classic

„Malé veci” sú vo väčšine prípade bravúrnym, atmosferickým a poctivým thrillerom, ako vystrihnutým z 90. rokov, teda aspoň do zhruba väčšej, prvej polovice, som to tak i bezprostredne vnímal. V skratke, hodina a pol, je z celého snímku jednoznačne najintenzívnejšou. Zvyšných niečo málo nad tridsať minút, tieto, doteraz pozitívne dojmy, kazia ! To je ale druhá stránka mince, kedy najprv vysvetlím, bez výraznejších spoilerov, tú prvú. Určite neprezradím veľa, keď (na)poviem, že sledujem dvojicu kriminalistov, zloženú z mladšieho, losangelského detektíva Jima Baxtera, a staršieho strážnika Joea Deacona, ktorý prichádza pomôcť kolegovi do „Mesta anjelov,” kde vyčíňa sériový vrah, pričom "Deke" si zrovna myslí, že to práve nejako súvisí s niekdajšími vraždami, ktoré v minulosti už vyšetroval, ale v podstate aj tak vôbec nič (ne)vyšetril. Zo začiatku si síce akosi nerozumejú, pretože Jim sa tak trochu nad Joeom povyšuje, ale netrvá dlho, že budú rovnocennými partnermi. Stopu zavetria u istého Alberta Sparmu, alias opravára pračiek, ktorý sa neustále pohybuje v montérkach, no zatiaľ mu nemôžu absolútne nič dokázať, aj keď si ho uchytia do zveráku ! Akonáhle majú vlasatého a démonického Sparmu, odvtedy ho nespustia z dohľadu, čo je taká hra mačky s myšou, ale vlastne z ktorej strany ? Kto sa s kým zahráva ? To už trochu napovedám, že sa blíži ďalšia, mimoriadne diskutabilná línia filmu, s mnohými zvratmi a prekvapeniami, až je to pomaly samo o sebe neuveriteľné !? A vďaka tomu sa môj pohľad na túto vec rapídne zmenil, čím som automaticky začal uberať percentá smerom nadol. / Zopár postrehov ku snímku, od nie príliš svedomitého režiséra i scenáristu Johna Leeho Hancocka, ktorý má na míle ďaleko od legendárneho Hitchcocka. Jednoducho povedané, "nie je kohút, ako kohút" . Obsadenie. Ani trojlístok oscarových hercov automaticky negarantuje záruku kvality, i keď vonkoncom nepopieram to, že Washington / Malek / Leto, sú všetci traja výborní, ale zase zrovna neviem, či sa Rami hodil vedľa Denzela, alebo Jared sa občas prehrával svojím výrazným, hereckým výstupom. Schwartzmanova kamera bola dostatočne vyvážená na to, aby navodila tú správnu atmosféru, čo sú popritom body navyše. A úplne posledný záber bol pre mňa osobne asi najviac rozporuplným, pretože vtedy som si dokázal všetko zaradiť tak, ako má byť ? A tým ma mimochodom samotní tvorcovia ešte viac zneistili, keďže scenárista chcel zrejme poukázať na jeden istý jav... Ako rozpačitý počin, tak nakoniec vnímam "The Little Things" , ktorý sa skladal z malých vecí.

