Real Tom Hardy

Cez ten odklon od "predlohy" (rozumej prvého filmu) sa nedokážem preniesť ani po rokoch. Na podnose bol k dispozícii dokonalý recept a návod na to, ako natočiť priam generačne fenomenálny akčný počin, ktorý sa z nejakých nevysvetliteľných dôvodov pretavil na generickú (ne)chuťovku bez akýchkoľvek silnejších osobnostných čŕt. Je to celé na pováženie, nakoľko z filmu na každú stranu sršia "hodnoty" predchádzajúceho počinu – z príkladov najmä dôležitosť hudobnej zložky, ktorej sa asi ako jedinej podarilo ísť úplne verne, dôstojne a schopne v šľapajach Jóhanna Jóhannssona, práca s prostredím (hoci tu mierne nezvládnutá), zmysel pre drsnú akciu s pulzujúcou energiou, operatívny chaos za vlastnými líniami, či tajomnosť postavy Alejandra vytratená. Všetky pravidlá hry, na ktoré nás svojsky geniálnym spôsobom navádzal scenár Taylora Sheridana, tu boli zmetené zo stola, vrátane vlastností postáv, ktoré sa opäť vrátili pred kameru. Preniesol sa aj spôsob vykreslenia danej problematiky skrz viacero dejových liniek z viacerých pohľadov, no oproti jednotke tieto vyznievajú prinajmenšom smiešne a prinajhoršom absolútne stupídne, počnúc prvou a končiac poslednou (prakticky takmer každou). Nakoľko predtým sme príbeh dostávali skrz jednu veľkú hlavnú a ostatné postranné miniatúrne slúžili na doplnenie, tu všetky dostávajú rovnaký priestor, čo okrem vyššie spomínaného stupídneho vyznenia takisto spôsobuje, že žiadna z nich nie je výrazná. Z vyše hodinových zimomriavok a emočných stavov dávkovaných prvým filmom tu dostávam sťaby len pár sekúnd v priebehu "westernovej" "Adios" scény z Mexico City a počas použitia Jóhannssonovho soundtracku cez úvodné štúdiové logá a záverečné titulky. Ako sa z pokračovania jedného z najlepších akčných trilerov všetkých čias vykľulo to najviac generické hovno je pre mňa ťažký zásah. Vysvetlenie sa dá nájsť len v prečítaní pôvodnej verzie Sheridanovho scenára a zistení, ako veľmi sa producenti a Sollima snažili tento zmeniť na to ich bezradné, trápne a úbohé hovno. Mojich päť hviezd si nevšímaj, prosím. Nemám rozdvojenú osobnosť. Dúfam... (x) (22.2.2019) (23.4.2019) (12.1.2023) (13.1.2023) (14.7.2023) (11.11.2023, plátno) (12.11.2023) (25.2.2024, sk dab) (10.3.2024) "It's a nice day for a drive, huh? Ah, beautiful day. Blue skies, large-caliber weapons... I love getting out of the office."

Ťažko bádam, kedy naposledy (a či vôbec) som videl počin s takou vysokou mierou opatere o technickú & formálnu stránku a s tak intenzívnou starostlivosťou a pozornosťou smerovanou na celkovú štylizáciu diela, od otváracej scény až po záverečné titulky. Minúta po minúte vymaznaná, vycibrená a vyšperkovaná. Od kamery a príhodných farebných filtrov cez strih, veľmi dynamickú réžiu a dôkladnú selekciu scén a zvolených udalostí až po hereckú exhibíciu dvojice Depp–Whitaker a absolútne podmaňujúcu a krk-lámajúcu použitú hudobnú knižnicu (pre film vytvorené remixy známych skladieb, ale aj novo-vytvorené, sú skutočne "inde") a spletitý scenár, ktorý sa pokúša divákovi načrtnúť doslova, ako už aj pracovný názov napovedá, labyrint korupcie a sprisahaní v Los Angeles na konci 90. rokov, frekventovane spracovaných v dokumentárnych dielach, no tu spracovaných svojsky a unikátne. Prepletené odkazmi na rôzne súvisiace udalosti, kde mnohé z nich sú divákovi dávkované značne nenápadne (niekedy len jednou vetou, inokedy len jedným záberom). Scénografia a celkový "detailing" predmetnej doby v rámci daného tematického zasadenia je iná galaxia. City of Lies je strhujúca odysea o obsesii hľadania pravdy naprieč kultúrou korupcie a gangov Mesta anjelov, o chápadlách moci a magnete ulice. Pre záujemcov témy (Death Row Records, Rampart, Tupac & Biggie) povinnosť. Za mňa totálna extáza... "I was the only idiot thinking otherwise." (x / x / x) (x / x) (x) (15.6.2019) (1.5.2022) (2x15.1.2024)

