srbak

Dobre sa na to pozeralo, rýchlo to zbehlo a hlavne, akokoľvek veľká fraška to navonok mala byť - vo svojej podstate to malo hlavu aj pätu. Miloš Forman bol veľmi inteligentný chlap.

Vojnovo výpravný opus magnum zvaný Lawrence z Arábie je právom považovaný za výnimočný film, ktorému vek vôbec neuškodil. Problém je však takmer 4-hodinová stopáž, ktorá Lawrencovi na jeho šarme uberá. Človek ma prvých 50-60 minút pocit, že sa vo filme absolútne nič nedeje a pozerá sa, ako hlavný hrdina blúdi po púšti a z času na čas na niekoho prehovorí. Iste, zábery z púšte sú magické a majú svoje čaro aj po takmer 60 rokoch, avšak pozerať sa 40 minút na kopu piesku je pri takto dlhom snímku aspoň pre mňa extrémne ubíjajúce. Celkovo som mal pocit, že filmu trvá, než sa rozbehne, a tak mi pripadalo veľa záberov zbytočných či natiahnutých. Avšak druhá polovica napraví všetky nedostatky, ktoré som spomínal. Film naberá svižné tempo, je akčný, no zároveň sa v tejto časti Lawrence ako protagonista omnoho viac rozvíja a jeho obraz na plátne je jeden z najľudskejších, ktoré som doposiaľ mal možnosť vidieť. Skvelé sú aj filozofické pasáže a úvahy o tom, čo je správne, či ako sa má človek zachovať v situáciách, ktoré ešte predtým nezažil. David Lean pomocou hlavnej postavy ostro kritizuje vojnové konflikty a poukazuje na to, že sú len politickými hrátkami ľudí pri moci. A tento jeho odkaz, nie je jediný, ktorý si po dopozeraní z projekcie odnesiete - a práve to robí Lawrenca z Arábie nadčasovým. ps: rád by som dodal, že expozícia vo filme je priam majestátna, a niečo tak veľkolepé ozaj len tak neuvidíte. ;)

"Zlá bylina nevyhnije. Lepší odcházijou, enom my potvory ostáváme." Presne jedna jediná hláška z tohto nezabudnuteľného filmu vám stačí na to, aby ste pochopili, o čom Všichni dobří rodáci sú.

Nikdy som sa stretnutia SVJ (našťastie) nezúčastnil, ale myslím si, že to ani pri tomto filme nie je podstatné. Havelka ma skvelo zabavil a vykreslil za tú hodinu a pol charaktery rozličných vlastníkov, ktorých aj my bežne stretávame na výbornú. Super prekvapenie a nenáročná zábava s viacerými trefnými hláškami.

Western, ktorý sa dosť vymyká klasickým osnovám svojej doby. A či to samotnému filmu prospieva, alebo naopak uberá na kvalite, je asi iba otázkou vkusu jednotlivých divákov. Ja osobne voči koncu, ktorý tu viacero hodnotiacich odsudzuje, nemám žiadne výhrady. Film vybudoval hustú, negatívnu atmosféru, ktorá diváka od začiatku až do konca navádzala k tomu, že finálne zúčtovanie medzi hlavnými charaktermi nebude prebiehať v duchu "leonoviek". A mne sa to páčilo - Corbucci sa nebál vykresliť dobu, v ktorej sa film odohráva, ako nejaké rozprávkové obdobie, kedy dobro vždy musí nutne zvíťaziť nad zlom. Nebál sa vo filme ukázať, že na divokom západe sa hralo bez pravidiel, a jediný zákon, ktorý ľudia rešpektovali bol ten, ktorý im v danej situácii vyhovoval. To všetko je doplnené krásnou zasneženou prírodou, dobrou hudbou Morriconeho v pozadí a sympatickými hercami. Bohužiaľ, Il grande silenzio podľa môjho názoru dopláca na veľmi nešťastný strih, ktorý mi prekážal po celú dobu premietania, a taktiež na nízkorozpočtový feeling, ktorý je v celom filme značný. Aj napriek spomenutým negatívam sa podľa mňa jedná o zaujímavú skúsenosť, ktorú odporúčam nielen fanúšikom westernov či starších filmov, ale aj bežným divákom.