„Vykopávka,” konkrétne táto, a nie zrovna malej veľkosti, týkajúca sa 27 metrov dlhej, anglosaskej, pohrebnej lodi zo 7. storočia, vyrobenej z vychýreného, dubového dreva, ktorú na rozsiahlom pozemku statkárky Edith Pretty, našiel a vykopal amatérsky archeológ, Basil (John Wait) Brown. Trochu následne priblížim samotné miesto náleziska, ktoré sa nachádza v anglickom Suffolku, na vidieckom panstve v Suttone Hoo. A ešte pridám i čas. Je rok 1939, teda pár mesiacov, či trebárs týždňov predtým, ako vypukne 2. svetová vojna. Spočiatku je hlavným strojcom nálezu najmä tento (ne)vzdelaný človek, ktorý síce predčasne opustil školu iba vo dvanástich rokoch, ale to ešte nemusí automaticky znamenať to, že by bol nejakým negramotným hlupákom, skôr presne naopak, myslí mu to viac, než perfektne, inak by sa zrejme nemohol potom vzdelávať sám, čím sa neskôr takým trochu, povedzme, že (a)typickým SAMOUKOM stal, ktorý dokonca možno tromfne aj takého »profesionála« z Cambridgu, ktorý mu lezie do kapusty ! V podstate sa to celé točí len okolo týchto archeológov, do toho sa tiež primieša samotný, zdravotný stav E. Pretty, alebo jej bratancovi Rorymu Lomaxovi hrozí povolávací rozkaz k nastúpeniu k legendárnemu kráľovskému letectvu - Royal Air Force a podobne. Apropo, niektoré vedľajšie linky boli nadbytočné. / Na snímku je asi najzaujímavejšie filmové obsadenie, v ktorom sa krásne vyníma britská, herecká smotánka, v ktorej najviac dominuje rodák z Ipswichu, Ralph Fiennes, ktorý naprosto zatienil i celý zvyšný ansámbel, kedy strhaná Carey Mulligan, a ani okuliarnatá Lily James, ma extra neoslovili, z ich strany to bol taký obyčajný priemer, i keď u Mulligan si jej celkovú strhanosť vyžadoval scenár, čo je ináč totálnym opozitom - Nádejnej mladej ženy. Ďalej. Kompozícia obrazu kameramana Mikea Eleyho, vraj pripomína súčasnú prácu režiséra Terrencea Malicka s Emmanuelom Lubezkim, zatiaľ čo títo dvaja páni zachádzajú často až do extrému, v tomto prípade to vonkoncom nie je až tak do očí bijúce, jedná sa o takú miernu inšpiráciu. Pochválim taktiež i decentnú hudbu Stefana Gregoryho + montáž sheffieldského strihača Jona Harrisa, mohla byť o čosi kvalitnejšia. Na jedno pozretie snímok Simona Stonea určite ujde.

„Hviezdne putovanie II. : Khanov hnev,” nemá našťastie s Bollywoodom absolútne nič spoločné, pretože sa tu vôbec 3 hodiny náruživo netancuje, ba ani emotívne nespieva, najskôr má posádka hviezdnej lode USS Enterprise (NCC-1701), úplne iné starosti, než sa oddávať samým radovánkam, ako býva v citovanej kinematografii vo zvyku. Dostatočne ich totižto zamestnával fanaticky naladený Khan Noonien Singh, ktorý mal vskutku veľmi ťažké srdce práve na Jamesa Tiberiusa Kirka, ktorému to zároveň dal i patrične pocítiť. Kvôli tomu sa mu čírou náhodou, a s veľkou dávkou šťastia, podarilo zmocniť projektu Genesis, čím ho mal, povedzme na chvíľu v hrsti, no nezaobišlo sa to bez akýchsi následkov, ktoré v podstate na seba (ne)nechali dlho čakať, čoho obsahom je inak i srdcervúca scéna, na akú sa nezabúda. Celkom svižný snímok, pasovaný za to „NAJ,” z celkovo desať dielov, pôvodnej, filmovej série, čo ja osobne potvrdiť vonkoncom nemôžem, keďže som hneď predchádzajúci ("originálny"), a ani tie nasledujúce, zatiaľ ešte nevidel, ale už podľa samotného hodnotenia, to vyzerá zrovna tak, že má k tejto skutočnosti asi najbližšie ?

