classic

„Matka” a materinská láska, to sa k sebe určite hodí, alebo čo je zrelá žena, venujúca sa akupunktúre s kultúrou samých ihličiek, ochotná urobiť všetko preto, aby »očistila« meno svojho dospelého syna v koži večného dieťaťa, obvineného z obzvlášť závažného trestného činu - brutálnej vraždy dievčiny Moon Ah-jung, z Dievčenskej strednej školy Seorin, to jest z druhého ročníku a štvrtej triedy, za čo by mal niesť teda zodpovednosť práve Yoon Do-joon, ktorý tesne pred spáchaním tohto ohavného skutku popíjal v bare Manhattan, kde čakal na príchod kamaráta Jin-taea, ktorý sa síce vôbec neukázal, keď ju istý čas potom ešte i sledoval, a tak nemá dostatočné alibi preukázať svoju nevinu, kvôli čomu je naň zakrátko na to vznesená obžaloba, priznanie sa a väzobné stíhanie, s ktorým sa ale absolútne nedokáže zmieriť Hye-ja, jeho mama ? Začne sama vyšetrovať na vlastnú päsť, kedy sa postupne dozvedá, že zavraždená nebola žiadne «neviniatko» , rozplieta spleť tajuplných indícií so všelijakými vodítkami, ktoré ju postavia pred najťažšie rozhodnutie svojho, doterajšieho života ! Hneď v úvodnej sekvencii totiž pozorujem protagonistku tancovať na akejsi lúke, že nasledujúce sú už iba "retrospektívne" , kde sa takmer až v samom závere dozviem, čo jej de facto predchádzalo, samozrejme, že som dychtivo nepretáčal dopredu, ale trpezlivo som si počkal, čiže medzitým som sa zoznámil so všetkými postavami a prostredím, pričom › anekdota › na golfovom ihrisku Royal Palace Country Club, sa dokonca niesla v humornom duchu, za čo mohol jednoznačne čierny Mercedes-Benz so značkou 5293, ktorý skoro usmrtil jednu z postáv, aj so psom, ba ani k tomu nezastavil a ušiel, a preto sa tiež schyľovalo i k danej pomste, ktorá na seba nenechala dlho čakať... Priam, fantastické vysporiadanie sa so situáciou. / Režisér geniálneho filmu Parazit, to jest Bong Joon-ho, je tým typom tvorcu, ktorého by mal nadšenec filmu, poriadne spoznať od základov, teda od jeho rannej tvorby. To sa teraz následne aj stalo, keď som začal s Matkou z roku 2009. Už tu dosť vidieť, ako sa rád piplá so sústredenými zábermi, ktorými nás zároveň aj povedzme, zavádza, skrátka - hrá sa s nami, ale ešte nie som pritom u zrodu tohto brilantného rukopisu, ktorý na mňa čaká až o tri kolá naspäť. V 4. oscarovom triumfe, v podstate spojil všetko dohromady, s čím má bohaté skúsenosti, ale mňa najviac zaujíma to, ako si tento štýl vlastne osvojil. Idem na to trochu netradične, a to od konca na začiatok, aby som teda systematicky, políčko za políčkom, pozorne nasával talentované vízie výnimočného filmového autora, tým pádom sa jedná o autorské filmy.

