Real Tom Hardy

Tri roky čakali fanúšikovia na ďalší náhľad do podsvetia najväčšieho mesta Nového Mexika Albuquerque, desať rokov čakali fanúšikovia na "crossover" epizódu a sedem rokov som čakal na zhliadnutie tohto opusu ja. Po bezprecedentnom úspechu Breaking Bad, ktorý bude už navždy zapísaný tučnými písmenami v dejinách televízie ako objektívne najlepší seriál všetkých čias (x), sa Gilligan/Gould nezrútili, práve naopak, dostali zo seba to najlepšie a ešte viac, aby opäť potvrdili svoju jednoznačnú dominanciu na poli televíznej scenáristiky. Lebo aby sa tak bezchybne/geniálne prepletali a prepájali dva počiny a zároveň boli dokonalé aj ako samostatne stojace, som ešte nevidel. A ten "detailing" každého jedného záberu a jeho štylizovanie do vizuálne identického celku je strhujúce, s jemnou obmenou farebných paliet v závislosti od miesta, práca s prostredím/svetom, ale najmä rekvizitami, alebo lepšie povedané "všednými vecami" navôkol nás, ktorá je zároveň Gilliganovým tvorcovským rukopisom, je absolútne ohromná. Darmo budem rozhadzovať superlatívmi všade okolo Seba, zbytočne. Toto je spolu s BB vrchol a strop možností televíznej tvorby, ktorý dlho nebude, ak niekedy vôbec, zosadený... ♪♫ / ♪♫ [Symbolické hodnotenie č. 9000] (S1 2015 / 29.6-1.7.2022) (S2 2.7-4.7.2022) (S3 4.7-5.7.2022) (S4 5.7-7.7.2022) (S5 19.7-26.7.2022) (S6 10.8-16.8.2022) --- Bonusy: S1 – Day One / Creating / Becoming Mike / In the Studio / Uno Table Read / Junior Brown / In Conversation / S2 – Switch Table Read / Landing Fifi / Jimmy and Kim / Constructing Davis & Main / Building the Shot / Original Music / The Takedown / In Conversation / S3 – Los Pollos Hermanos / The Return of Gus Fring / Signs of Saul / It's a Bad, Bad World / Gene of Omaha / In Conversation / S4 – Madrigal Electromotive / Constructing the Super Lab / Flashing Forward, Looking Back / Slippin' Kimmy / No Picnic / S5 – Ethics Training / Crystal Balls / Tell Me Again / The Good, the Bags and the Ugly / S6 – Filmmaker Training / Slippin' Jimmy / American Greed: James McGill / Talking Saul / (x)

Že sú filmové adaptácie videohier prekliate nám mohlo začať byť jasné už v deväťdesiatomtreťom, keď z Veľkej Británie prišiel Super Mario Bros. a o čom sme presvedčovaní posledných 30 rokov. Jedným z tých katastrofálnejších (svojho času však kasovo úspešnejších) a zároveň veľkorozpočtových bol aj pokus Foxu pretaviť na filmové plátno vysoko váženú a rovno všeobecne považovanú za jednu z najlepších videohier všetkých čias, legendu od Remedy menom Max Payne. Výsledkom je fiasko. Namiesto nepríjemného, až odporne temného noiru z hry bola naservírovaná zlátanina priemernej detektívky s extenzívnym využívaním CGI, biednym pokusom o štylizáciu, nepresvedčivým uchopením príbehu, neexistujúcou réžiou (akčné scény ale boli efektné, musím uznať) a obsadením bez akejkoľvek šťavy na čele s Wahlbergom, ktorý nevyzeral ani raz, že ho niečo trápi. A Beltrami prakticky nepočuteľný. Filmu pritom k slušnosti seriózne stačila jednoduchá vec – držať sa hernej predlohy, nemeniť dejové linky a hlavne, Kriste, nevymýšľať si nové kktiny a nepridávať všade okrídlené Valkýry. Zasnežený New York a jeho bočné uličky mali viac charizmy ako všetko, čo sa počas tých stých minút udialo. A toto je viac temnejšie ako všetko, čo sa počas tých stých minút udialo... (2010) (2.1.2014) (22.2.2017) (7.8.2022) (9.3.2024, sk dab) #1 A prečo Maxa nehral Kenny Johnson, ktorý v realite vyzerá viac ako zmodelovaný Max ako človek, podľa ktorého bol Max zmodelovaný, mi je normálne záhada. Vlastne nie je. Tržby.

