Wormboy

Nevyrazny Keanu Reeves na jednej strane a prehravajuca Vera Farmiga na strane druhej v snimku, ktory je tak zbytocny, az to nie je pekne. Henry´s Crime je film, ktory neponuka nic co by dobry film ponuknut mal. Nie je originalny, nie je dobre odohrany (snad s vynimkou Jamesa Caana a Petera Stormarea), nie je sviezi, nie je nijak extremne inteligentny a napokon, nefunguje ani ako drama, ani ako romantika a v ziadnom pripade nie ako komedia. Na filme ma vsak nic vylozene nerozculovalo, nic ma nevytacalo, ze by to bolo vylozene hlupe sa povedat neda a aj podpriemer u uvedenych hercov je lepsi, ako priemer u inych. Preto davam 2,5/5*

George Nolfi nam vo svojom rezijnom debute serviruje, prijemny mix romantiky a scifi prifarbenej akuratnou davkou akcie v kabatiku sofistikovaneho scifi v style Spielbergovho Minority Report (tiez P.K.Dick) ci Nolanovho Inception. Chemia medzi Mattom Damonom a Emily Blunt funguje, cim zostava reziserovi vyrazne jednoduchsia uloha, akoby sa musel vyporiadavat s pokrivkajucim vztahom dvoch hlavnych hrdinov. Nolfi tak ma cas a prostriekdy na prezentovanie osudoveho pribehu lasky v priestore determinovanom slobodnou volou korigovanou zasahmi "Chairman-a", v ktorom sa skace pomocou carovneho klobuka medzi dverami ;) Trosku pritiahnute za vlasy, ale svieze, bezproblemovo funkcne a velmi prijemne. A to je podstatne.

Perfektne uvodne epizody prvej serie chrlia na divaka skvele napady, nad ktoremu zanrovemu fanusikovi zavlaju vsetky vlasy :) Originality a vtipu vsak postupne ubuda a nastupuje stereotyp, ktory sa ako tak dari obnovit az v tretej serii. Kazdopadne je vsak Metalocalypse mimoriadne sviezim vankom s tonou perfektnych napadov a odkazov, ktore vsak divakovi "neznalemu problematiky" nepovedia nic. FISH METAL RULEZZZZ 3,5/5*

Zaujimave, no osobne nicim nove zivotne postoje a myslienky zaobalene do superdebilneho satu, ktory ma k dokumentu velmi daleko. Tazko hodnotit ako taketo motivacne filmy ne/mozu skutocne ovplyvnit ludi, ktori ich prijmu za svoje pismo svate. Obsahovo nie zle, miestami dychberuco ubermaterialisticke, inokedy prijemne spiritualne, skutocne tazke hodnotenie. Je mi jasne, ze kazdy si z toho vezme nieco ine, kazdy si v tom najde to svoje, ale neviem, ci prave toto je ucelom tohto snimku, kedze to nie je nestranny dokument, ale jednoznacne zamerany motivator. 2,5/5*

V due Simon Pegg a Nick Frost okorenenej mimozemskym Sethom Rogenom je vyrazne viac potencialu, ako tento film vyuziva. Paul je celkom vtipnym roadmovie s mnozstvom pozmurkavajucich odkazov, ktory vsak neponuka jeden jediny moment, nad ktorym by som sa naozaj z chuti zasmial. Nie je to zle, to nie, len je to cele take nemastne neslane, ako by sa reziser bal zatlacit na pilu viac ako vyberanym slovnikom a 2-3 nadpriemerne vydarenymi scenami. Hodnotena je 109 minutova extended verzia.

To, ze Peter Weir je Pan Reziser zrejme nikomu z tu pritomnych netreba pripominat. Jeho sedemrocna cesta spat na filmove platno je vydarenym mixom dobrodruzneho walkingmovie s historickou dramou, s vyborne typologicky vybratymi hercami (aj tymi neznamymi), perfektnou remeselnou pracou a peknym pribehom, ktory sa bez prebytocneho sentimentu rozpletie az v samotnom zavere. Oproti trochu podobnemu pribehu Dietera Deglera sfilmovanemu v Herzogovom Rescue Dawn vsak Way Back podstrada akusi vnutornu silu a atmosferu "bez"nadeje, ktorou bol Rescue Dawn prespikovany. V konecnom dosledku si vsak neviem predstavit, akoby tento film mohol predovsetkym vzhladom na mimoriadnu narocnost a rozsiahlost putovania skoncit po filmovej stranke lepsie. Velka spokojnost.

Dalsi skryty azijsky skvost o detoch a ich rodicoch, o vztahoch, o zivote a smrti, a predovsetkym o pomste, ktora sa niekedy stava jedinym moznym vychodiskom. Confessions je formalne bezchybny film, ktory by si vystacil uz len svojim dychberucim vizualom, no aj po obsahovej stranke toho ponuka tolko, ze v Hollywoode by z toho dokazali spackat tri-styri filmy. Naboj, ktory obsahovala prva spoved je neuveritelny a zostavajuce minuty sa mu len vzdialene priblizuju, cim sa na skodu celeho filmu stava dokonala uvodna 30 minutovka aj jeho vyvrcholenim. 4,5/5*

Ultradrsnackasupercoolnobrain sracka, ktora podtrhava vety z mojho komentara k Season of the Witch. Nebyt Williama Fichtnera, hodnotenie by bolo tiez rovnake, takto o pol bod viac. 1,5/5*

Uz pri uvodnej marnej snahe o velkolepe sceny, ktore vzbudzovali skor uskrn na tvari, som zacal sipit, ze toto nebude obycajny film. Co sa dialo dalej nema zmysel komentovat, jedine, co ma na tomto filme potesilo, bola pritomnost Roberta Sheehana z britskeho serialu Misfits. Otaznik nad zdravym rozumum nielen ludi, ktori su ochotni podielat sa na takejto hovadsky vazne tvariacej sa debiline, ale aj slovenskych kinodistributorov, ktori vsak opominaju "ine" filmy, uz asi rovnako nema cenu riesit. A Nicolas Cage? Skoda reci ;)

Velkolepe filmove divadlo s nadhernymi kulisami, ktoremu po formalnej stranke mozno vytknut prave az prilisnu divadelnost. Zdalo sa mi, akoby herci spolu nekomunikovali, len vyriekavaju slova namierene publiku, no je mozne, ze to bolo cielom. Tento postup je este badatelnejsi v druhej "nabozenskej" polovici filmu, pri sledovani ktorej som mal fakt pocit, ze sledujem divadelnu hru. K obsahu sa vyjadrovat nejdem, pretoze ten je vsetkym znamy a je na kazdom z nas ako sa staviame k pribehu dobrotiveho a spravodliveho boha, ktory za pomoci epidemii, hladomoru a obdobnych laskyplnych veci, presvedci tyranskeho faraona prepustit ten spravny, nim vyvoleny narod z fyzickeho otroctva, aby mu odovzdal fundamentalne pravidla spravania sa. 3,5/5*