classic

„Absolútna sila” , čo si to ten starý, špičkový zlodej Luther Whitney vôbec dovolil, že bohatého filantropa Waltera Sullivana v jeho honosnom sídle ošklbať chcel, t. j. vzácne mince, šperky a množstvo peňazí odcudzil, v celkovej výške 5. miliónov dolárov, činil sa, to sa teda povie ! To by sa ešte dalo ako tak celé preglgnúť, ale to, čo vzápätí nasledovalo, to už rozhodne nie ! Luther sa stáva svedkom „vraždy z neviazanej vášne” , keďže sa nemohol len tak vyplaziť, tak sa iba prizeral jednému, krátkemu flirtíku dvoch osôb, ktorý sa tak rýchlo skončil, ako sa začal. Jeden zo smrteľníkov bola Walterova, druhá žena, Christy, ktorá sa v podstate škaredo vyhovorila z dovolenky v Barbadose, z dôvodu predstieranej choroby, a to len kvôli tomu, aby mohla byť so štátnikom Alanom Richmondom. Ten bol očividne v dosť podguráženom stave, čiže sa absolútne nekontroloval, začal ju mlátiť hlava-nehlava, až sa ona dokázala z toho na okamih vymaniť, keď už nad ním stála s nožom v ruke, že ho prebodne v sebeobrane, no v tom do miestnosti vtrhla ochranka, ktorá ju chladnokrvne zastrelila ! Páchatelia ešte úplne tak neodišli, a už bežia po schodisku, kde ho tesne predtým zaregistrovali, a síce sa mu podarí ubziknúť, pričom ak si teraz následne myslíte, že už má po všetkých starostiach, tak ste na veľkom omyle. Sme iba na začiatku, na scénu prichádzajú i ďalšie, zaujímavé postavy, medzi ktorými môžte nájsť aj Lutherovu, odcudzenú dcéru, prokurátorku Kate Whitney, detektíva Setha Franka, i nájomného zabijáka Michaela McCartyho, či aj dvoch agentov z tajnej služby, že väčšina z nich ide, či už priamo, alebo nepriamo, po jeho krku... ! Hra mačky s myšou sa môže začať, ale kto je kto... ? / Výborné obsadenie, to by mohlo byť hlavné lákadlo filmu, čo poviete ? Taký Mark Margolis sa tu síce iba na malý moment mihol, ako barman, ale ten nebol vonkocom kľúčovou postavou. Tou bol Clint Eastwood, ako Luther Whitney, ďalej Gene Hackman, ako Alan Richmond, či ďalší: Judy Davis, Ed Harris, Laura Linney, E. G. Marshall, samé zvučne mená, skrátka, každý z nich mal svoj priestor. Strhujúca je úvodná sekvencia, najprv lupu a potom vraždy (zametania stôp), Eastwood to všetko dômyselne koordinuje i za kamerou, a so svojim štábom je opäť tam, kde chce byť. Dobre si zabehal, inak by už asi bolo dávno po Lutherovi ? Myslím, že počin sa vskutku vydaril, nechýbalo mu napätie.