Priznám, po prvom zhliadnutí pred troma rokmi som veľké nadšenie nezdieľal. Film som odsúdil ako obyčajnú telenovelu o zlomených rodinných vzťahoch s pochybnými hereckými výkonmi, vrátane Dennisa Quaida, ale predovšetkým ako mrhanie talentu Ramina Bahraniho na snímke, ktorá sa sprvoti javila ako krok vedľa. Po rokoch a dodatočných revíziách si musím nasrať do úst a všetko zobrať späť. Je to práve Quaid, ktorý svojim stvárnením neústupného farmára a otca s nenaplnenými očakávaniami pre jeho potomkov vychádzajúcich z nepochopenia vlastných synov absolútne žiari. A je to práve Bahrani, ktorý so svojou schopnosťou umne zakomponovať prostredia do príbehov a veľkým citom pre snímanie exteriérov, robí z filmu ešte o čosi väčšie majstrovstvo. --- Dve ikony Ameriky – poľnohospodár/farma/nekonečné kukuričné polia & pretekár/NASCAR – vo vzájomnej kolízii tvrdohlavosti, hrdosti a neoblomnosti. Záverečná katarzia s posunutím tragédie do úzadia tieňa kapitalistického ducha farmára, s následnou oslavou víťazstva a dosiahnutia cieľa, namiesto radosti však s trpkým pohľadom do zeme nadhadzuje divákovi otázku za akú cenu a zároveň odpovedá názvom filmu – za každú cenu... (x) (x) (x) (8.6.2019) (20.2.2022) (2.8.2022) (7.8.2022) (1.12.2022) (5.10.2023)

Do univerza tej najväčšej L.A. krimi špiny (Training Day x Harsh Times) prišiel Tax Collector, ktorý nielen novým prírastkom mohol byť zároveň tiež režisérovým revivalom a návratom ku koreňom po tých spackaných komiksových pokusoch, pretože originátor pouličného zla Mesta anjelov je iba jeden – David Ayer. Výsledkom je zlátanina mexickej Telemundo telenovely s excesívnymi potokmi krvi, náložou pôvabných latino dám, jedným satanistickým retardom, čo mladým dievčatám a kurčatám odrezáva hlavy, aby sa kropil v ich krvi, krásnou prácou kostymérky na outfitoch postáv a LaBeoufom ako jedinou platformou ako-takej autenticity. Viem (hej, viem), že odvrátená strana chicano "kultúry" (rozumej gangov) nie je sranda, no toto celé bolo tak odtrhnuté z reťaze, že viac uveriteľnejší mi prišiel aj istý počin s názvom El Chicano, čo bol prakticky de facto mexický Batman :D --- "Stupid motherfucker. Should've kept your ass in Mexico." (x) (9.8.2020) (4.8.2022)

Že Clark Johnson strávil réžiou v televízii väčšinu svojho života je vidieť vždy tam, kde scénam neúraduje adrenalín, testosterón a 5.56×45mm útočné karabíny. Takéto scény sú zmáknuté relatívne precízne a dobrým exemplárom je hneď tá úvodná, imitujúca známu North Hollywood shootout z roku 1997. Viac ako akcia, absencia charizmy postáv a toporné herectvo filmu dominuje lahôdkový soundtrack od klasík Jimiho Hendrixa a The Rolling Stones až po autoritatívnu 'Figure.09' z albumovej dokonalosti menom Meteora od Linkin Park. Po hodine sa snímka mení na tradičnú akčnú jazdu a honbu za rozuzlením spôsobeným zradou. Posledných 40 minút neprekvapí doslova ani jediným momentom. A že Ayer figuruje ako scenárista nebolo cítiť ani trochu. To, čo však S.W.A.T. divákovi ponúka, ponúka solídne a poctivo. Viac nepotrebuje... ♪♫ (x) (∞2008-2014) (2016) (2.4.2017) (3.8.2022) (23.11.2023, sk dab)

Rok po úbohom počine od HBO sa témy notorického Woodstocku '99 zhostil adept na vytvorenie ešte väčšej kktiny – Netflix – a ja s údivom a úžasom musím uznať, že horšie nedopadol. Samozrejme, nevyhol sa kritickému pohľadu dnešnej optiky, netlačil však na pílu, predmetné ňou riešil len pár minút a, našťastie, drvivá väčšina z trojhodinovej stopáže sa venovala hudbe a samotnému festivalu z pohľadu logistickej katastrofy než častovaním ho ako sociálny a kultúrny armageddon, s výnimkou záverečného chaosu a anarchie opíc. Cením tiež pozvaných hostí, kde sa majorita z nich netvárila, že tak isto ako teraz uvažovala aj pred 23 rokmi. A na margo všetkého udiateho stačia len tri slová – čo kto čakal? ♪♫ (3.8.2022) (10.2.2024)

