JohnMiller

Ja viem. Dej ma zaviedol emočne presne tam kde chcel. Robil so mnou presne to čo chcel, preto chápem keď niekto túto snímku kritizuje z hľadiska, že je to príliš predvídateľné, prvoplánové a vydiera diváka. Áno je to tak, uznávam a priznávam sa, že som sa nechal. Hoci Justin Timberlake mi nie je v ničom sympatický a na silu multi-kulti gender rovnosť mi vo filmoch už začína liezť na nervy, tuto som tak negatívne nevnímal. Timberlake dostal rolu ktorá mu náramne sadla a keďže gender téma bola jedna z hlavných motívov filmu, neexistuje dôvod prečo by ma to malo hnevať (nešlo o nejakú samoúčelnú kontroverznosť ani o dodržanie písaných-nepísaných noriem). Skromná dráma so skromným dejom ktorá zachytáva osudy ľudí s nie práve najšťastnejším životom, ma nesmierne prekvapila. Skepticizmus bokom. Dávam 5/5*. Nič mi v tejto snímke nechýbalo.

Šion Sono, ty darebák jeden. Nebudem zavádzať, som jeho veľkým fanúšikom ale tiež sa pasujem za obeť ktorá do toho išla s nadšením ako" nový bláznivý film Nicolasa Cagea na spôsob Mandy" a  zostal som príjemne šokovaný. To, že ide o film tohto japonského blázna som sa dozvedel až v záverečných titulkoch. Počas filmu som mal pocit, že miestami je to také Sonoidné ale nenapadlo ma, že by to mohlo byť naozaj. Snímka nemá veľmi lucidný dej. Ide o surrealizmus ktorý v sebe síce ukrýva jednoduchú zápletku ale je utopený v takom šialenom balaste, že drvivá väčšina tých ktorí si to pustili a možno dopozerali len nechápavo krútia hlavou... Preto je hodnotenie na csfd tak nízke.

Predtým, než som sa pustil do tohto filmu som o ňom nemal žiadne informácie (Netflix mi to vygeneroval ako "mohlo by sa vám páčiť") A hoci sa mi to viac nepáčilo ako páčilo, malo to aj isté pozitívne stránky. Začiatok snímky mi prišiel dosť v dramaticko-rodinnom duchu. Slabé chvíle nastali keď sa začalo tupo vraždiť na počkanie. Nie, že by som bol proti tupým zabíjačkám, heheh :D) ale vážna tvár......Alebo relatívne vážna tvár sa zmyla v skutku zbytočným násilím. Fakt mi to tu vadilo, Jason Momoa ma svojim hereckým výkonom celkom prekvapil ale možno až zbytočne tlačil na pílu pri tomto takmer béčku-

Mám slabosť pre filmy ktoré sa točia okolo analýzy snov, vŕtania sa v podvedomí a pre filmy ktoré sa svojou atmosférou líšia od väčšiny podobných námetov. Toto všetko snímka Come True obsahuje. Som extrémne nadšený, že som sa k nej náhodou dostal. Dej zachytáva príbeh 18 ročného dievčaťa ktoré uteká z domu. Prenasledujú ju neustále opakujúce sa nočné mory. Zhodou okolností dostane šancu zarábať si spánkom od bližšie nešpecifikovanej vedeckej inštitúcie. Tá pod rúškom dobrého zárobku láka ľudí na spánok v ich laboratóriu. Vedecký inštitút však vyvinul prístroj ktorý dokáže vizuálne vyobraziť sny. Sledovať obrazovky ktoré generovali vizuál sna spolu s prežívaním bolo hrôzostrašne strašidelné. Asi stokrát som sa bál, že postava zo svietiacimi očami vylezie z monitorov. Zároveň som sa však bál aby to po vylezení z monitoru neskončilo ako bohapustá vyvraždovačka a nadšenie by upadlo raz-dva. Na šťastie sa tak nestalo.______________ Námet vynikajúci, spracovanie 80´s future štýlom prenádherné, synthwave soundtrack úchvatný, scenár vzrušujúco divný, pre moje subjektívne uspokojenie ide o skvelý mix. Tento feeling som mal naposledy pri filmoch ako Za černou duhou (2010) či Zmena stavu (1980) alebo si ešte spomínam na film Nicota (2016) ktorá mala tiež niečo z toho. Ide o filmy ktoré nie sú majoritnou skupinou označené ako skvelé ale mňa priťahujú niečím nevysloviteľným, pocitom ktorý plodí strach z neznámeho ale nejde o ezoterické mystické bytosti. Pretože je to v nás.

