black8

Výborná divadelná hra so silným posolstvom, ktorá výborne vyznie aj z obrazovky televízie (a to pritom nemám príliš rada divadlo v televízii). Pre mňa Leni symbolizuje každého Nemca a Nemku, ktorí povedali svoje "áno" Hitlerovi, s tým, že ona mala relatívne väčšiu moc ako napr. predavačka v obchode a tak s ňou naložila tak, ako naložila. Naďalej pre mňa zostáva otázkou, ako sa vnútorne vysporiadala s faktom, že slúžila ohavnému režimu, o ktorom musela vedieť (ak mala aspoň trochu morálneho cítenia) už aj za čias jeho najväčšieho rozkvetu, že je ohavný. Herecky to nemalo chybu. Studenková, Kráľovičová aj Paulovič dali 100%.

Nech si o tomto seriály myslíme čokoľvek, je to zaslúžená kultovka a vždy, keď naňho natrafím niekde v telke, s radosťou si pozriem každý jeden diel. Lebo tento seriál nie je vôbec tak o sexe ako o priateľstve medzi ženami, ktoré je „über alles“! Ako Samatha hovorí: “Women are for friendship, men are for fucking.”

Stále uvažujem nad odkazom tohto filmu. Niektoré scény mi prišli mierne úchylné, stále som bola v očakávani akéhosi zlomu, ktorý vysvetlí Emmin problém prejaviť emócie a jej robotické správanie. Pridala by som ešte hviezdičku, keby sa Lisa Aschan pokúsila byť viac čitateľnejšia. A k Fucking Amal by som to naozaj neprirovnávala.

Dokonalý film po mnohých stránkach. Kamera, strih, hudba, scenár, herecké výkony... Kombinácia Agaty Trzebuchowskej a Agaty Kuleszej je len ťažko prekonateľná. Zamilovala som sa opäť do poľského filmu.

Tento film je totálny pruser. Nuda, ktorá sa pravdepodobne má interpretovať ako nejaký intelektuálny skvost. Zaujalo ma len herectvo Juliette Binoche, pri ktorom ostatní/é pôsobili ako second hand herci. A údajne sa počas môjho niekoľkominutového podriemavania Kristen Stewart stratila v lese a už sa neobjavila. Wtf?

Prečo Kristen Wig vidím po prvýkrát? Skvelý herecký výkon a neuveriteľné, že tento film režíroval muž.

Väčšina z nás sa vo vypätých situáciách zachová ako súčasť stáda. Hrdinov je málo a hrdiniek je pravdepodobne viac ako hrdinov. Je to naša prirodzenosť alebo pohodlnosť? Oceňujem na filme, že nedáva odpovede, resp. že ich dáva veľa. A veľmi sa mi páčil aj koniec, ktorý je takým konečným zrkadlom. Už len zarámovať.

Nádherne koncipované mini-poviedky, ktorých rozprávanie sa plynulo strieda až prelína. A tak sa dozvedáme o klamstvách (až sebaklamoch), o sexe a s ním súvisiacich úchylkách, o bolesti a v nekonečnom rade o láske a životne dôležitých náhodách a nehodách. Naozaj vydarený kúsok.

Taký obyčajný príbeh o priateľstve. Vykreslený naozaj dôveryhodne hlavne vďaka dvom hlavným predstaviteľkám a ich vzájomnej chémie. Hodnotím vyššie napriek priemernosti. Bolo tam pre mňa čosi navyše, čo tu priemernosť prevyšuje, nazvime to vyváženosť - scenáristická, režijná, herecká a pekný lajtmotív. Tipujem, že o režisérke/scenáristke Susanne Fogel budeme ešte počuť.

Zásada "don´t ask, don´t tell" pekne ukázaná v praxi. Aj keď ju nedodržíte, dá sa naďalej uplatňovať. Stačí, ak na tom trvá jedna zo zúčastnených strán. Pobavilo, ale nijako mimoriadne nezasiahlo.