„Absolvent” vysokej školy (s Bc. titulom) na východnom pobreží, takmer 21-ročný Benjamin "Ben" Braddock sa vracia domov do kalifornskej Pasadeny, kde ho jednak privítajú nielen natešení rodičia, ale aj samí hostia, medzi ktorými asi úplne najviac vyčnieva práve „zrelá” pani Robinson, ktorá už má s budúcim "zajačikom" svoje smelé plány... Najprv ho osloví s prosbou, či by bol ochotný ju zaviesť na miesto jej trvalého bydliska, kedy sa pred ním potom ukáže iba čisto v „Evinom rúchu” , čo je ináč hlavnou vstupenkou pre inkognito pomer, ktorý si navzájom vychutnávajú po nociach v hoteli Taft, kde sa registruje pod pseudonymom "Mr. Gladstone" . Dokedy môže fungovať takáto cynická známosť... ? Hneď na otázku i odpoviem: „Skrátka dovtedy, pokým sa zrejme do rodného hniezda nevráti Elaine, dcéra pani Robinson, s ktorou Benjamin riskuje otvorený vzťah” . Na určitý nátlak ju predsa napokon pozve na rande, vďaka čomu preskočí medzi nimi vzplanutie, čo sa asi jednej blízkej osobe nebude extra páčiť, a dá im to aj patrične pocítiť. Samozrejme, že táto aférka čoskoro vypláva i na povrch, čím si de-facto od seba poriadne odoženie ženu, ktorú v skutočnosti najviac miluje, a bude musieť vynaložiť mimoriadne veľké úsilie, aby o ňu ešte zabojoval, lebo sa schyľuje k veselici, kde sa v podstate o všetkom dôležitom rozhodne. / 2/2 recenzie nezačnem režisérom, ba ani hercom v hlavnej úlohe, ale fenomenálnym soundtrackom Simona & Garfunkela, na ktorom sa nachádzajú i také skvosty, akými bezpochyby „Mrs. Robinson a The Sound of Silence” , sú, keď táto ľubozvučná skladba zaznie vo filme niekoľkokrát. Dustin Hoffman zaznamenal snáď ešte výraznejší filmový debut, než Mike Nichols rok predtým, a to konkrétne s 5 oscarovou Virginiou Woolf ? Síce už 30-ročný herec zrovna nevyzerá na dvadsať-jeden ročného študenta, ale i napriek tomu sa pokúsil čo najvhodnejšie prevteliť do kože takéhoto jedinca s nejednou životnou výzvou. Špičkový castingový režisér Lynn Stalmaster ho obsadil, filmár Nichols opätovne pritvrdil, a kameraman Ben-Hura, Bob Surtees, opäť používal zaujímavé uhly kamery, keď po spojení si všetkých článkov dohromady, vzniká filmový kult, ktorý ani po viac, ako 50. rokov od premiéry - nestratil nič zo svojho nesmrteľného kúzla. V roku 1967 sa nakrútilo kopec kvalitných snímkov, medzi ktorými sa jednoznačne vyhrieva najmä "THE GRADUATE" , ktorý to najďalej dotiahol ? PS: Vekový rozdiel medzi filmovou matkou Anne Bancroft a filmovou dcérou Katharine Ross, je iba 9 rokov, kvôli čomu musím ubrať jednu hviezdičku. Typické klišé nielen hollywoodských filmov.

... a Roger Vadim S-T-V-O-R-I-L B-R-I-G-I-T-T-E B-A-R-D-O-T ! Sexuálny SYMBOL, francúzska MARILYN MONROE !!! Asi tak nejak, to ja pozorujem... Milovaná, menej, nenávidená, viac. Vzrušovala ma tak, že to neviem, už ani popísať. Samotný film, je viac - menej nuda, Brigitte sa točí v začarovanom trojuholníku, medzi tromi mužmi, kde dvaja z nich sú bratia, ktorí sa kvôli nej pobijú, jeden z nich, si ju vezme za ženu, aby zatiaľ ten druhý, ju pretiahol, keď mladoženáča, niet. Ten tretí nalieha na tých dvoch s ich rodinou, aby predali pozemky, kde chce stavať. Dohodnú sa. Práve on mi pripadal, ako najväčší PAKO zo všetkých postáv. Najerotickejšia časť filmu, je na konci pri Brigittinom vzrušujúcom TANCI, kde sa stretnú všetci kohúti, pre jednu sliepočku, ktorá má neuveriteľný SEXEAPPEAL ! Už len kvôli nej som ochotný celý film preglgnúť, i keď viem, že trpí debilitou, nemá hlavu ani pätu, atď.

Accattone (po slovensky: Žobrák), považujem za jeden z vôbec najsilnejších, a zároveň i najsmutnejších režisérskych debutov v dejinách kinematografie, a to vďaka i samotnej melancholickej, pôvodnej hudbe J.S. Bacha, ktorej emocionálny účinok dosahoval neuveriteľne možného maxima, a k tomu i podtrhoval samotné prostredie, ktoré priamo kontrastovalo s mimoriadne fantastickou kompozíciou obrazu prostredníctvom čiernobielej vizualizácie T.D. Colliho, keď som mal vskutku naprosto reálny dojem, že sa zrovna nachádzam, zväčša v beznádejnom dianí, a to spolu s titulnou postavou Vittoriom "Accattoneom" Cataldim v podaní talianskym (ne)hercom Francom Cittiom, ktorého herecký prejav sa veľmi často vyznačoval úplne autentickým vcítením sa do svojej postavy, až to miestami normálne zachádzalo do najvyššieho predstaviteľného extrému (v pozitívnom slova zmysle). • Skrátka, P.P. Pasolini, vytvoril obzvlášť hodnotný počin, v ktorom stelesnila jednu z vedľajších úloh i pôvabná talianska herečka Monica Vittiová, vidíte teraz, ako sa to parádne rýmuje; Citti/Vitti. • Nerozumiem tomu, prečo mi vlastne toto vysoko umelecké dielo, tak dlho unikalo...

