri zemetrasení zavrhla milého, aby sa podriadila osudu a vôli rodičov, a to prerozprávanie zabralo neuveriteľné množstvo času. Preglgol som to, vydržal, a zvyšok filmu ma naplnil nadšením. –––– Všetkým by im bolo lepšie mŕtvym. –––– Prečo ma potom poslali sem? Ibaže... Niekde sa stala chyba? –––– Aj zlé jedlo viac chutí, ak sa dobre požuje. Rovnako práca, ak sa do nej pustíte naplno. –––– Poznáme len príznaky a priebeh. A snažíme sa pomôcť. Nič viac nevieme. – Nič nie je také dôstojné, ako posledné chvíle človeka. Pozorne sa dívajte. –––– Na svete existujú aj láskaví ľudia. Ešte si takých nestretla.

Je zvláštne, že sa filmárom podaril husársky kúsok a prepašovali z krajiny takýto film o filme bez toho, aby ich zatkli a poslali do väzenia za rozvracanie štátu. Scenár je jedna vec, ale film má asi o pol hodiny viac na scénach pred a po klapke, ktoré úplne menia význam scén a celého filmu. Zosmiešnené je v dokumente takmer všetko, na čom si režim dáva záležať a keby to nebolo viac smutné ako veselé, dal by sa označiť ako komédia. Niektoré scény nám dobre známej socialistickej šedi panelákovej zástavby alebo aj honosnej kvetinovej výzdoby určenej pre veľkého maršala Kim-Čong-una boli podfarbené clivou sláčikovou hudbou, ktorá evokovala melanchóliu, a vtedy mi takmer vyšla slza, že ľudia aj dnes musia žiť v takejto rezervácii. Často som mal pocit, že to snáď ani nie je možné takto oblbovať deti, ale stačilo mi spomenúť si na našu školu pred 30 rokmi a vlastne to bolo to isté len s inými menami, pesničkami a heslami, akurát menej masové, ale to nežijem v žiadnom hlavnom meste. Aj besedy so zaslúžilými vojenskými hrdinami nechýbali, na nich zaspávanie od nudy, a hrdina ovešaný medailami od brady až po kolená. Keď sa to tak vezme, každý režim, niektorý menej, iný viac, potrebuje oblbovať svojich občanov už od detstva rôznymi prostriedkami a film nech nám je varovaním. Záverečný pioniersky sľub cez slzy a vo veľkom detaile je sila. –––– Musíme nenávidět americké bídáky a jejich loutky. –––– To bylo dobré. Zkusme to ještě jednou a radostněji. Nahlas a radostně!

Melodramatický príbeh v prostredí vojny. Je tam most, ktorý má padnúť, je tam láska, ktorá padnúť nemá, a všetko to trvá príliš dlho, až v druhej hodine sa veci nejako pohnú. Najzaujímavejšou postavou je stará cigánka, ktorá riadi celú vojenskú operáciu, generál, ako sa patrí. –––– ... smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečnstva: a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.

Zaujímavý experiment, odovzdať vládu a dobrovoľne si zaviesť ŠtB v rodine. Protištátny film v úplnej nahote a bez príkras, niekedy trochu jednoduchý, ale na konci až vizionársky. Predpovedal aj pád režimu, odovzdanie moci a prispôsobenie sa všetkých zúčastnených novej situácii. Veľké plus aj pre hercov, od ktorých to chcelo odvahu na niečo také sa dať nahovoriť. –––– Když už se nechceš rejpat v hlíně, co kdyby sis všímal, kdo je PROTI? – Proti čemu? – No, proti. –––– Ano, nebylo všechno špatné...

Boli to divoké sedemdesiate roky, napadá ma len, ako budeme o pár desaťročí spomínať na tie dnešné. Keď takto fungovalo britské vyšetrovanie a britská spravodlivosť, tak sa netreba čudovať, že mali IRA úplne všade. Mnohé scény vo filme sú silné, ale stále som mal pocit, že sa nejako mohlo dosiahnuť ešte viac. Možno bolo treba viac vymáčknuť z hercov, možno zo scenáristu, ale na poctivé štyri hviezdy mi to stačilo. –––– Náš prípad bol taký šialený, že keby ste si ho vymysleli, nikto by vám neuveril.

Ľudia sa môžu stretnúť náhodou a preskočiť iskra. Môžu sa tiež stretnúť náhodou v meste ako New York. Môžu sa tam stretnúť náhodou aj dvakrát. Ale stretnúť sa v New Yorku náhodou desaťkrát...? Vo filme áno, len som sa obával, že iskra nepreskočí, lebo toľkokrát sa stretli a nič. Nakoniec preskočila, príbeh dvoch šťastne zadaných a čerstvo zaľúbených je výborne zahraný, pekne hudobne podfarbený, s otvoreným koncom, ale mne to nejako neulahodilo. Pritom aj primeraný vek som už dosiahol, len asi málo cestujem vlakom, nebezpečným to dopravným prostriedkom pre dlhodobé vzťahy.

Tridsiate roky, to bol len začiatok zvukového filmu, a pritom je úvodný preslov učiteľa geniálny, a rovnako aj odpoveď jeho žiaka v závere. Alebo to bude skôr zásluha predlohy. Film je podľa nej surový, blatistý, špinavý a vyhladovaný, silné štyri hviezdy, skoro ako novšie známe spracovanie, ale to malo pre mňa o niečo väčšiu silu. –––– Tento film nie je obžalobou ani vyznaním a už vôbec nie dobrodružstvom, pretože smrť nie je dobrodružstvom pre tých, čo jej stoja tvárou v tvár. Pokúsi sa jednoducho hovoriť o generácii, ktorú, i keď možno unikla granátom, vojna zničila. –––– Keď sa do nej dostanete, vojna vyzerá ináč, ako odtiaľto.