Po silnej, niekoľkotýždňovej neochote pustiť sa do tejto snímky bola vôľa nakoniec prelomená pozretím na veľkom plátne spolu s berlínskym osadenstvom, aby som po takmer hodine metania sa na sedačke odchádzal s totálne otvorenou hubou, komplet bez energie, ale zároveň úplne "nahajpený." Skutočne obdivuhodne odvedená práca a pôsobivé natočenie 140 minút bez strihu. Údiv v tomto smere ale spôsobuje najmä fakt, že dielo nie je statické; je neustále v pohybe a odohrávajúce sa na početných lokáciách (seriózne nechápavo krútim hlavou dokonca aj v týchto chvíľach, ako píšem tieto vety). To dokresľuje aj ďalší fakt – herci takmer celú dvojhodinovú konverzačku improvizovali (čo som počas sledovania nevedel a čudoval sa, ako dialógy bezchybne plynú, nadväzujú a dokopy dávajú zmysel; hoci diskutovať o ich hĺbke je na mieste, i keď zároveň je na mieste aj brať do úvahy, že nejak takto pravdepodobne medzi sebou berlínski opilci a feťáci komunikujú). Ďalšie obrovské plus robí hudba, prechod z noci do nadrána a rána a samotné tragické vyznenie s ranným svitom. Najviac je ale nutné vyzdvihnúť kameramana, na ktorého bola dosť možno kladená najväčšia váha a spôsob natáčania bol rozhodne ťažší ako pri štandardnom filme – namiesto toho, aby sa mu scéna odohrávala v hľadáčiku kamery, Grøvlen musel hľadáčikom neustále scénu hľadať. Všímal som si snímanie celú stopáž a veľký rešpekt. Že jeho meno svietilo ako prvé počas záverečných titulkov len potešilo. Okrem celého ansámblu chcem ale vyzdvihnúť najmä Fredericka Laua, po ktorého zočení hneď v úvodných minútach som bol celý bez Seba (hockedy z času na čas spomeniem na jeho výkon v Der Hauptmann). Jak mohol byť Victoria natočený mi hlava vôbec neberie, no potrebujem ho do žíl znova čoskoro, možno už aj dnes... ♪♫

Nerátajúc niektoré (vlastne dva) opusy z 90. rokov, toto, po stránke lokácií a komparzu, viac autenticky snáď natočiť ani nebolo možné. Notorické Imperial Courts (plus Baldwin Village) bolo po prvýkrát vo filme zvečnené a zachytené v čase, ktorý už je, svojim spôsobom, dávno preč. Training Day je produktom nového milénia, ktoré sa v oných prostrediach nieslo najmä v znamení škandálu Rampart, ktorý snímka viac-menej reflektuje (scenár, navonok vyznievajúci ako pritiahnutý za vlasy, možno až hraničiaci s absurdnosťou, sa s prihliadnutím na vyčíňanie vyššie spomínanej divízie až tak nereálny nakoniec nejaví) a hl. záporák je tomu skutočnému paralelou. Tým nie je nikto iný než Rafael Pérez, ktorý bol naprieč rôznymi spektrami popkultúry zmapovaný opakovane, no je to práve jeden jedinečný Denzel Washington, ktorý mu svojim elektrizujúcim, grandióznym výkonom dal život na obrazovke ako nikto iný pred ním, ani po ňom. A zároveň je to taktiež on, ktorý z obyčajného krimi-trileru o skorumpovaných policajtoch počin posúva do nových výšin a pevne ho zapisuje do eventuálnej historickej previerky z kinematografie. Training Day nie je filmom, Training Day je synonymom hereckých možností Denzela Washingtona (GOAT). Nič menej... "You motherfuckers will be playing basketball in Pelican Bay when I get finished with you. SHU program, nigga! 23 hour lock-down. I'm the man up in this piece! I run shit here! You just live here! I'm gonna burn this motherfucker down! King Kong ain't got shit on me!" (x) (x) (x) (x) (∞2010-2014) (14.4.2016) (2.4.2017) (22.10.2023) (23.10.2023)