„Na nábreží” rieky Hudson, leží malé, ospalé mestečko Hoboken, ("kde majú vskutku ozaj hlboko do peňaženiek"), patriace pod štát New Yersey, zároveň je i jednou zo súčastí aglomerácie New Yorku, odkiaľ je priam skvelý výhľad na ostrov Manhattan, v podstate sa jedná o mestskú štvrť, v ktorej prekvitá práca v prístavných dokoch... Nevravím, že tam výhradne pracujú úplne všetci obyvatelia, no i napriek tomu, je väčšina z nich neustále vykorisťovaná mimoriadne odporným a skorumpovaným, mafiánskym, odborovým predákom Michaelom J. Skellym, ktorý si inak hovorí, že je akože veľký "Johnny Friendly" , pričom vôbec nie je takým »priateľským« , akým sa vonkoncom ani (nikdy) nejavil byť, skôr práve naopak, keďže si jeho oddaní odborárski pätolízači neustále diktujú podmienky, ako vlastne ráno rozdelia robotu..., tak nič nie je dopredu isté, kto všetko si zarobí zopár drobných na živobytie ? Ak by sa napríklad niektorý z robotníkov, nedajbože rozhodol vypovedať pred štátnym vyšetrovacím výborom, aké otrasné pomery panujú na „pracovisku,” tak ho môže kľudne postihnúť naprosto rovnaký osud, ako hneď Joea Doylea, ktorého títo hnusní bastardi zhodili zo strechy, lebo sa obávali snáď toho najhoršieho, teda následkov z toho vyplývajúcich ? Bonzákov v žiadnom prípade nestrpia. Von ho sprvoti vylákal Terry Malloy, niekdajší to boxer, ktorý mal pritom sľubne naštartovanú kariéru, no vďaka vplyvom najrôznejších vedľajších elementov, nakoniec rezignoval, a tak dnes už chová len holuby, ktoré mu prinášajú aspoň nejakú tú cenu útechy. Ináč má tiež i staršieho brata Charleya, to jest, akási « pravá ruka » poradcu samotného Skellyho, ktorý bude raz postavený pred extrémne zložitú skúšku svojho doterajšieho života, no k tomu dôjde až potom, keď sa udalosti začnú vyvíjať v neprospech vykorisťovateľov. Kazateľ Pete Barry sa taktiež akosi príliš angažuje v tejto veci, aby už konečne začal niekto (ďalší) hovoriť, čím by sa vari prelomili ľady, no niektorí zúčastnení o tom nechcú momentálne ani počuť. Na tieto »stretnutia« dochádza i sestra zavraždeného, Edie Doyleová, pričom pár lavíc za ňou sedí aj osamotený T. Malloy, ktorého nastrčil Skelly, aby sa povyzvedal nejaké užitočné informácie, aké sa tam kujú plány ? Istou zhodou okolností, nadviažu konverzáciu, ktorou sa čochvíľa prehupnú i do milostného vzťahu, čo nevonia ani jednej zo strán. Protagonista pociťuje dilemu, ktorá postupne čoraz viac naberá na obrátkach. Ďalší podlý čin, už konkrétne tretí v poradí, ho napokon prinúti, aby sa posledný-krát ešte pokúsil prehodnotiť svoj postoj, ktorým si síce neskôr narobí samých nepriateľov, no súčasne s ním sa vyriešia i mnohé, doteraz maximálne tolerované skutočnosti, ktoré boli viac-menej iba otázkou času, keď sa opäť dajú do normálu... ?! / Nielenže postava Terryho Malloya bola udavačom, ale aj rovnako režiséra, tureckého pôvodu, Eliu Kazana, tiež ! Vo filme tomu človek ešte rozumie, prečo, no už v šialenej ére mccarthismu, keď vo Výbore pre protiamerickú činnosť UDÁVAL svojich, hollywoodských kolegov, ktorí sympatizovali s komunistami, je už podľa mňa naprosto neodpustiteľné, kvôli čomu stratil miesto v prestížnom rebríčku režisérov, odkiaľ som ho musel naozaj veľmi nerád vyhodiť ! Našťastie film beriem, ako celok, a tak, čo sa teda týka - najobľúbenejších (najlepších) snímkov všetkých čias, sa v rebríčku udržal ! Vyznie to ako hotový paradox, ale je to vskutku holý fakt ! Toto legendárne veľdielo z roku 1954, má veľa ďalších, pozitívnych vlastností, prečo je tomu tak. Začal by som s ústrednou postavou Terryho Malloya, ktorú s neuveriteľnou bravúrou stelesnil MARLON BRANDO, a podal druhý najpresvedčivejší herecký výkon v histórii kinematografie ! Herecký ansámbel je skvostný. Minimálne s „Mladenom Georgeom Sekulovichom,” sa dobre pozná. Eva Marie Saintová, sa vôbec po prvýkrát predstavila na striebornom plátne, a hneď za to vzápätí obdržala prestížneho Oscara, na tú dobu. A na svoj požehnaný vek, vyzerá veľmi dobre, čo sa už trebárs nedá vôbec prehlásiť o takej Kim Novak. Ďalej, Lee J. Cobb a Rod Steiger, sú výborní, pričom prvý menovaný pán, zachádza do oveľa väčšieho extrému, než sa na prvý pohľad môže zdať. Novátorstvo filmu bolo dané už scenárom, ktorý vychádzal zo série článkov Malcolma Johnsona o brutálnych pomeroch panujúcich v newyorskom prístave, a tak autor scenára Budd Schulberg, túto techniku ešte viac zdokonalil. Pochválim následne aj Kazanovu réžiu, bez ktorej by sa to skrátka nezaobišlo. Kaufmanova imidž a Milfordova montáž, nemajú absolútne žiadnej vady na kráse, a k tomu skladateľ Bernstein, skomponoval hádam jeden z najgeniálnejších soundtrackov, aké som mal možnosť si vypočuť. A iba 13 fanúšikov filmu na CSFD, je vskutku i (ne)obyčajnou hanbou !