„Lietadlá, vlaky a automobily” , sú vskutku spoľahlivé, dopravné prostriedky, ktoré by vás v podstate mali ľahko a rýchlo dopraviť z bodu A do bodu B, pokiaľ samozrejme nedôjde k ich poruchám, alebo ak čírou náhodou ešte k tomu nenatrafíte i na nezvyčajného jedinca, ktorý vám na samý úvod najprv »čmajzol« taxík vo Veľkom jablku, kde zohnať typického, žltého a klasického prepravcu, tesne pred príchodom Dňa vďakyvzdania, sa rovná štafetám na krátke vzdialenosti, o čom sa na vlastnej koži následne presvedčí i taký manažér reklamnej agentúry, Neal Page, ktorý trebárs na chvíľu pretekal s Kevinom Baconom, no neúspešne, a potom si s ním zároveň nasadnete aj do aeroplánu, smer Chicago, pričom kvôli snehovej búrke má medzipristátie vo Wichite, tak verte mi, že tohto, výstredného človiečika, to jest obchodného cestujúceho, ktorý predáva krúžky do sprchových závesov, alias Del Griffith, sa len tak jednoducho nezbavíte ! Dvaja chlapíci s naprosto odlišnými povahovými vlastnosťami, budú musieť spolupracovať, no namiesto toho vytvárajú nekonečný kolotoč - neuveriteľne šialených a komických, ale aj ostrejších a vulgárnejších situácii, vďaka čomu je ich «ROAD MOVIE» priam nezabudnuteľná ! Istý čas to vyzerá aj tak, že by sa mohli › siamské dvojičky › konečne oddeliť, kedy by už každý cestoval úplne sám na vlastnú päsť, ale akási neznáma sila ich stále priťahuje späť, a síce nakoniec, po extrémne vyčerpávajúcej ceste, dorazia do cieľa, živí a zdraví, a to konkrétne až o dva dni neskôr, keď samotné finále mi takmer vytislo slzy z očí, až tak ma strašne dojalo. / Majstrovský, lepšie povedané: „husársky kúsok” , od scenáristu a režiséra Johna Hughesa s Johnom Candym, jedným z protagonistov v hlavnej úlohe, kedy tým druhým nie je nikto iný, než Steve Martin, ktorý je rovnako skvelý, ako jeho kolega, a tak najmä dvaja Jankovia, to jest ten pred kamerou a ten za kamerou, si očividne veľmi dobre sadli, keďže výsledok je komediálne strhujúcim. Takmer som skompletizoval celú, režisérsku tvorbu od tvorcu vianočných hitov Sám doma, že Planes, Trains & Automobiles, považujem vôbec, ako jednu z najlepších, a vedľa The Breakfast Club, zatiaľ plný počet hviezdičiek !

„Šestnásť sviečok” narodeninových, momentálne ešte ani nesfúknutých, a to ani nehovoriac o nasledovných absenciách s tým súvisiacich, keďže blížiaca sa svadba Ginny Baker, kompletne donútila všetkých členov rodiny, aby totálne pozabudli, že aj ich ďalšie dieťa, dcéra, má mať taktiež dôvod na veľkú radosť, pretože akurát oslavuje svoje 16. narodeniny, ale bohužiaľ tento »sobáš« ich natoľko vyčerpal, až tým pádom úplne celý zatienil i samotnú Samanthu, ktorá nedokáže vôbec pochopiť, prečo... ? I napriek tejto ozaj nevďačnej situácii, sa jej aspoň začína rysovať "randenie" s Jackom Ryanom, ktorý sa podobá na Clinta Eastwooda a zrovna chodí s Caroline Mulford, čo miluje samé, divoké párty až do rána bieleho, pričom práve prvák na strednej, Ted, sa zase pre zmenu dvorí "Sam" , a tak je už automaticky zabezpečené to, že jednotlivé, medziľudské vzťahy sa budú skrz naše postavy i nápadito trblietať a preplietať, súčasne, až pokým samozrejme nenaberú aj reálne kontúry. Karty dokážu tiež poriadne zamiešať i pozvaní na veselicu, to jest babky a dedkovia, no najmä rodičia Jima Bakera, ktorí vytvárajú mnohé komické nedorozumenia, čím v podstate iba spríjemňujú celkové dianie na plátne, ktoré je už tak vskutku dosť interesantné, čo sme prakticky už voľakedy okúsili asi všetci ? Eso v rukáve bude študent na výmennom pobyte, Long Duk Dong, ktorý po pár hodinách po príchode, sa náramne dobre adaptoval v novom prostredí, že aj on postupne priloží ruku k dielu, ale takým trochu odlišnejším a o dosť bizarnejším spôsobom, jemu prislúchajúcim. Asi tak toľko ku kolísavému deju. / Debut Johna Hughesa, ako režiséra a scenáristu, zároveň, ma asi až tak stopercentne neoslovil, ako hneď ďalšie dva zárezy, ktoré som si medzitým už obľúbil. Síce si tu zahrali začerstva dvaja herci, čo budú čochvíľa hviezdiť aj v Raňajkovom klube, to jest Molly Ringwald a Anthony Michael Hall, ktorí sú mi už inak veľmi dobre známi, no i napriek tomu nemôžem povedať, že by zakaždým spoľahlivo a presne trafili klinček po hlavičke, miestami si kladivom buchnú po prstoch ! Predovšetkým Tony Hall miestami nielenže na seba púta prílišnú pozornosť, ale aj rovnako tlačí na pílu. Má to zhruba 90 minút, ale nie vždy vám utečú, ako voda ! PS: Počas nich definitívne natrafíte i na súrodencov cusackovcov, kedy Johna spoznáte snáď bez väčších problémov, ale garantujem vám, že na jeho sestru Joan, len tak nezabudnete ! PS 2: „Všetko najlepšie k Tvojim narodeninám, Samantha, praje z celého srdca classic” !

