Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Mysteriózní

Recenze (2 149)

plakát

Trilogia de Terror (1968) 

Malo by sa to volať Trilógia de NUDA. a nie trilógia de terror. Sú tu tri poviedky. Jedna je totálne zbytočná, konanie postav aj ich chovanie som nechápal, ako aj celu poviedku, lebo nič tam nebolo vysvetlene. Postavy sa len smiali alebo utekali či tancovali a ucelený dej žiadny. Čistý odpad. Druha poviedka to mala trocha zachrániť, ale ani ta tomu vobec nepomohla. Zase divák vobec netuší, čo to cele má znamenať a kopec scén nemá hlavu a ani patu a aj keď aspoň jedna či dve dávajú nejaký zmysel, cele je to utopene v nezáživnosti a chaose. Takže slabá 1*. Ale popravde som si pustil tento poviedkový film z Brazílie, len kvoli poslednej poviedke, ktorú natočil slávny José Mojica Marins. A konečne tá dávala nielen zmysel, ale aj po príbehovej stránke ukázala veľkú silu. Niečo podobné vídavam pri poviedkach či filmoch inšpirovanými Edgarom Allanom Poem. Tak tu konečne všetko zapadalo do jedného celku a má to aj ponurosť či temnejšiu stránku a tie snové sekvencie boli aj dobre remeselne spracovane. Len kvoli poslednej poviedke od démonického majstra dávam filmu silne 2*, inak by to bol asi aj odpad.

plakát

O půlnoci odnesu tvou duši (1964) 

Čo je život? Je to pokračovanie smrti. Čo je smrť? Je to koniec života. Čo je bytí? Je to nepretržitosť krvi. Čo je krv? Je to dôvod existencie!! Týmito milými slovami sa na začiatku filmu prihovára hrobník Zé Do  Caixao a tým afektovaným prednesom mi pripomínal Bela Lugosiho v jeho najslávnejšej roli Draculu. Aj tie obočia vypínal úplne rovnako, ako jeho starší kolega. Vo svojej rodnej krajine je tento film a aj jeho pokračovania považované za kultové záležitosti, ale v týchto končinách až tak známe nie sú a to je celkom škoda. Ked som videl film naposledy až tak ma neoslovil, ale teraz na mna vplýval oveľa intenzívnejšie a ponurejšie. Nielen tým dusivým prostredím hrobky, cintorína ci okolia za noci, ale hlavne kvoli vynikajúcemu prejavu José Mojica Marins, ktorý to nielen režírovala, ale aj solídnej zahral. Je pravda, že už v tejto dobe by s tým prednesom bol viac na smiech, ako na vytvorenie temnej atmosféry, ale  vtedy si to herci ešte mohli dovoliť a niektorí v tom boli naozaj dobrí, ako aj José Mojica Marins. Je tu silná poverčivosť  a nie vždy sa oplatí ľudom vysmievať, lebo ako sa hovorí, "s čim kto zachádza, tým tiež schádza" a v tomto filme to platí dvojnásobne. Bolo tu niekoľko vražd, ale ktoré na dobu vzniku filmu neboli obzvlášť kruté ani rafinované, ale film má ine zbrane a tie mu vychádzajú . A to hlavne posledných dvadsať minút je razantných, intenzívnych a úderných. 32 film z diskusie V.R.K a zvyšujem zo silných 3* na slabé, ale 4* a rozhodne sa pôjdem poobzerať aj po pokračovaniach, už sa na ne budem pozerať trocha inač, ako tomu bolo pred rokmi.

plakát

Budapešťské povídky (1977) 