„Asistentka,” to je skrátka dievča pre všetko, to jest, v podstate prvá, ešte za tmy prichádza a posledná, tiež za temravy odchádza. Veď predsa pracuje vo vychýrenej, newyorskej, filmovej, produkčnej spoločnosti, pričom na toto miesto sa hlási, povedzme minimálne ďalších aspoň 400 uchádzačiek, a tak by sa nemala vonkoncom miešať do šéfových, vskutku (in)diskrétnych záležitostí, ktoré vystrája za zatvorenými dverami, a tak by mala radšej rovno držať jazyk za zubami, teda pokiaľ je jej vôbec job milý ? Nielenže sedí za kancelárskym stolom, kde občas zdvíha ozaj ťažké telefonáty, najmä šéfkova, nasrdená ženuška, je extrémne úzkoprsá, ale aj trebárs k tomu i poupratuje príslušné miestnosti, keď následne potom ponachádza rôzne predmety, ktoré by tam vlastne ani nemali čo pohľadávať, všakže ? Spojí si 1+1, a vtedy má už naprosto jasnú predstavu o tom, kde je pes zakopaný... Táto pomocníčka, šedá myška, sa ináč volá Jane, a spoznávam ju počas naozaj dlhej šichty, a to konkrétne od samého rána, až do hlbokého večera. Vo firme pracuje sotva 2 mesiace, a pritom sa z nej vykľuje hotová workoholička, ktorá dokonca úplne zabudla na otcove narodeniny, tak je zažratá do roboty, že popritom asi absolútne nič iné nestíha ? Odkedy však dorazí nová asistentka, jej deň sa začne uberať trochu depresívnejším spôsobom, udejú sa presne také udalosti, ktoré istý čas nejako naplno očakávame, a kam až nakoniec zájdu, to nechám iba na divákovi, aby sa o tom sám presvedčil... / Austrálska filmová režisérka, Kitty Green, nakrútila presne ten druh filmu, ktorý je každému hneď nad slnko jasný. Neukazuje všetko, napríklad šéfa-producenta, nikdy neuvidíme, iba Ho počujeme po hlase, kedy vydáva zo seba presne ten strašlivý tón, ktorý protagonistke spôsobí to, že sa jej snáď automaticky vtisnú slzy do očí, aby sme sa pochopili, povie jej priamo do duše, čo neostane bez jej vnútorných následkov. Skrátka, chce docieliť najmä našu predstavivosť, vďaka ktorej využívame mozgové závity na maximum. Väčšinou sa pohybujem po priestoroch budovy, kde sa ani nič také zaujímavé nedeje, skôr úplne bežné, dennodenné, rutinné všednosti na pracovisku, ktoré sú ale okorenené o niečo extra naviac. PS: Harveyho Weinsteina a Miramax, asi určite poznáte, a to môže byť i hlavnou inšpiráciou scenáristky K. Green... ?