„Vojnové hry” sú na jednej strane debutovým, filmovým zárezom pre Matthewa Brodericka, kedy, ako si už všímam, sa rád naburáva do školských, počítačových systémov, aby zmenil známky z klasifikácie »F« , na čosi oveľa priaznivejšie, povedzme niečo okolo céčka, či dokonca až k áčku, že v podstate vo Ferrisovi Buellerovi, bol iba takým neškodným hackerom na prijateľnej báze, ale až následne teraz to trochu viac prepískol, keďže už tak eskalované vzťahy medzi USA a ZSSR, naberajú akurát úplne (ne)štandardný rozmer. Ako počítačový maniak, si totiž chcel zahrať len novú (bojovú) hru, pričom práve nechtiac tým spustil program superpočítača WOPR, kedy už nedokážete poriadne rozoznať, či sa ešte vôbec jedná len o simuláciu, alebo o realitu, to jest generálovi Jackovi Beringerovi vytvorí vrásky na čele, ktorý si musí zároveň zachovať i triezvy rozum, ináč by sa mohla teoreticky rozpútať 3. svetová "jadrová" vojna s katastrofickými následkami pre svetovú populáciu. «Studená vojna» bol strašne bizarný konflikt, kde sa našťastie nikto z dvojice odvekých nepriateľov, neodvážil ako prvý stlačiť › červené tlačítko › , čím mohol následne jeden z (spolu)scenáristov, Walter F. Parkes, inak budúci výkonný producent veľkofilmu Gladiátor, napísať vskutku zaujímavý výtvor, v ktorom sa ale postavy správajú dosť čudesným spôsobom. V roku 1983 stále prebiehalo súperenie medzi týmito dvomi veľmocami, čiže súčasne i klobúk dolu pred touto, »hollywoodskou odvahou« , ktorá ma až tak extra neoslovila, ako som si pôvodne želal. Režisér Horúčky sobotňajšej noci, ale aj V poslednej chvíli, John Badham, dokáže vytvoriť pozoruhodnú atmosféru, s ktorou dokázal pracovať až do samého záveru. Počin mal zopár oscarových nominácii, a tak možno nakoniec predsa ten zvuk s kamerou, za niečo stáli. Minimálne Bill Fraker disponuje dvomi legendárnymi snímkami z konca 60. rokov, a tiež aj z toho istého roku, ktoré stoja za to si ich pripomínať ! Broderick sa zrodil z vojnových hier, keď ani to nie je úplne na zahodenie. Všetci si zaslúžia aspoň jedno pozretie, ktoré nikomu neublíži.