Remeselne extrémne, extrémne precízne a technicky poctivé, vyšperkované (nemalo by prekvapiť, ehm Scott), a to aj bez ohľadu na prekopanú, dôkladnú štylizáciu počas celej dĺžky snímky. Prekvapí aj nie čisto akčný charakter, ale aj trochu osobnejšie roviny postavy a dávka emócií, ktorá nie je pre Scotta tak úplne typická, pripomínajúca mi však jeho debut Loving Memory. Okrem senzačnej kamery, božskej scénografie a výbornej použitej hudobnej knižnice od pomalých tónov cez energické latino zvuky až po ambientný masterpiece 'The Mark Has Been Made' musím v druhom rade vyzdvihnúť strhujúcu, svojskú a osobitú réžiu (jeden zo stropov v rámci režisérovej filmografie, ale určite ťažký záťah aj v medziach akčného žánru ako takého), no v rade prvom strih, ktorý, ak z rovnice odoberiem tie tradičné scottovské trhané "epileptické" sekvencie, je pre mňa jeden z najlepších. A o levom podiele Denzela Washingtona a jeho hereckého umu (GOAT) na výsledok celého počinu netreba viesť dlhé diskusie. A ak by si si náhodou chcel Man on Fire aj zahrať, sú len tri slová – Max Payne 3... (2008) (2013) (2014) (2017) (25.12.2017) (15.10.2023) "She showed him it was all right to live again."

Expozícia krušných newyorských ulíc obklopených do neba týčiacimi sa mrakodrapmi, úprimné obnaženie chamtivosti južnej strany Manhattanu a súčasne istým spôsobom óda pre Wall Street s letmou odbočkou na piatu Avenue a East Side, plus Hamptons (ktoré vizualizovať v tomto tematickom zameraní v snímke z 80. rokov je predbehnutie času). Vzostup a pád. Nenásytnosť a zrada. Moc a opojnosť papierikov s obrázkami mŕtvych prezidentov. A zároveň v príznačnom kontraste s moralitou a morálnosťou bežného života. Úvaha nad tým, koľko stojí sen a aká je vlastne jeho skutočná cena. Úvaha o tom, či naozaj stojí za to. Spísaná pod taktovkou famózneho rozprávača toho času – Olivera Stonea. Ten tu priam až fascinujúco dokonalo zachytil esenciu bankovníctva a oboch strán amerického sna. Možno preto je ešte stále aj po 40 rokoch neporazeným kráľom "finančných" filmov. Archetyp excesu osemdesiatok. Wall Street je silne dobovo štylizovaný, interiéry sú v súlade s exteriérmi a sú ako mesto samotné – (dnes už) starodávne opulentné, luxusné svojim vlastným spôsobom. Zlato a mramor, drevo a Mariani stoličky. A čo som vždy najviac ľúbil na práci Michaela Manna – snímanie exteriérov z interiérov – tu Stone spolu s Richardsonom privádza do ešte väčších obrátok a rovno si dovolím tvrdiť, že aj najpôsobivejšie v kinematografii vôbec. Takúto silnú a osobitú NYC štylizáciu som naposledy videl asi jedine len v prvej sérii Black Monday. Scény "Greed is Good" a "Money Never Sleeps" sú dnes už pevne zapísané v análoch popkultúry, rovnako ako sa ťažko dá nájsť ten správny superlatív pre opísanie výkonu Michaela Douglasa, ktorého postava Gordona Gekka sa stala synonymom chamtivosti (v reálnych výkladových slovníkoch). V obsadení kvalitou nezaostáva ani Holbrook, Terence Stamp a obaja Sheenovci. Hudobný podkres Stewarta Copelanda mi prináša nostalgiu, ale najmä komfort a pokoj, no zároveň nezahmlieva realitu toho, aký drahokam a kus výstavnej filmárčiny tento počin je. Zamiloval som sa do neho ako malý pred vyše dekádou a milujem ho doteraz. Vďaka Wall Street som začal milovať filmy predtým, než som vôbec vedel, že chcem filmy milovať. "The main thing about money, Bud... it makes you do things you don't wanna do..." ♪♫ (komplet galéria: x / x / x) (x / x / x) (x / x / x / x / x) (x / x) (∞2009-2013) (23.6.2013) (8.9.2013) (2014) (2016) (2.3.2017) (27.9.2017) (31.10.2017) (26/27.8.2020) (20.1.2023) (12.3.2023)