Hlavná postava filmu - nie je človek, ten je vykreslený - trochu mimo, ľudské plemeno, je zobrazené v čiernych číslach, ľudia sú zlí, ktorým robí dobre, ubližovať druhým, ako som naznačil, hl. postava, je zviera, OSOL - menom : Baltazár, ktorý sa akurát, nachádza v centre diania, je obklopený - negatívnymi postavami, ktorí mu chcú iba zle, bijú ho, ponižujú ho, ubližujú mu, na akú - takú chvíľu, si nájde útočisko u dievčiny Márie, ktorá sa dá zlákať na zlé chodníčky, chlapcom Gérardom, ktorý nemá absolútne žiadny rozum, ťažko povedať, či má vôbec tu - niekto čistú hlavu, všetci sú tak negatívne naladení, že nakazia taktiež samotného človeka, ktorý sa na to pozerá, keď mu je ľúto osla, na ktorom si - zakomplexovaní jedinci - vylievajú zlosť, pričom si v tom dosť vyžívajú, majú z toho nekonečnú radosť, nie je ťažké uhádnuť, ako skončí toto - nevinne zviera... Je dôležité, aby sa každý nad týmto zvláštnym - UMELECKY - hodnotným filmom poriadne zamyslel, lebo ak nie, potom s Tebou - nie je niečo v poriadku... Náročný a zaťažkávajúci film, ktorý sledovať, je extrémne zložité, nie je na ňom - nič pozitívne, ukazuje ľudskú povahu, kam až dokáže zájsť... Sloboda zvierat by si s nimi dala rady ?

„Ku hviezdam” , pomaly hádam až na samý okraj slnečnej sústavy, hľadať snáď ďalší inteligentný život... ? Skvelý astronaut Dr. H. Clifford McBride sa mimochodom o to už raz pred mnohými rokmi pokúsil, a tak tým pádom mohol uzrieť svetlo sveta - Projekt Lima, keď ešte doteraz sa domov nevrátil, syna Roya navždy opustil, čiže kvôli tomu sa taktiež vyprofiloval na astronautíka, aby sa vôbec snažil pochopiť, prečo ? V blízkej budúcnosti nastal totálny boom vesmírneho cestovania, že už nie je vonkoncom žiadny väčší problém i na taký kolonizovaný Mars kľudne doletieť, so štartom zo základne Tycho na Mesiaci, s loďou Cepheus dorazíte na „červenú planétu ” do 19. dní, 14. hodín a 33. minút, ceľkom slušné na dobu trvania letu, však ? Na Lunu sa dostanete tiež bežným, komerčným letom, trebárs Virginom 6092, kde si za vankúš a deku priplatíte zhruba 125 $. Na jednej strane nastal ohromný pokrok vo vývoji technológií, no na strane druhej, sa to muselo aj niekde odzrkadliť, kedy "Matičku Zem" trápia série ničivých elektrických búrok, t. j. „výbojov” kozmického žiarenia, sú to častice s vysokou energiou, ktoré spôsobujú katastrofálne výboje po celom svete. Je to vyvolané umelo so signálom z praďalekého, prstencového Neptúnu, so vzdialenosťou od nás = 4.368 miliardy kilometrov, kde sa zrovna nachádza posledný stroskotanec, skúste teraz hádať, kto, alebo ako sa bude ďalej vyvíjať celá línia udalostí, už si nie je ťažké domyslieť ? Hlavná postava Roy McBride sa medzitým nad sebou ustavične zamýšľa v ústranných monológoch, čím nielenže podtrhuje samotnú atmosféru, ale i zvýrazňuje nadštandardnú, emocionálnu rovinu, keďže sa naozaj za ním odhodlá vycestovať, a to je pre zmenu motto celého filmu: « VZŤAH OTCA A SYNA » , a na tomto je to v podstate založené a do toho sa pridávajú i ďalšie vsuvky (vedľajšie postavy, spád deja, zvraty atď). / Ad Astra je vskutku veľmi podarené, trochu viac prehnanejšie science-fiction, pre dosť náročného diváka, ktorý si sledovanie v zobrazení 4K ULTRA HD, maximálne vychutná, a vtedy mu neuniknú nijaké detaily s tým spojené. Obsahuje rázne zvukové ruchy, či zvuk spĺňa očakávania vnímavého diváka. Kameraman Hoyte van Hoytema je naprosto nenahraditeľnou súčasťou filmového štábu, že najmä vďaka jeho citu pre výslednú kompozíciu obrazu, mi sekvencie zakaždým vyrážajú dych, už tá, úvodná, z vesmírnej antény, je neuveriteľne strhujúca, z ktorej som pociťoval strašné závrate, čiže je realisticky sprostredkovaná, uveriteľná, keď v takomto duchu to bude pokračovať i naďalej, čo je iba fajn mať stiesnený pocit, pretože to skrátka patrí k danej téme, ale nie vždy ! Vizuálna stránka je priam úžasná, veľmo som si ju obľúbil a strih dvoch strihačov - Johna Axelrada a Leeho Haugena, je takmer úplne bezchybný, povedal by som dokonalý ! V. efekty a hudba Maxa Richtera - sú priam majstrovské. A čo taký režisér, scenárista a producent v jednej osobe Jim Gray ? Ten je v prvom rade nedocenený, ako aj kompletný film, ktorý nezaznamenal finančný a ani oscarový úspech, čo je absurdné ! Oproti obdobnému Interstellaru ide o cca 5 násobne nižšie tržby, a pritom je tak komplikovaný, no disponuje spoľahlivou "značkou Christopher Nolan" , ktorý by zarobil i na reklame na granule pre Dunčov !? Veľká škoda. Herci. Brad Pitt je famóny, že famóznejší byť už ani nemôže. Tommy Lee Jones sa mu i na tom mále hereckého priestoru, vyrovnáva, jednoducho sú obidvaja vynikajúci. Pre mňa ide o najlepšie sci-fi za posledné roky, ktoré sa ešte len (d)ocení !