„Pokoj noci” , sa na takom Manhattane, sotva môže niekedy zaobísť bez potenciálnej ujmy na zdraví, keďže napríklad iba také večerné prechádzanie sa v neďalekom Central parku, v podstate zaváňa tým, že skrátka s určitou pravdepodobnosťou asi natrafíte na nebezpečného jedinca, ktorý si tentokrát koleduje o poriadny výprask, no namiesto toho, sa to nakoniec skončí možno oveľa horšie, než len ukradnutou peňaženkou, či trebárs, kabátom... Jednoducho, NYPD je skalopevne presvedčená o tom, že tu niekde pobehuje šialená vrahyňa, ktorá má na svedomí najprv Georgea Bynuma, alias kurátora aukčnej siene, kde pracovala taktiež i pôvabná blondínka Brooke Reynoldsová, čiže (tajná) láska tým pádom uzrela svetlo sveta, a to i napriek tomu, že bol ženatý. Popritom stihol ešte navštevovať aj psychiatra Dr. Sama Ricea, ktorému toho vytáral až toľko, že bude mať následne neskôr, keď si to daná situácia už jednoducho vyžaduje, s čím pracovať, kedy najmä jeden, špecifický sen, čo mu nedal vôbec spávať, vskutku, vedie priamo do čírej reality nad útesom s dolu burácajúcim morom, o čom sa na vlastnej koži čochvíľa presvedčí i sám Rice. Všetky nitky začínajú viesť k »hlavnej podozrivej« , s ktorou už nejaký ten čas flirtuje i náš doktor, a pritom sa nedá vonkoncom čestne prehlásiť, že by bola úplne nevinná, ako ľalia. Pribúdajú mŕtvi, medzi ktorými sa nachádzajú zlodej a policajt, a to už máme rovno tri obete, keď do úvahy prichádza i štvrtá, posledná, ktorou by mohla byť... ? / Meryl Streep vraj túto postavu považuje za «najhoršiu» vo svojej celej filmovej kariére, čo je ozaj dosť diskutabilné tvrdenie, s ktorým nielenže absolútne nesúhlasím, ale súčasne, ako si môže byť tak stopercentne istá, keď sama dobre vie, že to nie je pravda ! Z fleku ihneď vymenujem minimálne tri počiny, ktoré sú o moc nudnejšie, než práve táto "bentonovka" , ktorá sa na betón inšpirovala Alfredom Hitchcockom a filmami noir, čo po spojení dohromady, dáva fantastický a ucelený význam. Nie je to zrovna extra vydarený snímok, ale zase ho nebudem zbytočne kritizovať, i keď druhý krát, by som si repete asi už viac nedal ? Vidieť sa to síce oplatí, ale radšej pre istotu, si od toho príliš veľa nesľubujte.

„Cestné hry” sa výsostne uskutočnia iba na austrálskych cestách, a to konkrétne medzi týmito dvomi mužmi : Prvý, ako sa tradične povie, dobrák od kosti, ktorý by aj tú svoju poslednú košeľu dal, je Patrick Quid, šofér nákladiaku, ktorého spolucestujúcim je práve Boswell, psovitá šelma Dingo, čo je trochu, povedzme neobyčajné. Druhý, ako sa zvyčajne hovorí, je sériový vrah (stopárok), to jest neznámy chlapík s tmavo-zelenou dodávkou, ktorý bude Paťovi neustále visieť za zadkom, alebo postupne sa snáď »miska váh« konečne obráti na opačnú stranu ? Počas toho jednak zastaví istej, hysterickej a hrdzavej žene Madeleine Day, vďaka čomu môže nadviazať na verbálnu komunikáciu, a tak mu aspoň rýchlejšie ubehne voľný čas, ktorého má v podstate, neúrekom. Niežeby sa vyslovene len nudil, totiž, často stretáva rôznych bláznov, ktorí doslova hazardujú so životmi na komunikáciach, viď starší pán s dreveným člnom "Lady Luck II" , uchopeným na prívese, bohužiaľ zrovna jemu šťastie priať extra nebude. A do tretice vari už všetko dobré, keďže kočku v bielom klobúku, už dva krát míňal, a ani raz pritom nezastavil, a tak teraz má unikátnu príležitosť, aby mu spríjemňovala spoločnosť, no namiesto toho, sa zoznamuje s potenciálnou hrozbou. Odteraz to začína byť čoraz viac zaujímavejšie, čo si isto uvedomuje i Pamela, "hitch" ("cestovateľka autostopom"). Sherlock a Watson sa síce (ne)dajú len tak ľahko zastrašiť, ale ak už pôjde konečne do tuhého, tak nebude Holmesovi do smiechu... / Legendárny thriller od protinožcov, ktorý je mixom Duelu a Stopára, ale zároveň aj prirovnávaný k Hitchovmu Oknu do dvora, a tak sa dá celkom podotknúť, že napätie mu just vôbec nechýba. Ústredná dvojka je vskutku veľmi podarená, najmä Stacy Keach, si väčšinou stále čosi šomre popod nos. Jamie Lee Curtis nemá toľko hereckého priestoru, ako v desivom a kultovom horore - Halloween, no i napriek tomu nebola iba do počtu ! Film má taktiež i kvalitnú montáž a imidž, bez čoho by sa sotva obísť mohol. Trochu som na záver váhal s konečným hodnotením. Ako vidieť, ostalo na troch "dobrých" hviezdičkách, čo nie je ani veľa ani málo, taký, zlatý stred.

