borec999

Zvratov bolo priveľa. Avšak odmietam celý film kvôli nim zhejtiť a poslať do priemerných vôd, pretože od Split mi Trap prišiel ako najlepší Shyamalanov počin. On totiž vždy mal a aj má talent na vymýšľanie zaujímavých námetov, z nich nie sú ale vždy kvalitné filmy. Tuná po 10 minútach odhalí kto je vrah, vyloží karty na stôl a hra môže začať. Sledujeme Hartnetta ako sa snaží dostať z prostredia koncertu, splynúť s davom, byť nenápadný a užiť si koncert s dcérou. Prostredie koncertu je neopozerané, Lady Raven a.k.a Shymalanova dcéra ukázala že všetky Taylor Swift, Rita Ora, Ella Henderson a im podobné nie sú až také výnimočné, pretože jej piesne vytvorené na zakázku pre tento film by sa v rádiu pokojne stratili. Po prvej polke miernych obáv, kde scén z koncertov bolo až moc, dianie začne byť viac a viac nečakané, Hartnett sa prejaví ako človek, ktorého by som vždy chcel mať pri sebe keď chcem niečo vybaviť, objavuje sa mierny čierny humor a musím povedať, že to bol zaujímavý mix. Začína sa hra na mačku a myš, divák nevie čo bude nasledovať, ale s blížiacim sa záverom je zrejmé, že Shyamalan to prepálil. Kadencia zvratov začína byť neúnosná, samoúčelná, film sa posúva do vôd sci fi a ako celok začína byť neskutočne pritiahnutý za vlasy. Moje uvažovanie sa tomu prispôsobilo a začalo ku koncu v beznádejných situáciách hľadať akúkoľvek scenáristickú skratku štýlom: čo by sa mohlo stať aby sa vrah oslobodil. A ono sa tak presne deje. Či sa film bude ľudom páčiť? Závisí do akej miery máte radi Shyamalana, jeho klasicky jednoduché dialógy, bláznivé nápady, ale hlavne: do akej miery budete ochotní tolerovať pritiahnutosť za vlasy toho čo sledujete. Pretože inak je to pomerne originálne a Hartnett v ústrednej role je vyslovene výborný. Len či niekedy nie je menej viac. 3,5*, 65%

Z troch Drakulov (Lugosi, Lee, Oldman u Coppolu) pre mňa najslabší. Film má len niečo cez hodinu desať, no aj tak sa ťahá, dejové úpravy a skratky voči knihe mi nesadli. Obzvlášť sa čudujem, že scéna zoznámenia a prvej večere s Drakulom je odbitá na minútu, pretože to u mňa osobne práve býva vrcholom Drakulovských flmov a základ toho, či daný herec Draculu dokáže prejaviť dostatočnú charizmu a um aby ma znekľudnil. A musím povedať, že Christopher Lee ako Drakula mi teda prišiel veľmi nevýrazný aby som bol fér mal aj dosť málo priestoru) a ako Oldman tak aj teatrálny a prehrávajúci Lugosi mi sedeli viac. Jediné čo v tomto hammerovskom horore stojí za reč je Peter Cushing ako Van Helsing. Inak nuda a film, ktorý zostarol a neponúkol mi takmer žiadny prvok, pri ktorom by som si povedal, že túto adaptáciu stálo zato vidieť.

Neprávom zabudnutý klenot z 80ok dejovo podobný Poltergeistovi, avšak Bytosť nejde v móde horor pre celú rodinu, ale plne na vážno. Úvodná polovica je výborná. Na nič sa nečaká, prvý útok príde takmer hneď, je vyložene nepríjemný a dobre natočený. Útoky pokračujú, hlavná hrdinka šalie, hľadá riešenie logicky a neskôr keď logika zlyháva aj v iných vodách. Herci sú fajn, atmosféra je super a plne sa využíva staré známe: bojíme sa najviac toho, čo nevidíme. Oceňujem i nemainstreamový záver či hudobný motív, ktorý príde vždy keď nastane útok. Aby som ale len nechválil, tak dve hodiny sú na daný dej veľa, v druhej polovici film často prešľapuje na mieste, opakuje už videné a trošku mu dochádza dych pred záverom, ktorý znova nakopne divákovu pozornosť. Duchársky horor bez krvi, bez ducha a aj tak s jedným z najpamätnejších záporákov. 85% a silné 4*. PS: formulka natočené podľa skutočnej udalosti v závere je čerešničkou na torte.

Typická dvojka ktorá je od úspešného originálu o niečo slabšia. Bautistu mám veľmi rád (príde mi že má charizmu, talent na humorné scény i fyzické parametre ako Rock a aj napriek tomu Rock hráva v hollywoodskych blockbusteroch hlavné úlohy a Dave je rád keď dostane vedľajšiu rolu). Ale k filmu. Malá vyrástla, čiže sa neriešia detské problémy ale hormóny a prvé lásky. Kto má rád Taliansko, ten si príde na svoje, kedže výprava je výborná a pozrieme sa do Ríma, Florencie, Milána a Benátok. Bautista a Schaal si odohrajú svoje ako v jednotke, Ken Jeong, ako ho mám veľmi rád, tak tu podľa mňa prehráva a častejšie je trápny než vtipný, no a Anne Faris tiež nesadla záporná úloha na telo a myslím, že celkovo s daným hereckým obsadením bol omnoho väčší potenciál na vytvorenie zábavnej komédie než čo sme nakoniec dostali. Vo výsledku je My Spy 2 neškodná rodinná akčná komediálna jednohubka a splní presne to čo od nej budete čakať, keď si pozriete trailer. Ale ani o chlp navyše. 50%. PS: malá Chloe Coleman má potenciál byť budúcou hollywoodskou hviezdou, pretože tu i v jednotke hrá úplne ľahko a prirodzene, som zvedavý či mi toto proroctvo vyjde...