3 hviezdy čisto z nostalgie a pekných spomienok na detstvo. Mortal Kombat neprináša do našich životov nič prelomové, no aj tak by sa dal tento film nazvať v mojich očiach úspechom, pretože je výrazne viac podobný hrám, ako by som od neho na prvý pohľad očakával. Príbehová línia je tu len aby "reč nestála" a dá sa zaradiť medzi tie najviac tuctové a mainstreamové hlúposti, ktoré sme všetci mali možnosť vidieť už asi tak miliónkrát. Čo naopak poteší sú celkom príjemné efekty, oldschool feeling, ktorý to so sebou prináša a na moje prekvapenie pomerne dosť gore scén, ktoré tomu dodávajú na tom správnom Mortal Kombat efekte. Fighty sú ale častokrát urýchlené, prestrihy vo filme chaotické a celkový dojem je potom hodne zmiešaný. Ako jednohubka je to pre mňa ale uspokojujúce, a ak niekedy vznikne pokračovanie, tak si to rád pozriem.

Pokračovanie Borata síce nie je lepšie ako prvý diel po tej komediálnej stránke, no omnoho lepšie pracuje ako ucelený film, ktorý má príbeh, a veľmi pekný odkaz, ktorý v ňom Sacha zanechal. Je priam šialené, čo všetko sa Cohenovi podarilo v roku 2020 za podmienok, s ktorými musel pracovať. Súhlasím s tým, že jednotka mala lepší "punch", bola viac autentická a pôsobila prirodzenejšie, avšak treba brať ohľad na to, že Borata už momentálne pozná skoro celá Amerika, a tak boli možnosti pre Sachu o dosť menšie ako pri tvorbe prvého filmu, keď bol ešte pomerne random guy, o ktorom nikto netušil. Výsledok je stále famózny, osobne som sa tak silno a z chuti nenasmial už veľmi dlhý čas, a i keď je posledná 20 minútovka pomerná drama, ktorá úplne obchádza samotnú náturu Borata, tak je to v konečnom dôsledku veľmi pekne ukončené. Áno, Borat prišiel presne vtedy, kedy sme ho potrebovali najviac, a síce rok 2020 nezachránil, je to určite jeho najsvetlejší a najveselší moment, na ktorý budem v rámci filmografie ešte dlhú dobu spomínať. PS: Keď som videl Borata prezlečeného za zlovestného žida, vyslovene som sa pochcal od smiechu.

Réžiou zrejme najkvalitnejší a najprecíznejší Nolan - či už zvolená hudba, scény a ich prepojenie, alebo skvelá kamera Hoyte van Hoytema. Na druhej strane tu je však výrazne slabší scenár a pomerne nešťastná voľba hercov, ktorí sú pomerne nemastní a neslaní - narážam teraz prevažne na hlavného herca. Fanúšik Nolana si však určite príde na svoje, má to všetko, čo to má mať - od kvalitnej zápletky, vyvážených akčných scén až po sériu nekončiacich mindfuckov, pre ktoré je známy. Prekvapivo sa však tento film viac hraje so samotným prevedením ako myšlienkou, ktorú v nej režisér podáva, čo je hlavne u Nolana extrémne nezvyčajné. Dá sa povedať, že Tenet je najväčší mainstream, ktorý od Nolana kedy vyšiel - je natočený tak, aby diváka udržal v sedadle od začiatku do konca a nenechal ho premýšľať o veľa veciach, pričom plynie veľmi svižne aj napriek podľa mňa občas až príliš nešťastným prestrihom, ktorých je v tomto filme milión, ak nie viac. S Tenetom má, ako už som vyššie povedal, viacero problémov, paradoxne mi však ubehol ako voda a po premietaní vo mne zanechal pocit záujmu riešiť a zamýšľať sa nad tým, čo vyzobrazil omnoho viac, ako jeho predošlé výtvory. Práve v tomto považujem tento posledný Nolanov počin za unikát - nie je dokonalý, ale je dokonale naservírovaný, a to občas úplne stačí na to, aby ho divák zhltol. Každopádne premietanie v kine určite neoľutujete, za mňa zrejme najlepší zážitok za posledný rok, ak nie dva.