„Raňajkový klub” pozostáva konkrétne (zatiaľ) z piatich členov. Prvý krát sa majú stretnúť 24. marca, to jest sobota, roku 1984, so začiatkom o siedmej hodine ráno, a to nikde inde, než práve na Shermerskej strednej škole, Shermer, Illions. 60 062. Dôvod ? Všetci totiž majú byť povinne › po škole ‹ až do štvrtej popoludní. Príčina ? Každý z pätorky zrejme niečo (veľmi) zaujímavé vyčudil, ba asi okrem »blázna« , ktorú dopĺňa ešte toto kvarteto: „génius, športovec, princezná a vyvrheľ” . Asistent riaditeľa školy Richard "Dick" Vernon im všetkým na margo zadal tiež i domácu úlohu: „napísať esej, najmenej s tisíckou slov, o tom, kto si myslia, že sú” ? Čas ? Do 16:00 ! Namiesto pôvodného zadania, sa začnú venovať predovšetkým sami sebe, spoznávať sa navzájom, čo vonkoncom nie je hneď také jednoduché, pretože nie sú povahovo na rovnakej vlnovej dĺžke, každého čosi vo vnútri poriadne škrie, tým pádom vznikajú medzi nimi rôzne konflikty, spojené s krikom, hádkami, či strkanicami. Minúty síce pomaly plynú, a to ani nehovoriac o hodinách, ktoré sa ináč i neuveriteľne vlečú, ak človek len čumí do blba, predznamenáva najmä to, že na tento víkend nielenže nikdy nezabudnú, ale otázne je taktiež aj to, ako sa vlastne budú ksichtiť v pondelok, ak sa trebárs, stretnú kdesi na chodbe vzdelávacieho inštitútu ? Prezradím iba jedno, že vydržte to s nimi až do záverečnej, pričom budete aj následne odmenení za to, čo ste sa to vlastne všetko o nich dozvedeli... ? / Rannejší John Hughes, je ešte o chlp lepší, ako s Ferrisom Buellerom o rok neskôr ! Emilio Estevez, ktorý inak otcovi Martinovi, ako by priam z oka vypadol, podáva autentický a civilný, herecký výkon, ale zase si na druhej strane vôbec nemyslím, že by dominoval celému plátnu, pretože v podstate každý z mladých hercov, má dostatok hereckého priestoru, najviac si ho asi užíva strhujúci Judd Nelson, ktorý svoju postavu "Johna Bendera" doslova žral, ale asi mal tak vďačne nastavený scenár, z ktorého si ukrojil najväčší kus. Prekvapila i › šedá myška › , Allison Reynolds, od ktorej sa to dalo asi čakať, to bol jej cieľ. Extra pohodový filmík, ktorý skôr pripomínal drámu, než komédiu, a tak by sa mohlo predsa jednať o akúsi dramédiu ?

„Voľný deň Ferrisa Buellera” , snáď úplne toho najväčšieho blicéra pod šírym slnkom, a do toho si ešte primiešajte i extrémne chronického hypochondra, aký hádam nemá obdobu v dejinách varenia, keď po spojení práve týchto dvoch »receptov« dohromady, v podstate priamo ochutnáte naprosto úžasný pokrm, i napriek tomu, že veľmi dobre viete, ako chutí zakázané ovocie. Obľúbite si ho určite, pretože budete na ňom čoraz viac závislejší, než ho, povedzme vyvrátite, keďže je tak neuveriteľne naplnený samými ingredienciami, že rodičov ponúkne jedna radosť, tí mu ho totiž zhltnú i s navijakom, so sestrou Jeanie, je to už o čosi horšie, lebo jej až tak extra nechutí, kedy viac-menej len závidí, že nedokáže tak skvelo navariť, ako on, a tak ho tým pádom nenávidí, až to nie je normálne, ako nikdy nepovie na tohto (šéf)kuchára jedného, pekného slova ! Stredoškolák, ktorý je viac poza školu, ako v jej interiéri, chýbal v poslednom ročníku už 9 krát, na čo si čochvíľa posvieti sám dekan pre študentské otázky, Edward R. Rooney. Doslova sa ho snaží prichytiť pri čine, to jest, pôjde ho pozrieť domov, ako sa má... ? Má sa celkom fajn, lebo už dávno vyrazil s