V kontexte deja odohrávajúceho sa na obrazovke najsilnejší, najintenzívnejší a možno aj najlepší hudobný podkres vo filme vôbec? Jóhannsson namixoval zvukovo dokonalo-strhujúcu, priam až euforickú krvavú jazdu temnom a šeďou na americko-mexickom pohraničí s brutálnymi tónmi neprestajne zasievajúcimi znepokojenie, neistotu a chaos. Žánrovo redefinujúci počin z pera Taylora Sheridana, ktorý po stopách magnum opusu bratov Coenových revitalizuje a kriesi celý neo-western na ďalšie roky dopredu. Sheridanova trilógia American Frontier je renesanciou na poli akčných filmov, ktorá si berie ich typické tupé šablóny, utiera si s nimi zadok a vysmieva sa im skrz svoj inteligentný, do detailov vymaznaný a prekopaný scenár s neochotou ísť naproti diváckym očakávaniam s úmyslom vpáliť ti olovo medzi oči. Konvoj scéna pre mňa vrchol napätia z celej modernej kinematografie, 14 minút neutíchajúcich zimomriavok mňa ovládajúcich. Scéna, médium, ktorá mi pomohla precítiť kúsok minulosti a to, čo som nedokázal artikulovať. Sicario – Hell or High Water – Wind River. Tri kúsky výstavného umenia. Jedno meno. Sicario – moja najväčšia filmová láska. Vždy bola, vždy bude.... "Welcome to Juarez." (13.9.2018) (23.9.2018) (18.11.2018) (27.12.2018) (28.12.2018) (23.2.2019) (18.3.2020) (2x11.1.2023) (11.7.2023) (20.10.2023, vďaka Grco za projekciu x) Bonusy: (x / x / x / x) (x) Dokumenty na odporučenie: Mexico's Bravest Man, El Sicario - Room 164 plus film Días de gracia / Ramita Navai mala v Iraq's Assassins takmer identickú konvoj scénu, len v realite x)

Život na slnečnom americkom predmestí nie je žiadna sranda. Svoje o tom vedel už aj Tom Hanks v 'Burbs koncom 80. rokov či štvorica paní v Desperate Housewives. Kale alias LaBeouf má totožné ťažkosti. Za zlobu v škole vyfasoval trojmesačné domáce väzenie. Čas trávi vo svojej nádhernej izbe (podobnú raz budem mať!) a príznaky vedľajších účinkov chronickej nudy zahŕňajú pozorovanie infidelity manželov a manželiek susedných domov, pozeranie nahotín maloletými susedmi, stavanie veže z Twinkies, Xbox, PSP, iTunes, sledovanie skutočne nefalšovanej trash TV začiatku nového milénia à la Bikini Destinations Cabo San Lucas či Joeyho Greca v legendárnom pořade Cheaters, pojedanie arašidového masla Skippy s čokoládovým topingom Hershey's zapíjaným Red Bullom sprevádzaným následnou hnačkou (x) (x) a v neposlednom rade špehovanie jeho novej susedky s peknými nohami. Toto flákanie (rozumej zadrbávanie sa) vyústi k zisteniu, že jeho starý sused je sériový vrah z texaského Austinu jazdiaci na 60s Mustangu zabíjajúci červenovlásky v kokteilových šatách a podpätkoch. Konfrontácia je neodvrátiteľná... Môj najmilovanejší film a jeho zápletka predstavená, môžeš ísť rovno na vec. --- Bonusy: Making of, An Inside Look, Outtakes, Deleted Scenes, Zanelli Interview, Shia sleduje záverečnú scénu, Zaujímavá analýza (x) ♪♫ /  ♪♫ --- (∞2012-2018) (5.5.2017) (13.6.2017) (1.10.2017) (16.10.2017) (2018) (5.3.2020) (24.2.2020) (26.2.2020) (18.3.2021) (26.8.2021) (26.2.2022) (31.5.2022) (5.10.2022) (11.10.2022) (17.10.2022) (30.1.2023) (21.2.2024)