Chápem tú vlnu sklamania, chápem, že ľudia čakali ďalšieho Djanga alebo Pulp Fiction a dostali z toho len slabý odvar, ale na druhej strane chápem aj tú obrovskú vlnú nadšenia od skalných fanúšikov, ktorý si tento film po zhliadnutí zamilovali rovnako ako ja. Once Upon a Time in Hollywood je jednoznačne najzáhadnejší film, ktorý kedy Tarantino natočil a zrejme aj natočí. Nie je to pre každého - ľudia, ktorí videli Pulp Fiction a nepoznajú ho budú zrejme krútiť hlavou, tak ako väčšina kina po konci premietania. Ale o to zaujímavejšia podívaná to je, ak ozaj rozumiete, prečo vlastne niečo takéto vzniklo a prečo si to Tarantino tak neskutočne chválil. Once Upon a Time in Hollywood je totižto omnoho viac, než sa na povrchu tvári - avšak dostať sa dovnútra tohto filmu a Tarantinovej hlavy nie je vôbec také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pre mňa to bolo o to osobnejšie, že Sergia Leoneho považujem za najlepšieho režiséra všetkých čias, a načítal som a napozeral som o ňom pomaly viac, ako opakovane videl všetky jeho filmy dokopy. Toľko skrytých odkazov, toľko čistej lásky k filmu a toľko úprimnej pocty kinematografii a obdobiu, v ktorom sa film odohráva budete ťažko hľadať v nejakých iných snímkoch. Ak som Tarantinovi niekedy niečo v jeho tvorbe vyčítal, bola to prílišná priamočiarosť - jednoducho som si nikdy po dopozeraní jeho filmu nemohol povedať "Wau, to bol skvelý odkaz a myšlienka za tým všetkým." Teraz je to však práve naopak, keďže film len okrajovo slúži na pobavenie a dáva viac priestoru osobnému odkazu Tarantina, pre ktoré sú filmy celým jeho životom. Brad Pitt a Leonardo DiCaprio sú spolu úžasní. Každý vedel, aké majú títo herci kvality, avšak spolu tvoria ozaj tak skvelé dynamické duo, že je prirovnanie "noví Newman a Redford" ozaj na mieste. A i keď je to len fiktívny príbeh založený na skutočnej udalosti, jeho grády to ozaj nestráca a ten feel éry zažijete na plné gule. Dovolím si tvrdiť, že toto bol Pittov a DiCapriov najlepší herecký výkon, ktorý kedy dokázali podať, takže verím, že ich ešte niekedy uvidíme pokope s takým množstvom priestoru, ako dostali práve v tomto filme. Záverečná polhodinovka je podľa môjho skromného názoru zrejme najlepší ending, aký kedy Tarantino doručil, a to nie len pre dávku humoru, ale aj vďaka veľkému priestoru pre hlavné duo, ktoré si robí, čo sa im zachce. A áno - v detailoch je tento film úžasný. Najtarantinovskejší film, ktorý kedy vznikol a za mňa skvelá rozlúčka s kinematografiou a veľkou životnou érou Tarantina.

Bezpochyby najhorší GoT diel, ktorý bol kedy natočený. A prečo? Pretože či už z dejového, alebo vizuálneho hľadiska je The Long Night celkom salámisticky ukočírovaná. Strihy bojových scén sú mnohokrát zúfale, dobre dlhú dobu má divák poriadne niečo uvidieť, a už keď sa niečo stane, pripadá to človeku nepodstatné. Nemôžem vyjadriť iné pocity než sklamanie, keď sa od prvej epizódy buduje dejová linka okolo nemŕtvych a Night Kinga, ktorý je nakoniec vyriešený za 2 minúty, akoby to ani nebol problém. Fakt hlúpe ukončenie.