Komédií s takto temným humorom a zároveň dusnou, ťaživou atmosférou veľa nie je. Úvodná katastrofa je nepríjemná a ďalšia hodina sa nesie v znamení oddaľovania tragickeho odhalenia a ešte väčšej katastrofy. Lemovaná je humorom, pri ktorom som sa zasmial a vzápätí si mierne previnilo uvedomil, že na čom sa to preboha smejem. Pozoruhodné je aj manželské duo, kde manžel je pod papučou a jeho manželka je k nemu vyložene nepríjemná, a tak trochu jej želáte nech sa tá neodvratná katastrofa už stane a uvidíte ju trpieť. Vedľajšie postavy (predajca stolíkov, malé dievčatko) sú tiež ukážkovo slizké a nesympatické. Emocionálne na mňa film pozoruhodne fungoval a zažil som počas neho širokú škálu pocitov a emócií od smiechu cez zhnusenie, nenávisť, či ľútosť k hlavnému hrdinovi. Zvláštny film, ktorý však vzácne zachováva formulu: keď má byť drsný a nepríjemný tak je drsný a nepríjemný; a keď chce rozosmiať tak rozosmeje. Coffee Table by som neodporúcil fanúšikom čistokrvných komédií ani čistokrvných hororov. Ak však máte radi drsnejší humor, skúste tomu dať šancu. 70% a slabšie 4*.

Porazený finalista tohtoročného pavúčieho súboja (víťaz je Háveď). Avšak stále slušný pavúčí horor a že ich teda v histórii nie je veľa (prsty jednej ruky by vám pri ich vymenovávaní určite stačili). V porovnaní s Háveďou je tu pár rozdielov: prvý je v samotnom pavúkovi, ktorý je mimozemský, má svojský spôsob lovu, oveľa rýchlejšie rastie a je len jeden. Druhým je odľahčenejší tón a prítomnosť humoru, tretí v hlavnom hrdinovi ktorým nie je kolektív, ale malé dievčatko (ktoré aj napriek tomu že sa správa naivne a úmerne svojmu veku, na prekvapenie nie je tak otravné ako by som čakal). Napätie som občas zachytil, s vraždami je to horšie, pomerne dosť ich je mimo záber. Pol hodinu pred koncom príde film so scénou, pri ktorej atmosféra začala raketovo stúpať a bol tu potenciál na veľmi prekvapivý záver, nakoniec sa však tvorcovia vrátili do bezpečných vôd a film skončil v podobnom tempe a tóne ako aj začal. Čo je škoda. I tak ale režisér Wyrmwodu natočil fajn jednohubku, ktorou ma vôbec neurazil. 55-60%

V súboji s tohtoročným Stingom jednoznačný víťaz, Háveď je omnoho nepríjemnejší a dospelejší horor než ten od protinožcov. Vaníček vie pracovať s atmosférou, pavúci sú trikovo slušní a pár úmrtí bude pre arachnofobikov veľmi nepríjemných. Poteší tiež, že s výnimkou záveru sa postavy chovajú vcelku racionálne a logicky. Menej poteší, že som im vôbec nefandil a takmer všetci mi boli nesympatickí. Čo mi však po viac ako 2 týždňoch utkvelo najviac v pamäti, je, že sa v scénach s pavúkmi mohlo ešte viac pritlačiť na pílu. V kvantite aj intenzite. Objektívne tak na 3,5*, štvrtú som prihodil hlavne kvôli tomu, že je to zrejme najlepší pavúčí horor aký kedy bol natočený (ale mal na viac). 65%

Kvalitne spracovaný film s mojou obľúbenou minimalistickou dejovou schémou: uzavretý priestor, nemožnosť úniku, viacero ľudí z ktorých má každý svoju vlastnú motiváciu a kabela plná peňazí. Režisér pri svojom debute neobjavil Ameriku, ale mám z jeho prvotiny pocit že vedel čo a ako točí, čo chce filmom povedať a pomohli mu k tomu i dobrí herci. Bavil som sa. 4* a 80%

Hororová rekonštrukcia nechválne známej vraždy Sharon Tate, ktorú spáchal Charles Manson a jeho sekta "Rodina". Dejovo sa nejde do hĺbky a zobrazuje sa iba to čo sa stalo večer 9.8.1969. Bez výraznejšieho kontextu, či dopadov tohto ohavného zločinu, ktorý šokoval vtedajší Hollywood aj verejnosť. Leonetti je výborný kameraman ale iba priemerný režisér. Film má fajn kameru a nie je zle natočený, no celkovo to nie je extra výnimočný film a nepríjemný je hlavne preto, že som vedel že to čo sledujem sa aj reálne stalo. 3* si to zaslúži, neurážajúci priemer. 55%

Typ hororu, ktorému sa snažím vyhýbať. Čiernobiele, artové, pomalé, statické, bez tempa a s minimom deju. Aj napriek veľmi krátkej dĺžke pocitovo nekonečný film a nuda. 15%