Toto je tak strašne idiotský nudný vojnový ruský film, až to v zadku štípe !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Debilizmus vo svojej čírej kráse, od obdobia 1. svetovej vojny na MORI, s „úžasne nádhernými” vizuálnymi efektami, ktoré ma takmer priklincovali, až po ruskú revolúciu na súši, ktorá už načisto trafila klinček po hlavičke !!! Nemám nič proti ruským dejinám, spred 100 rokov, ale ak mi režisér neustále hádže debilné scény, jednu za druhou, tak to je už velikánska drzosť, za ktorú by si zaslúžil poriadnu bombu do brucha ! Nevravím, že sa tu nenájdu pekné zábery, ale tých, je bohužiaľ, akosi pomenej... Tak mizerné herecké výkony, môžem tak maximálne vidieť v súčasnom ruskom filme, česť výnimkám... A smrdí tu, všade na vôkol, propagandizmus, na ktorý sa pritom ešte veľmi zle pozerá !! 2. hodinová NUDA, ktorú som mohol aj inak zabiť.

Milánskemu, pravicovému, zároveň povedzme i "propagandistickému", novinovému plátku: Il Giornale s dennými výtlačkami v pomere až 500 000 ks; šéfuje snáď úplne ten najzodpovednejší z ponúkajúcich sa [šéf]redaktorov, akých si asi ani vskutku vôbec nedokážeme predstaviť, nakoľko práve tento [mimoriadne cynický] protagonista: Giancarlo Bizanti v podaní G. M. Volontého, je toho i naprosto názorným príkladom, že podobných, kreatívnych novinárov, by sme určite našli i zrovna teraz v súčasnosti, a to teda konkrétne spoločne i so zvláštnymi praktikami zo strany REDAKCIE ako celku... • Skrátka; kto chcel s vlkmi žiť, musel s nimi vyť, čo vyslovene platilo hádam nielen pre tohto kľúčového hráča na poli: Bizantiho, ale súčasne taktiež i pre jeho pravú ruku Lauriho a mnohých ďalších hráčov na scéne, pričom iba taký mladý, a k tomu i viac-menej »čestný novinár« Roveda, sa s týmito danými «postupmi», akosi nemohol stotožniť. • Totižto, ŽURNÁL, sa venoval predovšetkým najviac týmto jednotlivým kategóriám: demonštráciám, politike a voľbám, vrátane i chladnokrvnej vražde »panenskej« dievčiny menom: Mária Grazia Martiniová, kedy v podstate všetky tieto spomínané faktory sa napokon spojili dohromady, odkedy som sa vlastne už nechal len postupne oddávať ponúkaným filmovým obrazom, resp. režisérskej vízii: M. Bellocchia, ktorý si toho naložil na plecia asi i o niečo [málo] viac, než čo dokázal uniesť. • Zrejme najzaujímavejším článkom talianskeho titulu: Hoď monštrum na titulnú stranu; bol najmä samotný chod novín + všetko, čo k tomu ešte i automaticky prislúchalo, a k čomu sa pomaličky nabaľovali i ďalšie vrstvy scenáristického kreditu, ktoré som medzitým už o pár riadkov vyššie spomenul, a z čoho mám naostatok i veľmi sugestívny, až by som dokonca povedal, že znechutený pocit, čo sa v danom človeku skrýva, keď ani nepociťuje žiadne zábrany, výčitky svedomia a cetera, tak vtedy je schopný asi všetkého, takpovediac: kráča aj cez mŕtvoly; a mimochodom, presne o tom bol tento desivý a znepokojivý titul v jednom! PS: Ako VEĽKÉ + by som vyzdvihol, že režisér si pre svoj počin zvolil: dokumentárny štýl, z ktorého sa vzápätí vytvárala i autentická atmosféra, ako by sa divák v tom čase znenazdajky ocitol v priamom epicentre diania, čo rozhodne "aspoňže" kvitujem.