Dva druhy filmov vobec nevyhľadávam a to je experimentálny a tým druhým je podobenstvo. A už , keď na nejaký natrafím, tak sa ho snažím prežiť a táto Alegória nebola výnimkou. A aj keď viem, že pri tomto druhu filmu sa až tak na príbeh nehladí, tu sú argumenty celkom iné, ale aj tak som sa pri niektorých momentoch musel zamyslieť, čo tým asi režisér myslel. Už keď skupinka pútnikov začala starú nepojazdnú električkú posúvať na trať, už to mi prišlo trocha absurdné, ale keď som videl toľko ľudí v lesoch, na poliach, čo niekam idú, tak som si hovoril, či to nie je ta známa púť do Mekky. Lenže z Maďarska do Saudskej Arabie je viac než 3000 km, tak to nie, asi sú ľudia na hríboch. No s kuframi by asi do lesa na hríby nešli. A keď sa nejednalo ani o osídľovanie Ameriky, už mi z toho vzišlo len Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom okolo roku 1945 do cca roku 1948. Vážne toto mi vŕtalo po celú dobu, že prečo sú tisíce ľudí na nohách a putujú a nevedia ani kam či kde. Už tu bolo niekoľko filmov, kde v jednej miestnosti bolo niekoľko rôznorodých ľudí, ale tento s nimi pracoval fakt unikátne. Lebo nielenže museli sa strpieť., ale museli si aj pomáhať či rešpektovať sa aj keď niekedy museli prísť aj vyhrotené situácie, no partička, ktorá sa z času na čas vymieňala, to vždy nejako ustála. Je to trocha divný film o putovaní neznámych ľudí a ich pohľadoch na krajinu, ktoré ukazujú, že sú v nejakom očakávaní, ale sami nevedia, či majú čakať , že novinky im prinesú radosť alebo aspoň nejakú útechu vo svojom živote, alebo ako na trati začali, tak na trati aj skončia ich životy. Už dlho sa mi nestalo, že pri pozeraní filmu som mal také zmiešane až znepokojujúce myšlienky, lebo aj keď postav bolo veľa a dialógovo sa riešilo všeličo od odtieňov žltej až po zbalenie batohu, aby si si nezabudol nič dôležité, tak mi toto putovanie prišlo ako nezaujímavé a jednotvárne. A nič na tom nezmenil ani fakt, že sa režisér snažil vybrať postavy, ktoré majú nejakú výpovednú hodnotu alebo majú v sebe vodcovské schopnosti aj tak ma to neoslovilo tak, ako by som si prial. Ale v tomto konkrétnom prípade je určite chyba vo mne, nie som na tento druh filmu zmyslovo vybavený, ale aj tak viem oceniť, že nuda alebo nezáživnosť sa tomuto filmu vyhli a tak i navzdory všetkému, má film niečím oslovil. Silné 3*.

plakát

Delirio di sangue (1988) 