„Nádejná mladá žena,” tou bezpochyby je/bola Cassandra "Cassie" Thomas, dnes ("už") 30-ročná fešanda, ktorá ešte stále žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, a povedzte mi, kto vlastne s nimi teraz (ne)žije, keď je tak neistá doba, plná samých prekvapení... ? Najprv ju spoznávam v akomsi nočnom bare, kde na prvý pohľad vyzerá byť poriadne opitá, konkrétne pod obraz Boží, alebo je to všetko skrátka úplne inak... ? Zdanie môže kľudne klamať, pretože ako je onedlho možnosť vidieť, totižto sa rada pohráva s extrémne vzrušenými chlapmi, ktorí potom myslia iba na to jediné, a to ako ju hneď pretiahnuť. Ľahká korisť, ktorá sa určite poddá, keďže ani nemá na výber, rovnako ako jej kamarátka Nina Fischer, ktorá je už síce nejaké roky po smrti, no predtým zažila znásilnenie, ktorého sa zúčastnili viaceré hovädá, napríklad taký Alexander Monroe, ktorý tiež študoval na (vysokej) zdravotníckej škole, odpromoval, čo sa už bohužiaľ o týchto dvoch kamarátkach povedať vôbec nedá. Našťastie je Cassie natoľko prezieravou osobou, že si dáva dostatočne veľký pozor na to, aby ju (ne)postihol naprosto podobný osud, ako Ninu. Ináč, Alovi, ako ho všetci oslovujú, sa nič nestalo, lebo zo šlamastiky ho vysekal zručný právnik, ktorému keď namastíš vrecká, tak absolútne nie je žiadny problém takúto kauzu zamiesť rovno pod koberec. A ani nevyzerá, že by dekanka Walkerová, mala akékoľvek výčitky svedomia, a to ani nehovoriac o juristovi Greenovi, ktorého aspoň zatiaľ svedomie nehryzie... To sú všeobecne známe fakty, s ktorými som bol postupne konfrontovaný... Neprezradím veľa, keď poviem iba toto: „Po nociach žije dvojakým spôsobom života, ktorým akoby chcela mŕtvej kamoške čosi (vy)kompenzovať, ak to tak môžem nazvať, a zase počas dňa pracuje v kaviarni, kam jedného dňa zavíta pediater R. Cooper, ktorému napľuje do kávy,” pričom o malú chvíľu neskôr dorazí zásadný zvrat, a onedlho za ním ešte oveľa viac - zásadnejší, ktorý ma už akosi totálne vyviedol z rovnováhy. / Britská herečka Carey Mulligan patrí medzi moje, obzvlášť obľúbené "žijúce" herečky, nie ako tie všetky už nežijúce krásavice, ktoré sa vynímajú v rebríčku. Podáva neuveriteľne sexy, herecký výkon, hodný nominácie na Oscara, ale či už aj následne získa zlatého plešivca, to na mne vonkoncom nezáleží, ale i napriek tomu sa veľmi snaží. Kamera Bena Kracuna je na nej neustále nalepená, že nemá šancu si ani na okamih oddýchnuť, ak tak, až o čosi neskoršie. Debutujúca režisérka (televízna herečka) Emerald Fennell, svojim pôvodným scenárom zrejme odkazuje k hnutiu #MeToo, to jest ku sexuálnemu zneužívaniu i obťažovaniu, ktoré síce v skutočnosti býva miestami "nafúknuté" , a tak ho tým pádom obracia naruby. Snímok sa často opiera i o pesničkový soundtrack, v ktorom zaznie aj Paris Hilton ! Na "Promising Young Woman" som bol nesmierne zvedavý, a to kvôli spomínanej Mulliganke, že z časti tiež naplnila moje predstavy, no súčasne, ďalší priebeh filmu mi prišiel po scenáristickej stránke, ako trochu (ne)domyslený, to jest, záver som si predstavoval v inom duchu.

