Autogram

Boli to divoké sedemdesiate roky, napadá ma len, ako budeme o pár desaťročí spomínať na tie dnešné. Keď takto fungovalo britské vyšetrovanie a britská spravodlivosť, tak sa netreba čudovať, že mali IRA úplne všade. Mnohé scény vo filme sú silné, ale stále som mal pocit, že sa nejako mohlo dosiahnuť ešte viac. Možno bolo treba viac vymáčknuť z hercov, možno zo scenáristu, ale na poctivé štyri hviezdy mi to stačilo. –––– Náš prípad bol taký šialený, že keby ste si ho vymysleli, nikto by vám neuveril.

Ľudia sa môžu stretnúť náhodou a preskočiť iskra. Môžu sa tiež stretnúť náhodou v meste ako New York. Môžu sa tam stretnúť náhodou aj dvakrát. Ale stretnúť sa v New Yorku náhodou desaťkrát...? Vo filme áno, len som sa obával, že iskra nepreskočí, lebo toľkokrát sa stretli a nič. Nakoniec preskočila, príbeh dvoch šťastne zadaných a čerstvo zaľúbených je výborne zahraný, pekne hudobne podfarbený, s otvoreným koncom, ale mne to nejako neulahodilo. Pritom aj primeraný vek som už dosiahol, len asi málo cestujem vlakom, nebezpečným to dopravným prostriedkom pre dlhodobé vzťahy.

Tridsiate roky, to bol len začiatok zvukového filmu, a pritom je úvodný preslov učiteľa geniálny, a rovnako aj odpoveď jeho žiaka v závere. Alebo to bude skôr zásluha predlohy. Film je podľa nej surový, blatistý, špinavý a vyhladovaný, silné štyri hviezdy, skoro ako novšie známe spracovanie, ale to malo pre mňa o niečo väčšiu silu. –––– Tento film nie je obžalobou ani vyznaním a už vôbec nie dobrodružstvom, pretože smrť nie je dobrodružstvom pre tých, čo jej stoja tvárou v tvár. Pokúsi sa jednoducho hovoriť o generácii, ktorú, i keď možno unikla granátom, vojna zničila. –––– Keď sa do nej dostanete, vojna vyzerá ináč, ako odtiaľto.

Vrah pomáha Columbovi s vyšetrovaním a dáva odpovede na všetky jeho pochybnosti. Až tak podrobne, že je to podozrivé. Tým všetkým je prípad klasický a tiež malou chybou, ktorej sa vrah nevyhol. Vtipné momenty chýbajú, až na jeden pri návšteve galérie. –––– Umění se nevysvětluje. Milý pane, díváte se na obraz nebo sochu a buď to s váma něco udělá, nebo ne.

Očakával som, že to bude len o politike a boxovaní, ale z veľkej časti je tam zamilovaný boxer s citlivou povahou. To je trochu lepšie vzhľadom na moju averziu k výlučne športovým filmom. Boxovanie tu má svoj význam ako symbol odpustenia a zmierenia, aký to paradox. –––– Svieti Slnko. Dúfam, že prinesie mier do Severného Írska.

Nie som až taký fanúšik Willa Smitha, aby som si naplno užil jeho one-man-film. Vyprázdnený New York je už značné katastrofické klišé, ale niečo na tej psychológii spokojného spolužitia so psom bolo. Horšie už bolo, ako aj pri absencii civilizácie funguje elektrina aj vytúnované fáro a s jedlom tiež nie je problém. Problém je len presvedčiť psa, aby jedol viac zeleniny a podobne aj turbo-zombíkov, aby si pokojne a dobrovoľne vzali sérum. Čakal som, že na konci príde niečo a všetko do seba pekne zapadne, ale nestalo sa. Idem hľadať ten alternatívny koniec, ktorý je vraj oveľa lepší.

Veľmi uspávajúci film, až do posledných minút sú to len veľké prázdne dialógy a prechádzky po nevábnej jesennej prírode. Nevábne sú aj charaktery ľudí, ale vedel by som si predstaviť dramatickejšie spracovanie, pretože tu je zaujímavých akurát posledných desať minút.

Posledná časť celovečernej série s radou Vacátkom sa vyšvihla nad ostatné. Je dlhšia, ale tentokrát to až tak nevadilo, pretože scenár je dômyselný, vždy prezrádza len to, čo treba, a tak na pointu som prišiiel, presne ako to mám rád, tesne pred koncom. Obsadenie sa ani nedá oznaciť ako hviezdne, ale rovno superhviezdne, takže spominať herecké vykony je úplne bezpredmetné. –––– Dnes ponesete pěkný prachy, pane Král. –––– Zkrátka a dobře, je to případ komplikovanej a čert nám ho byl dlužnej. –––– ...on je totiž tak trochu kořala. A víte, kolik je hospod na cestě z města? Sedumnáct. –––– Všimli jste si? Poprvé plakaly úpřimně.

Na začiatku sa objavil nový druh boja - protifajčiarske kung-fu. Nasleduje už len otrepaná šablóna čínskych bojových filmov, teda partia zlých so škaredými cieľmi si porovnáva svoje kung-fu s partiou dobrých s ušľachtilými cieľmi. Zopár súbojov a jeden záverečný, ktorý dá definitívnu bodku. Ani tá nie je nijak nápaditá, nepoteší, nezaujme. –––– Takže, kdo z vás je v kung-fu lepší? Jasně, že ty, tati.

Marta Kubišová v rozpuku kariéry, ktorú hneď potom zhatila okupácia a jej odpor voči nej. Na týchto videoklipoch vidíme, o čo sme v nej na dlhé roky prišli. Nielen jej zjav, ale aj hudba a texty s veľkým posolstvom podporené silnými obrazovými scénami by mohli byť aj dnes vzorom, ako môže populárna hudba znieť a vyzerať. A tiež recept na to, ako prežiť viac ako jednu sezónu. Na tento medailón sa dá pozerať aj po päťdesiatich rokoch so záujmom, ak nechcem rovno napísať s otvorenými ústami.