So Sergiom Bergonzellim som sa zatial stretol iba raz a to práve pri tomto filme. Má to dva dôvody. Jeden je ten, že prevažne točil erotické až pornografické filmy a ten druhý , je , že len asi tri filmy z jeho filmografie majú aspoň titulky. Jeden, ktorý by som rád videl Nelle pieghe della carne je asi jediné giallo od tohto režiséra, a hádam niekedy sa nájde človek, ktorý by naň spravil titulky. A teraz k tomuto filmu. Hneď od začiatku bolo vidieť, že režisér sám nevie čo chce točiť. A dej sa odohráva na stredovekom hrade v krásnej oblasti Abruzzo a práve pre to prostredie tu bola slušná dávka ponurosti a nezabudlo sa ani na cintorín a kradnutie mŕtvoly, čo tiež v gotických horroroch, nie je nič ojedinelé. A keby sa držal tejto linky a do príbehu by zakomponoval šialeného maliara, ktorý zabíja krásne devy, kvoli svojim neukojeným zvrhlostiam alebo aby svojim umením zase raz naštartoval svoju kariéru, bolo by to neoriginálne, ale aspoň niečím reálne. Ale to čo nám milý pán režisér naservíroval, bolo už ukážkový bordel. Lebo do jedného príbehu okrem už spomínaného Gotického horroru, dal aj ghost horor, kanibalizmus, reinkarnáciu či nekrofiliu. Keby sa držal jednej alebo dvoch tém, tak by film bol celkom solídne vygradovaný, ale takto to vyznelo neskutočne chaoticky a nezladene. Dvaja hlavný predstavitelia zahrali ukážkových psychopatov a Gordon Mitchell si rolu nekrofilneho zvrhlíka, hádam aj užíval a zas John Phillip Law tiež vedel kedy sa má tváriť ako psychopatický maliar, ktorý túži po krvi a uznaní. A tie jeho psychedelické stavy boli ukážkovo zvládnuté. V tomto režisér nespravil chybu, práve naopak, urobil dobre, že týchto dvoch dal do kopy , spolu im to nesmierne šlapalo a ešte aj do takého mierne zvráteného príbehu a odvďačili sa mu ukážkovými prevedeniami svojich rolí. Tento film ma aj niekoľko erotických scén, ale zas v podobných filmoch ich býva aj oveľa viac a gore stránka je celkom nenápadná a  aj škoda, že trikovo patrí tento kúsok k tým horším, ktoré sa v Taliansku urodili na konci 80-tok.  Žiadna sláva sa nekonala a takýchto podobných filmov je veľmi veľa aj z 80 rokov a musím aj zdôrazniť, že niektoré sú kvalitatívne celkom niekde inde. Ale zas, keď zoberiem, že tento režisér točil celkom iný štýl filmu, tak až taký prúser to určite nebol, snaha tam bola a tu oceňujem. Odštartoval som Halloweenský horrorový špeciál vo V.R.K diskusii a je to už 31 film, ktorý som mal možnosť vidieť v rámci tejto diskusie a aj keď to nebolo niečo extrémne zaujímavé, som rád aj za tuto možnosť, vidieť film od neznámeho Talianskeho režiséra. Slabé 3*.

plakát

Vrána (1994) 

Vrana je jeden z mala kultov, ktoré som nemal ešte ohodnotene. Videl som ju viackrát, a teraz až po dlhých rokoch a nič nestratila zo svojej krásy a ponurosti. Tento film opradilo niekoľko legiend, ktoré mne osobne sú u..., presne tam. Film ma baví, alebo nebaví, nič viac alebo menej nie je a , že sú okolo filmu mýtusy ma vonkoncom nezaujíma, mňa  zaujíma konkrétny film a tento je proste legenda. Je ponurý, akčný, má v sebe štýl a ikonického predstaviteľa. V tej dobe sa aj sám Batman triasol, nie pred žolíkom, ale pred vranov, len aby mu neskrížila plány. A mal by sa čoho báť. Úžasný film, si žiada aj úžasne hodnotenie, silné 5*.

plakát

Halloweenská noc (2006) 

Veľakrát nechápem tie obsahy, lebo keď som ich pred rokmi posielal ja, tak mi boli viackrát zamietnuté bez čo i len malého vysvetlenia, čo sa im na tom nepáčilo. A distribútor pošle totálne kraviny a často aj s veľkými chybami a to je už dobre, tu niekto má asi ine priority. Tí čo ste tento obsah pustili ďalej zatlieskajte si. Dobre, to len k nedokonalosti tejto databázy. Toto je čista kopírka Halloweenu, kde je aj hudba prevzatá od tohto giganta. Keby som to bral ako voľné pokračovanie Halloweenu, tak je to jedna z najhorších častí. Napríklad som nepochopil, že killera furt niekto oslovuje menom, ale ako vedeli , že pod maskou je ich kamarát a tých logických lapsou je tu oveľa viac. Hneď od začiatku cítiť amaterskosť a lacnotu, či sa to týkalo chabých hereckých predstavení či slabo dôrazných vrážd. Vražď je veľa, ale skoro všetky sú na jedno kopyto a aj keď asi dve stali za pozornosť, ostatne teda nie a preto niekedy menej je viac. Tu napríklad neboli vysvetlené pohnútky killera, prečo sa rozhodol vrázdiť všetko, čo sa hýbalo. A nešlo mi do hlavy ani to, že sekundová para z potrubia rozožerie tak veľmi tvár, aby na nej nezostalo skoro nič. Slabé, ale zas na druhu stranu od Asylumu som videl aj oveľa horšie filmy, silné 2*.

