Estemax

Konfrontácia by s istým nadhľadom mohla byť synonymom rivality. Tá je v podstate aj nevyhnutnou k dosiahnutiu cieľa, ktorý máte. A ak máte ciele najvyššie, konfrontácia bude nepochybne tvrdá. A tá je tu predostrená vo svojej plnej nádhere podporená vstupnou motiváciou voči finálnemu víťazstvu, resp. demotiváciou prostredníctvo konfrontácie so samým sebou, motívmi, zásadami (NEzásadmi), zmyslom (NEzmyslom) voči dosiahnutiu najvyššieho cieľa. Ideálny výber protagonistov tak po vonkajšej (stačí sa pozrieť na ich vzhľad), ako i vnútornej stránke (stačí si pozrieť film), ktorí sa tejto role chytili bravúrne. V spojení s kamerou, strihom, kulisami, filmovým ako i ideovým nadhľadom tak dostávame kúsok mimoriadne kvalitný, ktorý vás bude nudiť jedine v prípade, že ste voči všetkým týmto komponentom vysoko imúnni. A ak nie ste.... RESPECT.

Asseyez-vous... Tieto slová vám nepovie každý. Formálne výzvy počúvame denne, sú všade vôkol nás. Táto k nim nepochybne patrí. Avšak ak ste pozorní, spozorujete rozdiel medzi formálne-neformálnym poľahky, nielen v tejto fráze. Niekedy je tým rozdeľujúcim medzníkom pragmatizmus, niekedy intuícia, resp. spontánnosť. A ak ste ochotní sa takto "rozdeliť" alebo sa o to pokúsiť, som intuitívne presvedčený, že pohľad na šíre more alebo pohľad na "obyčajnú" oblohu z akejkoľvek perspektívy vás nechá chladným iba do tej chvíle, pokiaľ si tú chvíľu nebudete chcieť "užiť". A keď sa tak stane, budeme musieť pozmeniť názov piesne "Love is Blindness". Pretože potom nebudem sám, kto bude presvedčený o tom, že "nie je". Nie vždy. Našťastie.

Nemôžem napísať, že film sa mi páčil, pretože potom by som mnou nemohlo byť niečo v poriadku. Poľská kinematografia vyprodukovala ďalší snímok, ktorého výpovedná hodnota je tak reálna, že v súvislostiach dôb (našťastie) minulých jednoducho musí byť krutá. A tí, ktorí sa pohoršujú nad naturáliami prítomnými vo filme, len sucho nás ostatných presviedčajú, že nemajú ani páru o tom, ako to "fičalo" v pohraničných oblastiach bývalého Československa v povojnových rokoch. Akurát ten záver sťa Happy End si mohli tvorcovia odpusťiť, pretože celým filmom sa nesie jemne naznačovaný otáznik, ktorému jednoznačne ublížil takto naivne zvládnutý záver. Škoda.

Skutočná udalosť ako predloha pre film nejednému akoby ublížila. V tomto prípade mu však dodala to, čo robia bublinky v prípade šumivého vína. A to, že pocitové "bublinky" vám z tohto zážitku, ktorý vám film sprostredkuje, zaiste tak rýchlo nevyšumia, si môžte byť jednoducho istí. A najmä ten pocit a zážitok je alfou aj omegou tohto filmu. Skvelý výber postáv s ešte premakanejšími výkonmi, aj keď treba povedať, že to nie je 100 percentný opus. Pár vystrihaných scén a jemná zmena scenára najmä v závere by mu určite pridala na lesku.

Všetko, čo som mal na filmovom spracovaní HP rád, sa s pribúdajúcimi časťami alebo ak chcete - so stále viac mužnejšími či ženskejšími črtami hlavných "detských" predstaviteľov - vytráca ani nevedno kam. Režisérsky a navyše i scenáricky onanistické kopírovanie nasadeného trendu v prvom prípade, resp. knižnej predlohy v prípade druhom, čoho finálnym dôsledkom je nesmierne nudný, absolútne nedynamický a ničím zaujímavý príbeh. Hlavné však je to, že mašinéria ohľadom produkcie, distribúcie atď. z tejto viac než desaťročnej divočiny vytiahne ešte raz nemalé bubáky, to bol asi jediný zámer rozdelenia finále do dvoch dielov. Lebo povedzme si otvorene: to, čo sme tu videli, a tak, ako by sme to radi videli, sa mohlo kľudne vpratať do 60 minútovej stopáže, čím mohol priestor dostať i "druhý" part. Je to veľká škoda celej, z prvu sa veľmi dobre vyvíjajúcej, filmovej série.

Vonkoncom nechcem a nebudem porovnávať s predchádzajucimi dielmi - a ono to ani možné nakoniec nie je. Dokonca odpúšťam tvorcom i ideu klonovania ako "vzkriesenia" tejto biologicky záhadnej masy. No hranie si na mamu-nemamu, ako i vzhľad a príbuznosť "supervotrelca" s ľudským organizmom - tak to už bola silná káva a la hollywoodś brak, ktorá zabila i tú solidne sa vyvíjajúcu prvú polovicu filmu.

Vážna téma, silné, veľmi silné ideové posolstvo, brilantný strih a skvelé (nielen) kontrastné výtvarné prevedenie podfarbené excelentnými hereckými výkonmi JEHO a JEJ. U mňa jednoznačne "ŠESŤ" hviezd.

Slabučké. Schopný filtrový vizuál je na druhej strane kompenzovaný značne amatérskym retro strihom, ktorý však už svet vie dať o niekoľko tried kvalitnejšie, no najmä profesionálnejšie. Príbeh je dosť priamočiary a paradoxne: vystrihané scény tu volali po nevystrihaní viac, ako kdekoľvek inde čo si pamätám. Tá tretia hviezda je čisto z recesie voči slovenskej produkcii.

Globálna filmárska flákarina, nech už ide o ľubovoľný komponent potrebný k finálnej realizácii výsledného produktu. Mimochodom, ide o vďačný filmový námet, z ktorého mohli zainteresovaní spáchať nielen vďaka moderným technológiám filmový kult na ďalších niekoľko rokov minimálne tak, ako sa to podarilo ich predchodcom z roku 1981.

Jeden z remakov roka 2010, z ktorého - i napriek schopnému filtrovému vizuálu, ktorý je však už neoddeliteľnou súčasťou modernej kinematografie - sa ako najoriginálnejšia javí animovaná sekvencia v rámci záverečných titulkov.