Žiadna obyčajná akčná banková rabovačka dvoch bratov, ale odplata bezútešnosti kovboja v bezútešnom svete zúfalou cestou, úvaha nad existenciou amerického sna rozplývajúceho sa pred hranicami Texasu, neo-western par excellence, ktorý otcovi zakladateľovi nezostáva nič dlžný a v mnohých smeroch ho necháva v dyme. Tam, kde Krajina pre starých s existenčným a morálnym presahom zostáva v rovine šerif versus nový neznámy násilný svet bez zotretých hraníc medzi dobrom a zlom, Sheridan svojim scenárom magnum opus kalibru (štýl dialógov, výber slov a skladania viet je jeden z najlepších, aký som videl, samozrejme, s prihliadnutím na ich kontext a zasadenie) doslova otvára Pandorinu skrinku, aby sugestívne a niekedy implicitne rozoberal v každej scéne a v každej vete iný primárny sociálny problém predmetného regiónu, mozaiku desiatok príbehov rozprávaných skrz jednotlivé vety, zábery a scény. Nestáva sa často, že vidím bezchybný film. Toto je jeden z nich... "Are you trying to make me mad? I said Dr. Pepper. This is Mr. Pibb. Only assholes drink Mr. Pibb." / ♪♫ / ♪♫ / Lords of the Plains / Bonusy: (x / x / x) / (x / x) (x) (x) (x) (20.12.2018) (4.7.2021) (21.11.2021) (8.2.2022) (2x18.5.2022) (28.7.2022) (29.7.2022) (21.10.2022) (7.1.2023) (14.1.2023) (22.4.2023) (17.7.2023 #Grco, vďaka za projekciu na veľkom plátne x)

Klenot tureckého filmu (ktorý v posledných rokoch príjemne prekvapuje) s potenciálom a atribútmi byť aj klenotom toho svetového, ktorému sa tiež zároveň podarilo dostať sa pred zrak divákov aj mimo ohrádku artového fanúšika (takmer 50k hodnotení na IMDb je slušné číslo). Odporcovia slow cinema a pomalého rozprávania buď preskočiť, alebo sa poriadne obrniť, pretože toto je takmer trojhodinová zmes dlhých statických záberov a nikdy nekončiacich dialógov. Nejedná sa o extrém razenia Béla Tarr, no "úvodných" 55 minút mohlo byť seriózne nahradených dvoma-troma päťminútovými scénami. Film okrem hlavnej dejovej linky chce riešiť aj iné, prevažne sociálne témy, zobraziť život v odľahlých oblastiach Turecka, a ten vytvára prostredníctvom konverzácií v autách, počas večerí, na planinách, v sadoch s jablkovými stromami. V závere sa tempo začína pomaly zrýchľovať, zároveň aj kadencia dialógov a ich varieta, škoda len, že až s príchodom druhej hodiny. Zdĺhavá spokojnosť, no spokojnosť. Dám určite opäť znova... (17.4.2021) (24.7.2022)

Grind sa v zoznamoch 00s nostalgikov nenachádza takmer nikdy, no možno by mal, aj ak je len (podarenou) sondou do subkultúry skejtov a všeobecnejšie presahy má veľmi sporadické v rámci nejakých trópov, prípadne slabších odvarov stereotypov (myslené v dobrom). Grind je stominútová cesta po Amerike s cieľom nájdenia vysnívaného života, ktorej duša presakuje skrz skejtové scény, obalená je však pre obdobie typickým záchodovým humorom, jednoliatymi charaktermi a minimálnou snahou prekvapiť zápletkou. Má však jeden z najlepších dobových soundtrackov, ktorý výberom skladieb konkuruje a možno aj prekonáva aj takú výberovku, akú mal napr. House of Wax z r. 2005. Grind nie je na úrovni Lords of Dogtown, no ani nemusí, vystačí si. A vracať sa k nemu rozhodne budem. Mierne nadhodené štyri... A tiež radosť, že som vďaka filmu objavil kapelu The Used, ich rovnomenný album a skladbu 'Poetic Tragedy' <3 ♪♫ / ♪♫ (23.7.2022) (13.2.2023) (8.10.2023)

Ako nostalgik musíš počin, ktorý sa venuje udalostiam ranných 00. rokov, brať nesmierne vážne a s pozorom, pokiaľ v traileri započuješ s odstupom času éru definujúcu skladbu, akou bola pre tie nulté roky napríklad práve 'Butterfly' od rap rock formácie Crazy Town. A podobne ako s trailerom, aj s týmto dokumentom je to ako na koni. Pútavé pasáže nahliadajúce pod pokrievku popkultúrnej histórie obdobia, ktoré čiastočne tvaroval ošiaľ Von Dutch, striedajú kontra výpovede troch starších vykopávok hašteriacich sa o to, kto z nich vlastne stál za vznikom fenoménu. Z toho následne vzniká portrét pádu značky, príbehu vraždy, podvodov, machinácii, falšovania a drog, ergo klasických vedľajších konsekvencií prostredia, v ktorom sa točia vysoké váhy papierikov s obrázkami mŕtvych prezidentov. Vo výsledku nič šokujúce a samotný príbeh rozhodne nie je terno hodné troch hodín/troch epizód. Viac času venujúcemu sa samotnej značke a jej vplyvu by som ocenil rozhodne viac. (1.6.2022) (23.7.2022)