„Správy zo sveta” pravidelne čítava pred publikom Jefferson Kyle Kidd, niekdajší to kapitán tretej texaskej pechoty, ktorí kapitulovali v Galvestone, dňa 26. mája, roku 1865. Odvtedy už uplynulo päť rokov, pričom práve dnes sa živí trochu iným chlebíčkom. Dal by sa nazvať, ako: „Externý posol (nie vždy dobrých) správ,” ktoré dokáže bravúrne predniesť pred úplne prostým ľudom, ktorému sa buď vôbec nechce čítať, alebo sú skrátka negramotní, kvôli čomu nie sú toho absolútne schopní, asi z každého rožku trošku...? Akurát sa nachádza vo Wichita Falls v Severnom Texase, keď sa dá ešte i navrch dodať to, že to síce nie je (extra) bohvieako (platená) profesia, ale i napriek tomu zrejme netrie až takú neznesiteľnú biedu. No čochvíľa bude musieť prehodnotiť svoj doterajší, naprosto (rutinný) spôsob života, keďže cestou natrafí na akési dievča, zároveň i sirotu, ktorá žila 6 rokov s indiánmi, kmeňa Kiowa. A práve tí nielenže vyvraždili jej rodičov, ale taktiež ju aj k tomu uniesli, čiže sa pravdepodobne naučila ich zvykom, ich reči, že (po)zabudla na tú svoju, nemeckú, aj povedzme, na krvavú minulosť...? Pôvodne sa volala Johanna Leonbergerová, no teraz si už hovorí: „Cikáda” . Jestvuje určitá možnosť ju dopraviť k jej príbuzným (k tete), žijúcej v Castroville, čo je vzdušnou čiarou nejakých zhruba 400 míľ, a neďaleko je i San Antonio, odkiaľ v podstate pochádza samotný Kidd, ktorý manželku (zatiaľ) nechal doma... Texas je vskutku ozaj rozľahlý štát, v porovnaní so Slovenskom, je takmer o 14 krát väčší ! Na tom by ani nebolo nič zvláštne, ak by im následne ktosi občas neznepríjemňoval túto púť nekonečnými prériami, ale ak by im nikto nevkročil do cesty, tak by sa asi aj oni sami unudili na smrť, takto si medzi sebou aspoň vytvorili silné puto, ktoré sa nedá len tak pretrhnúť, a zažili také nevídané dobrodružstvá, až rozum pri nich ostáva stáť ! Ak by mali (vtedy) k dispozícii motorku, tak by všetkým rýchlo ufujazdili, ale nakoľko v tých časoch boli kone najspoľahlivejším, dopravným prostriedkom, tak o to to bolo viacej náročnejšie, pretože i sám dostavník ich mierne brzdil pri úteku. Predstavil som vám dve kľúčové postavy, okolo ktorých sa budú pohybovať (nielen) antagonisti, a tak nebude núdze o (niektoré) prekvapenia s tým spojené. / Anglický režisér »Palino Zelenátráva« a americký herec »Tomino Priadze« , opäť spojili svoje sily dohromady, aby nakrútili po prvý krát v ich kariére - (a)typický, pomalší western, ku ktorému si musí divák (istý čas) hľadať cestu, inak ho môže tým pádom rýchlo omrzieť. Záruka kvality spočíva predovšetkým a najmä u týchto dvoch pánov, jeden je pred kamerou, ktorému zručne sekunduje horlivá Helena Zengel, a druhý je (skoro) ihneď za kamerou, ktorému zase asistuje obávaný „Muž s kinoaparátom,” Dariusz Wolski, ktorý dotvára úžasnú kompozíciu obrazu. V tejto dobe už nie je moderné vydávať tento typ žánru, o to je to pre mňa osobne oveľa viac cennejšie, i keď nie som horlivým zástancom Divokého západu, vždy sa ním nechám rád uniesť, ak je samozrejme kvalitnejšie spracovaný. Ak ste u tohto pána režiséra bývali zvyknutí na kinetické tempo rozprávania, tak na to môžte rovno zabudnúť, a síce väčšinou sme stále v pohybe, len to už nie je také divoké, ako v »bourneovkách« . Výprava, strih a zvuk, sú potrebné (technické) zložky, kvôli čomu má film body naviac. Tom Hanks odjakživa stelesňuje kladných hrdinov, a tak si ho nedokážem predstaviť v úlohách, typu Dr. Hannibala Lectera, či trebárs Normana Batesa, najskôr len, ako legendárny Atticus Finch a jemu podobní. V inom prípade by mu to nikto nikdy neuveril. Som veľmi príjemne prekvapený, aký zaujímavý film títo páni nakrútili.