kamarátmi na záťah po Chicagu, išli spoznávať svet... Zamindrákovaný Cameron Frye, je prvý z dvojice, jedná sa o jeho najlepšieho kamoša, spolužiaka, ktorý zaobstará odvoz, čiže na «1961 Ferrari 250 GT California Spyder» , im bude vskutku priam vynikajúco fúkať vietor do plachiet, pokiaľ samozrejme "Came" (ne)bude súhlasiť s jeho vypožičaním, ale čo s týmto športiakom urobil neskôr, tak to je vážne na hlboké zamyslenie sa nad sebou... ?! Tretia do partie, je krásavica Sloane Peterson, ktorá je zároveň i priateľkou iniciátora akcie. Protagonista sa nám súčasne aj niekoľkokrát prihovorí priamo do objektívu kamery, čím nás nielenže vťahuje rovno do deja, ale ho to popritom robí aj nadčasovým, zaujímavým a nevšedným. / John Hughes, to je ten scenárista legendárnej, ustavične recyklovanej komédie, Alone Home, kde malo predsa to nepodarené chlapčisko nastražené pasce na myši všade po dome, a vedzte, že i naša hlavná postava je na tom skoro podobne, len používa trochu iné, dômyselnejšie, technické vychytávky. Matthew Broderick si strhol Ferrisa Buellera - geniálne, fantasticky a famózne, perfektný, herecký výkon, ktorý trochu zatienil hereckých kolegov - Alana Rucka a Miu Saru ! Naopak, celkom zručne mu sekunduje Jeffrey Jones, ktorý sa bude cítiť, ako zlodeji u Kevina McCallistera. Budúca "Baby" Houseman z Hriešneho tanca, alias Jennifer Grey, si zase zahrala neurotickú sestru M. Brodericka. Pôvodný scenár je naplnený všelijakými delikatesami, réžia je doplnená množstvom zákuskov, produkcia je už nachystaná na tanieri, a tak neostáva nič iné, než ochutnať, a buď sa budete následne oblizovať, ako aj ja, alebo vás jednoducho chytia žalúdočné kŕče, čo vám vonkoncom neprajem, záleží jedine na vašom citovom rozpoložení, ako sa s touto exkluzívnou pochúťkou sami vysporiadate ?

„Rýchle časy na strednej Ridgemont” , alebo ešte aj rýchly a nezáväzný sex, ktorý popritom vyhľadávala pôvabná a »budúca nymfomanka« , Stacy Hamilton, ktorá tak často strieda svojich partnerov, ako ja ponožky. Keď zrovna nesedí v škole, tak brigáduje v pizzérii v obchodnom centre, kedy už voľným očkom pokukuje po všelijakých, potenciálnych nápadníkov, pretože taká fešanda, akou bezpochyby je, si v podstate môže vybrať úplne kohokoľvek... Predajca stereo kazetových prehrávačov, Ron Johnson, bude v úvode jedným z nich. Nasledujú i ďalší, medzi ktorými môžme nájsť, trebárs týchto dvoch kamarátov: Mike Damone a Mark "Rat" Ratner, ktorí si, povedzme navzájom požičiavajú svoju frajerku, ale ani o tom poriadne nevedia. Pokiaľ sa dookola neriešia samé trampoty medzi mladými ľuďmi, to jest študentmi, tak triedny zabávač, snáď večne zhúlený surfer Jeffrey "Jeff" Spicoli, sa na hodinách pána profesora Handa, postará o kolotoč nepredvídateľných gagov, čím trochu odľahčuje napätú atmosféru, no zase na druhej strane, iný profák, pán Vargas, pre zmenu, disponuje dosť morbídnym zmyslom pre humor, čo tiež nie je od veci, keď sa to celé taktiež spojí dohromady... Inak, dá sa povedať, že títo (všetci) "mladí" , vskutku ani nevedia, čo od roztopaše, totiž, sú z dobre situovaných rodín, a tak si dovoľujú viac, než je vôbec prípustné, kde im nechýba žiadna sebavedomosť a drzosť, čo je «smrteľná kombinácia» . Nie sú ani bohvieako (ne)sympatickí, ale okrem odvážnejších scén, boli zvyčajne bezbranní... ? Každý to vidí ináč, čiže záleží na tzv. uhli pohľadu. / Minimálne