Berúc do úvahy, koľko zahovnených nudných životných príbehov zahovnených nudných ľudí už bolo sfilmovaných (napr. Amy Fisher), sa zostáva len diviť, ako očku producentov mohol uniknúť a stále unikať Richard Lee McNair, a to aj napriek tomu, že bol mediálnou senzáciou publicistického spektra americkej televízie pred 20 rokmi. "Ranu" avšak nakoniec, našťastie, zapletá Discovery+, ktoré prišlo so štvordielnou dokumentárnou minisériou tak famózne spracovanou, že mi nezostáva nepovedať: "Na toto som kurva čakal roky!" Doku je prierezom McNairovho "doterajšieho" života od vyrastania v Oklahome a pôsobenia v armáde cez vraždu v Severnej Dakote, prvý útek z väzenia, druhý útek z väzenia až po ten notoricky známy tretí z federálnej väznice (odkiaľ samého seba poslal poštou von!), následné takmer rok trvajúce unikanie naprieč celou Amerikou (zatiaľ čo jeho ksicht pravidelne bežal v programe America's Most Wanted) až do Kanady, finálne dolapenie a presun na doživotie na miesto, kde končí všetka sranda – ADX Florence. The Prison Breaker je značne informatívny (leví podiel na tom má najmä autor/spisovateľ Byron Christopher s jeho dlhoročnou korešpondenciou s McNairom), časť prizvaných bola relevantná k veci a tiež osobne prítomná počas daných udalostí. Dokumentaristi točili (nielen establishing shots) na autentických miestach po celej Amerike, kde sa predmetný v minulosti vyskytoval, vrátane dobre známeho železničného priecestia v Pollocku, a doku je dokonca istým spôsobom aj nepatrne štylizovaný, čo som už dlho nevidel. Za mňa nevýslovná spokojnosť, nenašiel som nič na kritizovanie, binge si užil a užil by aj s dvojnásobnou nádielkou epizód. (x / x / x) --- PS: Nemám už veľa snov, väčšinu som si, žiaľ, splnil. Jeden z mála, ktorý zostáva – natočiť o McNairovi film. Už pár rokov mám v hlave akú-takú mierne ucelenú predstavu o tom, ako by mala snímka vyzerať. Počas sledovania tejto série ma až desilo, koľko elementov "z nej" bolo použitých, vrátane toho ako a kedy. Scary stuff...

Tri roky čakali fanúšikovia na ďalší náhľad do podsvetia najväčšieho mesta Nového Mexika Albuquerque, desať rokov čakali fanúšikovia na "crossover" epizódu a sedem rokov som čakal na zhliadnutie tohto opusu ja. Po bezprecedentnom úspechu Breaking Bad, ktorý bude už navždy zapísaný tučnými písmenami v dejinách televízie ako objektívne najlepší seriál všetkých čias (x), sa Gilligan/Gould nezrútili, práve naopak, dostali zo seba to najlepšie a ešte viac, aby opäť potvrdili svoju jednoznačnú dominanciu na poli televíznej scenáristiky. Lebo aby sa tak bezchybne/geniálne prepletali a prepájali dva počiny a zároveň boli dokonalé aj ako samostatne stojace, som ešte nevidel. A ten "detailing" každého jedného záberu a jeho štylizovanie do vizuálne identického celku je strhujúce, s jemnou obmenou farebných paliet v závislosti od miesta, práca s prostredím/svetom, ale najmä rekvizitami, alebo lepšie povedané "všednými vecami" navôkol nás, ktorá je zároveň Gilliganovým tvorcovským rukopisom, je absolútne ohromná. Darmo budem rozhadzovať superlatívmi všade okolo Seba, zbytočne. Toto je spolu s BB vrchol a strop možností televíznej tvorby, ktorý dlho nebude, ak niekedy vôbec, zosadený... ♪♫ / ♪♫ [Symbolické hodnotenie č. 9000] (S1 2015 / 29.6-1.7.2022) (S2 2.7-4.7.2022) (S3 4.7-5.7.2022) (S4 5.7-7.7.2022) (S5 19.7-26.7.2022) (S6 10.8-16.8.2022) --- Bonusy: S1 – Day One / Creating / Becoming Mike / In the Studio / Uno Table Read / Junior Brown / In Conversation / S2 – Switch Table Read / Landing Fifi / Jimmy and Kim / Constructing Davis & Main / Building the Shot / Original Music / The Takedown / In Conversation / S3 – Los Pollos Hermanos / The Return of Gus Fring / Signs of Saul / It's a Bad, Bad World / Gene of Omaha / In Conversation / S4 – Madrigal Electromotive / Constructing the Super Lab / Flashing Forward, Looking Back / Slippin' Kimmy / No Picnic / S5 – Ethics Training / Crystal Balls / Tell Me Again / The Good, the Bags and the Ugly / S6 – Filmmaker Training / Slippin' Jimmy / American Greed: James McGill / Talking Saul / (x)