„Bojový klub” je podľa mňa modernejšou variáciou kultového »Mechanického Pomaranča« , pričom oproti nemu je ešte i o čosi viac ponurejším a temnejším, a pritom sa (ne)kontrolovateľného násilia v obidvoch prípadoch drží, ako kliešť, i keď režisér David Fincher, sa oveľa viacej «odtrhol z reťaze» , ako snáď nikdy predtým, a už len z toho dôvodu, považujem tento snímok za výnimočne nebezpečný, ktorý skrátka patrí pod bezpečnostný zámok ! Totižto, po celý čas sa pohráva, s nami, ako divákmi, a to konkrétne v dvoch ukazovateľoch, to jest, koľko porcií teroru vlastne dokážeme celkovo zniesť, a zároveň ponúka i ďalšie, mnohé indície, kedy sme vôbec schopní odhaliť hlavnú pointu, po akom časovom horizonte... ? Sprvoti sledujem protagonistu-rozprávača, s budúcimi osloveniami, ako Jack, či Travis, alebo tiež Cornelius, ktorý súčasne taktiež trpí i chronickou nespavosťou, kedy práve na margo toho aj spomenul, že už pol roka nezažmúril oka. Skúste si následne predstaviť, ako by ste mohli takto fungovať ? Neskoršie natrafí na Marlu Singer, ale to ešte nie je nič v porovnaní s Tylerom Durdenom, ktorý mu »rovno« vstúpi do života. A od tohto momentu to s ním ide už len akosi z kopca... Osobné, classicove pocity: „Jedná sa o mimoriadne nihilistický, extra ťažko stráviteľný, zvrátený a skazený, perverzný a explicitný, a najdrzejší počin roku 1999, i celých 90. rokov, a vôbec, už strašne dlho som nevidel film, ktorý by si dovolil takto veľa. Obsadenie nemohlo byť lepšie. Brad Pitt a Edward Norton, sa museli pre takéto postavy jednoducho narodiť, sú pre ne, ako stvorení” . A na záver: Snímok neodporúčam citlivejším povahám, keďže určite nie je pre každého, a tak na samom konci by ste sa tým pádom mohli cítiť totálne mizerne. Kontroverzný i rozporuplný, tieto dve posledné vlastnosti ho perfektne vystihujú. PS: Je vskutku i veľmi bravúrne nakrútený !

„Sever na severozápad,” to jest od Chicaga až po Rapid City v Južnej Dakote, kde sa tiež neďaleko v Čiernych horách nachádza i slávny pamätník štyroch, bývalých, amerických prezidentov (Washington, Jefferson, Lincoln a Roosevelt), pričom Roger Thornhill sem nakoniec nedorazí iba kvôli tomu, aby sa kochal týmto monumentálnym-monumentom, vysokým až 18 metrov ! V podstate tomuto úplne bezstarostnému vedúcemu pracovníkovi reklamnej agentúry na Manhattane, až práve teraz dorazia samé starosti, ktoré sa naň zosypú, ako colorádska lavína. Totižto, ani sám ešte o tom nevie, ale čochvíľa sa z neho stáva naprosto »štvaná zver« , s novou identitou Georgea Kaplana, nastrčenou figúrkou USIA ("United States Intelligence Agency"), volavka, ktorá sa má skrátka votrieť do priazne Phillipa Vandamma, ktorý by mohol byť kľudne ďalším agentom, pracujúcim pre iné ciele. Ten sa momentálne nasáčkoval do rezidencie diplomata Lestera Townsenda, ktorý sa zatiaľ zdržiava kúsok od budovy OSN. A na valnom zhromaždení dôjde k istému incidentu, pri ktorom bude práve pristihnutý už « George Kaplan » , ktorý vlastne nemá ani inú možnosť, než sa vydať na útek... Prvý spoj odchádza presne o 18:00, smer Chicago, a odtiaľ potom busom do Indianapolis, Prairie Stop, diaľnica 41. No, zrovna tieto konkrétne informácie mu poskytla šarmantná cestujúca, atraktívna blondínka Eve Kendall, s ktorou sa zoznámil vo vlaku č. 25, typu 20th Century Limited. Jednoducho ho najprv vysekala zo šlamastiky a takmer hneď na to sa taktiež pomilovali v spoločnom kupé, čiže povedzme, že táto trasa bola viac, než príjemná. Skutočné nepríjemnosti ho ale čakajú až s práškovacím lietadlom, že po tomto dobrodružstve sa vracia celý zaprášený do hotelu