sa mi protivila i forma nakrútenia tohto filmu, ktorého sekvencie spojené so strihom, vytvárali celkovo veľmi chaotický obraz. Nemyslím si, že režisérka Amy Heckerling má ideálnu predstavu o tom, ako sa má správne režírovať, kedy zakričať „akcia” a „stop” ! Je to len akýsi, bizarný zlepenec jednotlivých sekvencií, ktoré nielenže do seba práve najlepšie nezapadajú, ale ani nemajú vonkoncom vyvážené tempo. Síce Sean Penn je napísaný prvý v titulkoch, no nevyzeralo to tak, že by hral hlavnú postavu, skôr epizódnu, ktorá akonáhle sa objavila na plátne, tak všetko hneď bokom, vtedy stál film aspoň za »mastný guláš« , naopak Jennifer Jason Leigh, to mala takmer zo všetkých najťažšie, keďže si jej rola vyžiadala veľa šteklivých a horúcich scén... Obidvaja zaznamenávajú výraznejšie, filmové debuty, určené pre kiná. Ostatný ansámbel: Nicholas Coppola sa iba na sekundu mihol, Forest Whitaker na minime priestoru, nakoniec zaujal, či Robert Romanus a Brian Backer, sa extra do budúcnosti nepresadili, dvere do Hollywoodu ostali pre nich navždy zatvorené, i keď v tomto prípade sa jednalo o celkom "pozoruhodné výkony" . Scenárista Cameron Crowe išiel po celý čas na vec zostra, nikdy nikomu nič zadarmo nedaroval, s postavami sa absolútne nemaznal, i pre neho sa jedná o odrazový mostík. Asi som staromódny, pretože snímok mi bohvieako nesadol, to by ale nesmel pôsobiť tak zmäteno, ako vyhlásenia Igora Matoviča !

„Náušnice dámy de...” sa vskutku podávajú, ako taký horúci zemiak ! Aristokratická grófka Louise sa počas »krásnej doby« , naozaj nevedela poriadne spratať do kože, inak by si zrejme len tak nedovolila predať svadobný dar od generála Andrého de... , zároveň, tváriaca sa prihlúplo, že sa predsa nič také hrozné nestalo, len kdesi (ne)vedomky zapatrošila luxusné šperky s diamantovými srdciami... Klenotník, pán Rémy, sa čochvíľa prizná, o čo vlastne ide, a tak sa opäť dostávajú naspäť k pôvodnému majiteľovi len s tým nepatrným rozdielom, že tentokrát ich radšej venuje svojej «milenke» Lole, ktorá je akurát na ceste vlakom do Carihradu, keď onedlho ich prehrá v rulete... Odkúpi ich práve diplomat, barón, Fabrizio Donati, ktorý ich zase podaruje, teraz, skúste uhádnuť komu... ? Nasleduje bizarný kolotoč tajuplných hier a intríg medzi postavami, a to len preto, aby sa nikto z dvojice nikdy nedozvedel skutočnú pravdu ? Frivolná Louise, jednoducho bez týchto »ušných ozdôb« nedokáže (pre)žiť, pričom konfrontácia na seba nenechá dlho čakať, pretože súboj medzi sokmi visí doslova na vlásku, alebo ani so zdravím, nie je na tom zrovna úplne najlepšie... / Fascinujúca Ophülsova réžia ma doslova a do písmena preniesla v čase do "Belle Époque" , kde to priam neuveriteľne sršalo samými, (čiernobielymi) kostýmami, ktoré sa obzvlášť na hercoch fantasticky vynímali, najviac na ústrednom trojlístku: Charles Boyer, Danielle Darrieux a Vittorio De Sica, ktorí podávali strhujúce, herecké výkony, nielen preto, čo mávali na sebe oblečené, ale najmä, aký popretkávaný scenár sa im sám na podnos ponúkal, že vďačné úskalia si pre nich väčšinou prichystal, až sa môžu tým pádom za predlohu Louise de Vilmorin, vrelo poďakovať, až z toho cítiť ženský rukopis, ktorý nielenže zaujme i mužské publikum, ale predovšetkým je určený nežnému pohlaviu, ktoré sa snáď v Louisi uvidí... ? Koniec je trochu nejednoznačný, čiže je iba na nás, ako si ho vyložíme...