Atypický dementný vygumovaný rumunský western s obsahom vulgarizmov, perverznosti, totálneho humusu, kde v krátkosti, načrtnem, o čom je tento odpad, o tom, ako dvaja blbci, t.j - otec so synom, čapnú dvoch cigáňov, jedného, skôr, či neskôr, predajú do otroctva, aby tento ostávajúci, nešťastník dopadol tak, že príde do destinácie, kde ho čaká krutý osud, spočívajúci v tom, že mu tam, jeden pako, odreže gule ! No, totál - brutál !!! Rumunsko je zaostalá krajina, ktorá nemá všade kanalizáciu ani internet, Bukurešť je zapadákov ako vyšitý, keď ešte k tomu, raz za uhorský rok, nakrútia takúto chujovinu, tak som sa rozhodol, že s rumunskou kinematografiou, som načisto, skončil !!!!! Fuj !

Film Africká kráľovná, režiséra Johna Hustona, je snímkom, ktorý zabránil senzácii 4. oscarových výkonov v jednom, a tom istom filme. Mnohí sa čudujú, prečo nepremenil ešte Marlon Brando zo : A Streetcar Named Desire, ktorého PORAZIL práve BOGGIE, ktorému náramne sekundovala božská KATHARINE HEPBURN. Videl som obidva snímky, v oboch sú vynikajúce herecké výkony, ale Bogartovi absolútne nezazlievam, že kvôli nemu sa neprepísala KRONIKA OSCAROV. Som si istý, že Humphrey je v úlohe kapitána lode Charlieho Allnutta, veľmi dobrý, je to výnimočný herec, ktorý získava svojho prvého Oscara, a nielen preto, že teraz prišiel ten čas. Jednoducho povedané, zaslúži si ho. Výhodu má taktiež v tom, že pozná PIJANA - JOHNA HUSTONA, s ktorým už niekoľkokrát predtým spolupracoval, napríklad : Key Largo, Poklad na Sierra Madre, Across the Pacific a The Maltese Falcon, tak ak dobre počítam, toto je v poradí, 5. spolupráca, ktorá je brilantná ! V 90 % FILMU, vystupujú LEN DVE POSTAVY, t. j - Charlie Allnutt + Rose Sayer, ale ani na sekundu nemám pri nich POCIT, že by som sa extrémne NUDIL. Je to lahôdka všetkých lahôdok !!! Produkcia Sam Spiegel, tento pán, má dobrodružné filmy, totálne v malíčku, stačí sa pozrieť na Lawrence of Arabia, či Most cez rieku Kwai, a je mi to úplne jasné !!! Kamera Jacka Cardiffa, je nápaditá, štýlová, mimoriadna, geniálna, bravúrna, strhujúca... K príbehu. Je klasicky známe, že PROTIKLADY sa vedia postupne priťahovať. To platí o obidvoch hlavných postavách. Ona je ako misionárka v Afrike, pri bratovi REVERENDOVI, ktorý onemocnie a zomrie. On je ako kormidelník African Queen, ochotný prinášať poštu a informácie. Informuje ich, že sa rozpútala 1. svetová vojna... Onedlho obaja nastúpia na lod, kde bude kvitnúť láska na r-i-e-k-e medzi nimi dvomi, pričom zo začiatku to tak nevyzerá, k tomu si zažívajú aj niekoľko ťažkostí, sú vo veľkom nebezpečenstve, a hrozí im OBESENIE. Chystajú sa zrekonštruovať torpéda, s ktorými, ako službu k vlasti, chcú vyhodiť nemeckú lod do povetria. Pokiaľ sa tak stane, pôjde im iným spôsobom o život, cez pijavice, až po nekonečné blúdenie v kruhu... Je to strhujúce !!! Výkony sú tak nadštandardné, že pomaly, ale isto zabúdam na komplikovanú, ale svedomitú réžiu Johna Hustona, ktorý bol talentovaný človek, ale ALKOHOL robil z neho - DEBILA, ale ako režiséra, ho strašne uznávam ! Najgeniálnejšie na tom všetkom JE, že ako sa blíži koniec filmu, som smutný, že to končí...