plakát

Saw X (2023) 

Jigsaw je spať a tvorcovia ho celkom slušne oživili, tak tato séria môže byt fakt nekonečná, ale v tomto prípade mi to vobec nevadilo, lebo zas bola hra rozohraná parádne. Tento krát si Johna vybrala iná skupina aby ho mohla o.eb.ť, ale vybrali si veľmi zle a po chvíli aj na to prišli.  Scenáristi zas rozohrali zaujímavú psychologickú vecičku, ktorá aj keď sa javí jednoznačne, ako ide do finále, menia sa pravidla aj okolnosti. Len tento krát bolo už všetko prehľadne a každý Jigsawov krok som tušil aj tú pod titulkovú scénu. Ale to mi nevadilo, lebo tu je základný kameň postavený tak, že logika či originalita tu už po nejakej časti nemajú miesto, za to to musí hlavne dobre vyzerať a pasce majú byť niečím priekupnícke a to si myslím sa tu aj splnilo. Konečne ďalšia časť, ktorá ma bavila, slabé, ale 4*.

plakát

Příšera z šatníku (1986) 

Keď sa pri začiatočných titulkoch objavilo meno Lloyd Kaufman a Michael Herz, už som vedel, že je dobojované a len som čakal aké Tromacke nechutnosti si pripravili teraz. No tento krát si žiadne nechutnosti nepripravili. Bola tu jedna nepodarená príšera, ktorá okrem jedného zahryznutia dokázala len ťarbavo chodiť alebo vyhadzovať veci zo šatníka. Neskutočne nudné a na Tromu aj totálne nezaujímavé. Neviem čo bolo týmto dvom pánom, keď dali zelenú takému totálne zbytočnému filmu. Keby tu bol aspoň nejaký vtip, ale babrák, ktorý vyzeral ako Clark Kent tu mohol trocha narobiť poplach, ale to by nemohol byt taký mdlí až tupý. Celkom som si myslel, že film aspoň niečo ukáže po hororovej stránke aspoň na konci a vobec nič neukázal. Za toto mdlé predstavenie môžem dať ledva slabú 1*.

plakát

Moje sestra vlkodlak 2 (2004) 

Tento krát Ginger je tu v podobe len nejakého preludu ci halucinácie, ale táto forma ma vždy bavila a baviť bude. Tento diel z trilógie mám najradšej, lebo nielenže sa časť filmu odohráva v ponurých miestnostiach psychiatrie, ale Brigitte tu musí bojovať nielen zo svojimi temnými démonmi, ale aj s krvilačnou beštiou, či pretvárkou a tá ako sa zdá je jej nočnou morou. Je to temne, niekedy aj mrazivé a hlavný psík je celkom obstojne spracovaný a hlavne kvoli unikátnemu výkonu  Emily Perkins prihodím 4*, tá to tam váľala.

plakát

The Breach (2022) 

Ja som už od začiatku tušil prúser, lebo už scéna, kde je asi osem ľudí na deke, potom záhadne všetci okrem jednej niekde idú a ta spozoruje loď a kričí na ostatných, že niečo sa deje pri jazere a najprv som tam počul nejaké nechápavé hlasy a potom všetci sa rýchlo rozhodli isť pozrieť, čo že to tam je. Nevadil mi ani ten logický laps, ale to, že ostatní odišli k mŕtvemu bodu a aj sa z neho vracali. Prečo tak náhle odišli a aj prečo tak všetci potom vyštartovali, to mi bolo záhadou. Film sa dlho rozbieha a keď už bolo jasné, že hlavne postavy majú dočinenia s vedcom, tak bolo aj jasné, že originalitu sa tu jednať nebude. Pokusy na ľuďoch mi pripomenuli niektoré schopne diely v krajných medziach a tento sa o ne opiera. Ale znetvorene či zdeformované trupy tiel boli v tomto mizernom koncepte slušne spracované. Keby sa popracovalo na forme, tak by obsahovo nebol tak rozpačitý a mal by celkom inú úroveň. Slabé 2*.