Nie, že by ma Christopher Nolan nezvykol príjemne prekvapiť, ale toto som fakt nečakal. Hra s predmetmi a postavami v časopriestore je geniálna. To že v polovici filmu sa hlavné postavy vracajú v čase a prechádzajú tými istými udalosťami pri ktorých sa síce nič nového nedeje ale povysvetľujú sa nejasnosti ktoré počas priebehu prvej časti neboli jasné, považujem sa úplný vrchol a osvieženie samotnej kinematografie a práce so scenárom. Jeden z najlepších filmov roku 2020.

Už niekoľko rokov sa zaujímam o závislosti a jej dopad na spoločnosť (časom sa to stalo súčasťou mojej práce) preto ma celkom prekvapilo, že som o droge menom Fentanyl  doposiaľ nepočul. Nebezpečnejšia a lacnejšia náhrada ťažkých opiátov nám v tomto hodinovom dokumente predstavuje komunitu ktorá doslova dennodenne stojí na prahu smrti (predávkovanie a smrť sa pri tejto droge dá dosiahnuť veľmi jednoducho). Dávky sa užívajú v tak v malých množstvách, že je to až neuveriteľné. Rozhovory ktoré boli vedené zo závislými hovoria za seba. Čo sa týka spracovania, ide v podstate iba o niekoľko rozhovorov a zachytenie ošetrovateľov v akcií.  Ale informatívnu hodnotu to má veľkú.

Tak, v mojom prípade, lepšie ako knižná predloha. To som zažil málokedy. Knihu Doktor Spánok som prelistoval raz dva. Až na dve či tri scénky, ma počas "listovania" prenasledoval pocit sklamania. Pokračovanie Osvietenia mi prišlo nesmierne zbytočné a silené. A to bude asi dôvod, prečo som od tohoto počinu neočakával veľa Čo sa týka filmu, nesmierne si cením odkaz na Kubrickov opus Osvietenie (1980), Je to v podstate také duchovné pokračovanie. Nevyciciava predlohu iba dáva divákovi jasne najavo o čo ide. Knižná predloha je zachytená perfektne. Počas sledovania som si spomínal na jednotlivé momenty. Celkom sa to podobalo mojej fantázií. Vynikajúce herecké výkony odkladali nudu počas dlhšej stopáže. Bolo to tak dobré, že asi prehodnotím moje negatívne stanovisko ktoré mám voči knihe

Blahoželám, cena za najhoršiu televíznu šou získava Hypnoshow. Debilita programov komerčných TV nemá hraníc. Dangl aj zo svojim legendárnym neprirodzeným smiechom nám naservíroval ponižujúci fúrik plný hnoja ktorý sa snaží imitovať partičku. Mysteriózne prvky jednoduchý diváci zbožňujú (spomeňme si na veštiareň) takže než by vymýšľali nejaký zaujímavý scenár, tak tam iba pridali nejakého šarlatánskeho hypnotizéra. No katastrofa.

Samoúčelne strieľať vtipy (niektoré síce zábavné iné však trápne ktoré si užijú skôr tí skoršie narodený ktorí radi spomínajú na staré časy) a ani sa nesnažiť ich zakomponovať do deja, keďže netreba lebo tv divákom je to v podstate jedno, považujem za trápnu zlodejinu ktorú dokáže dať dokopy úplne každý. Stačí pokradnúť pár vtipov a dať to prečítať neherecom. Fuj.

Viem si živo predstaviť ako Netlfix kontaktoval Šiona Sona a nadviazal s ním spoluprácu. Netflix pristúpil k šialenej dohode ktorá znela tak, že si Sono môže natočiť čo len chce aj budget dostane len nech to je od neho. A Sono povedal: Okej. Samozrejme som si to vymyslel (ale mohlo sa to tak stať) no The Forest of Love mi pripadal ako natočený podľa môjho výmyslu. Sú tu všetky prvky ktoré Sona preslávili, ktoré často používa a jasne poukazujú na jeho rukopis. Ktoré to sú už písali aj ostatný užívatelia, nebudem sa opakovať, iba dodám, že mňa na ňom najviac fascinuje práca zo scenárom. Zdá sa mi, že pri písaní používa inú metódu než Aristotelove štyri základné body drámy na ktoré je západný svet navyknutý. No nie som odborník na film, takže to nemôžem potvrdiť na 100%. Ak mi niekto vysvetlí a odôvodní to, že podľa tejto úplne klasickej štruktúry píše aj Sono, tak mu poďakujem a uznám slovami filozofa, že viem, že nič neviem (Viem, že ide o výrok Sokrata ale nejaký Aristotelov ma teraz nenapadá). Z The Forest of Love som divácky mimo. A byť takýmto spôsobom mimo, to mám rád.