Ambassador v Chicagu, kedy má všetkého už plné zuby ! Nasledujúca aukcia to len potvrdí, no až na letisku, ďah Rapid City, kde mu konečne profesor ozrejmí všetky súvislosti s tým spojené... Bude chcieť potom, i napriek tomu, ďalej spolupracovať ? Aspoň by si pozrel minimálne tento skvostný pamätník, ak ešte nie niečo viac. V tejto sekcii je to zrejme najzaujímavejšie, keďže tu neustále dochádza ku samým konfrontáciám, ktoré na seba (ne)nechali dlho čakať. A na samotný záver si asi vychutnám jeden z najobľúbenejších match-cutov v dejinách filmu, do top 10 by mal patriť. / Roky: 1958, 1959 a 1960, to jest snímky: Vertigo, North by Northwest a Psycho, to sú mimochodom obzvlášť unikátne filmové diela Alfreda Hitchocka, keď jeden je lepší, ako druhý, pričom recenzovaný je presne v ich strede ! Považuje sa za prvý (pred)bondovský počin bez Jamesa Bonda, za to s rysmi budúcich bondoviek. Cary Grant i Jimmy Stewart, spolupracovali s veľhlasným režisérom po štyri razy, a asi až posledná, bola pre oboch najlepšia ? Krásavicu Evu Máriu Saintovú, veľmi dobre poznám z môjho extra obľúbeného počinu - V prístave, pričom tu je dokonca oveľa odvážnejšia, než bolo tomu predtým. Jim Mason onedlho zažiari i v Kubrickovej, kontroverznej Lolite, čo taktiež nie je nezanedbateľný poznatok. O tomto legendárnom, špionážnom a filmovom veľdiele, bolo už napísané asi všetko, a tak sa zbytočne ďalej rozpisovať, sa už asi akosi neoplatí !?

„Kúsky ženy,” ktoré už len ostali z potenciálnej matky, čo sa veľmi tešila na príchod svojho bábätka, a tak ich treba zase zlepiť dohromady, však... ? Prvorodička Martha sa rozhodla porodiť v domácom prostredí, teda nie v špitáli, čím automaticky riskovala isté problémy, ak samozrejme nastanú, a vskutku ozaj nastali, a nie sú zrovna zanedbateľné ! Namiesto babice Barbary, prišla Eva, čo by malo byť v podstate aj tak jedno, no i napriek tomu, nie je všetko u Marthy v naprostom poriadku. Pôrod (ne)prebieha v harmonickom duchu, že „čím viac tlačí, tým by to malo byť skrátka lepšie,” ale ani to nemusí znamenať, že čerstvé novorodeniatko bude potom spoľahlivo dýchať. Čosi sa následne pokazí, prečo neprijíma kyslík, kvôli čomu po pár minútach náhle umiera, čo žienkou totálne otrasie, a kto je teraz tomu vlastne na vine ? Všetkému sa tiež prizerá aj Sean, to jest Marthin chlap, ktorý je z toho rovnako maximálne zdrvený. Nielenže obidvaja prišli o dieťa, ale zároveň sa bude pretriasať ich samotný vzťah, ktorý doslova visí na vlásku... Marthina matka Elizabeth, na ňu taktiež nalieha, aby sa zúčastnila súdneho procesu, kde by mala dotyčná za to aj patrične pykať ? Rodinná právnička Suzanne, by sa mala o to i postarať ? No, postará sa aj o niečo iné... / Maďarský filmový režisér Kornél Mundruczó nakrútil strašne depresívny snímok, s určitou nádejou na zlepšenie celkovej situácie, s úvodnou, neprerušovanou sekvenciou pôrodu na jeden záber, bez explicitného obsahu ! Počas tých zhruba vyše dvadsiatich minút, divák takmer ani skoro nedýcha, keďže sugestívny prístup to iba viac umocňuje, a to je asi i samotný vrchol celého počinu ! Nebol to zlý nápad, hodil sa. Protagonistka sa snaží, čo jej sily stačia, ale na Oscara to z mojej strany - nie je. Síce si odniesla ocenenie "Coppa Volpi" z Benátok pre najlepšiu herečku, no stále to pre mňa vonkoncom nestačí. Za to Ellen Burstyn už má svoj požehnaný vek, no Vanesse Kirby zručne sekundovala. Shia LaBeouf už dávno nie je tým, čím voľakedy býval, i keď jeho herecký výkon nebol na zahodenie, nebolo to nič extra. Mierne nadpriemerný film, ktorý neľutujem, že som nakoniec zhliadol.