Ikedar

Pripomínalo mi to trocha filmy Roba Zombieho, a to najmä tým - over the top psycho brutálem. Ak to tak môžem napísať. Ale na druhú stranu, nie je to tak zlé ako napríklad taká Zombieho blbôstka The Devil's Rejects. Celkom priemerná béčkovina.

Film dokáže byť strelený, ale zároveň zábavný. Toto je len strelené, nedomyslené, a často jednoducho hlúpe. Srší z toho lenivosť prísť s niečim lepším.

Veľmi návyková záležitosť, ktorá je každým dielom lepšia a lepšia. Trochu mi vadili niektoré akoby nedotiahnuté konce, ale dá sa povedať, že išlo o zámer tvorcov. Divák tak má príležitosť pochybovať o jednotlivých činoch hlavných protagonistov, dokonca spytovať ich rozhodnutia, aj napriek tomu, že sa danému mini-príbehu seriál ďalej prestane venovať. A týchto mini-príbehov je tu celá rada. Veľmi atraktívna mozaika, ktorej ucelenosť v podobe medziľudských vzťahov, konfliktov a dramatických situácií sa začne ukazovať až v druhej polovici série. To však neznamená, že to je niečo zlé. Naopak, ako som už napísal, je to len lepšie a lepšie.

Skôr domáce video ako dokument, ktoré nám ukazuje Gagu v každodennom živote. Divák má tak možnosť zistiť, že ide o normálnu, nezaujímavú, dokonca nudnú babu, s každodennými problémami každého jedného z nás.Rozdiel je v tom, že má dobrú hudbu a vie veľmi pekne spievať. Baví ma jej tvorba, baví ma na javisku, už menej tak v súkromí ako človek. Možno pre fanúšika skôr lepšie aj nevidieť. Neviem.

Komu sa páčil originálny Blade Runner bude týmto pokračovaním isto unesený. Je zvláštne ako veľmi sa oba filmy na seba podobajú, no zároveň diváka ani len na sekundu nenapadne ich navzájom porovnávať. Nový Blade Runner je svojím vlastným pánom a stojí na vlastných nohách. Film je vizuálne veľmi pôsobivý a emocionálne zámerne chladný, rovnako ako sociálne pošmodrchaná LA spoločnosť, v ktorej sa príbeh odohráva. Bavili ma vyhypované prvky modernej doby, sexizmus v službách a reklame, vzťahy založené na ilúzii, láska, ktorá je vyprodukovaná umelo, ale zároveň sa stáva skutočnou. Rovnako ako celá tématika replikant vs človek. Blade Runner si jednoducho zachováva postmoderné prvky prvého dielu a posúva nám ich ešte o niečo bližšie. A hudba je ako u každého Villeneuvea opäť famózna.

Výborný film o strate, čase a smrti nielen ľudí, ale všetkého, čo poznáme. Veľmi poetické s nádhernou hudbou. Dlhé zábery mi osobne veľmi sadli, pretože mám podobné formáty jednoducho rád. Režijne je to zvládnuté na jedničku a som rád, že niekto dokáže originálne posunúť myšlienku smútku nielen cez slzy (dlhé jedenie koláča, ktoré sa s týmto filmom pri rozhovoroch asi často spája). Avšak, zapamätateľných momentov je oveľa viac a sú krásne nakrútené.

Síce išlo o základnú tému, ktorá sa pri vojnových filmoch často opakuje, a to nenávisť a pomsta nepriateľovi verzus vytriezvenie, odpustenie, proste láska, Pod pieskom je skvelý vojnový film najmä veľmi dobrým scenárom. Opustená zamínovaná pláž, ktorú má skupinka nemeckých chlapcov vyčistiť ponúka skvelé dramatické prostredie a kameraman sa v tom vedome vyžíva. Je to veľmi napínavé, čo sa dá asi očakávať od filmu, ktorý je založený na deaktivácii mín mladými chlapcami, ale taktiež veľmi civilné a srdcervúce.

Je to infantilné, vtipy sú nútené, teda často nevtipné, príbeh je nezaujímavý a deti tu majú deti.

Super adrenalínová jazda, ktorá ma ani na sekundu nenudila a bol som na pochybách, či tomu nestreliť hneď za päť. Uvidím po druhom videní, či sa táto povedzme až kinematografická chuťovka dostane medzi klasické bijáky, pretože si myslím, že tam patrí. Všetci herci sú skvelí, najmä potom Jamie Foxx a dokonca, aj keď som najprv pochyboval (a trochu nechápal zámeru ho vybrať) presvedčil aj ten Ansel Elgort. Podľa mňa zatiaľ najlepší Wright.

V strede filmu som si vravel, či je toto naozaj hlavná zápletka filmu a nechápal som, prečo to niekomu vôbec stojí za sfilmovanie. Nakoniec ide o dostratena vyšumelý flick, ktorý mi bohužiaľ nijak zvlášť nesadol. Priemer. Inak mám podobné filmy celkom rád.