the_weaver

Príbeh fundamentálneho pacifistu, ktorý sa prihlásil na vojnu, aby mohol zachraňovať životy. Skôr by totiž čert vzal do rúk kríž ponorený v lavóri svätenej vody než Desmond zbraň. S týmto presvedčením však ťažko zapadnete do kolektívu v kasárňach, a už vôbec nezabodujete u veliteľov.↵  Bude to vyžadovať veľký kus odhodlania a statočnosti, aby ste sa vôbec dostali do boja, nehovoriac o získaní uznania od spolubojovníkov. Toto osobné hrdinstvo je vo väčšine scén nadsadené, ale nie tak moc, že by už bolo na smiech. Podobne aj v bojových scénach sa dosť tlačí na pílu, teda na spúšte a následne na tepny, stále to však možno brať vážne, s výnimkou toho tenisu a futbalu s granátmi. Trochu ma ešte zaráža, čo bránilo Japončíkom v zhodení toho lanového rebríka, asi pílku nemali a nechcelo sa im ho šmidlikať bajonetmi.↵  To sú však detaily, no vo výsledku som počas filmu plakal ako vojak pri príprave chleba s mascú a cibulú pre celý regiment. Celkový dojem veľmi dobre zavŕšili skutočné svedectvá na konci filmu.

Vizuálne vydarený film, v ktorom medzi sebou bojujú dve línie. Jedna o tom ako ľudstvo reaguje na príchod mimozemšťanov, ktorá je presvedčivá a až desivo realistická a druhá o osudovej roli lingvistky Louise, ktorá je čistou manipuláciou s mysľou diváka. Tú prvú líniu žeriem, no tá druhá mi vôbec nie je po chuti.↵  Tiež ma prekvapujú MZáci, ktorí sú zjavne schopní vizuálnej komunikácie, ale postrádajú orgán, ktorým by ju mohli vnímať, teda niečo ako oči.

Dokonalá filmová rozprávka pre dospelých. V bezútešnom prostredí väzenia pre odsúdených vrahov sa odohráva príbeh, v ktorom víťazí dobro nad zlom, nádej a odhodlanie nad rezignovanosťou, život nad umieraním. Cena za to je veľmi vysoká, ale o to intenzívnejšie je nakoniec zadosťučinenie. Samotný okamih zlomu je tak nečakaný, že divák ešte minútu po ňom rozmýšľa, či už vlastne nastal.↵  Film je síce veľmi dramatický, ale netvári sa pompézne, k čomu prispieva i vtipné glosovanie rozprávača a decentná, no i tak chytľavá hudba.↵  Ak náhodou existuje niekto, kto po pozretí filmu nenadobudol nadšenie, že pri dostatočnej snahe Božie mlyny predsa len melú, tak ten divák zrejme sedí v podobnom kresle "riaditeľa väznice" ako trebárs Putin či Fico.

Dialógy, ktoré v pôvodnom smere dávali zmysel a v opačnom ešte aj boli vtipné. Čo sa Vám na filme najviac pozdávalo? Pretáčanie filmového materiálu po úpravách v strižni. Viete, aká bola inšpirácia pre vznik tohto diela? Konverzácia pri návšteve Júliiných rodičov. A aká je Vaša najobľúbenejšia scéna? Síce neobvyklý, ale veľmi podarený počin, ktorý je tak dômyselný a prepracovaný, že sa nedá považovať za experiment. Čo si myslíte o tomto filme, pozdával sa Vám? Celkom určite, veď na rozdiel od artových meditácií o živote chrústa išlo stále o veľmi prístupnú zábavu. Myslíte, že je stráviteľný i pre bežné publikum? Bohužiaľ, je trochu škoda, že divák sa ani nenazdá a film ubehne ako voda. Začnime od konca, čo vravíte na stopáž filmu?

No to je teda temná "rozprávočka"!↵  Najprv nás v spektakulárnej akcii navnadí, že dobro by ozaj mohlo nad zlom zvíťaziť. Ale vtom sa tá myšlienka začne rozpadať ako krížnik generála Grievousa pod ťažkou paľbou. Na plátne sa začne zhmotňovať nezvládnutá túžba po moci, rôzne odtiene manipulácie a intrigy. Tieto aspekty následne privodia apokalysu, ktorú sme trochu tušili, ale až dosiaľ si ju nevedeli poriadne predstaviť. A tu sa ukázala genialita scenáristu, ktorý i napriek tomu, že diváci vedeli ako majú veci dopadnúť, tak ich aj tak dokázal prekvapiť, užasnúť a dojať. No kto by si bol pomyslel, že najviac ľúto mi bude práve novozrodeného Darth Vadera?↵  ↵  A keď odhliadnem od toho, že všetko do seba zapadlo presne ako malo, či že temnota by sa dala krájať, tak predo mnou trónia dve dychberúce scény - otvárací vesmírny boj a finálny súboj, v ktorom sa zrodil Darth Vader ako sme ho poznali.

Epizóda 2 je vlastne veľkolepou prípravou na Epizódu 3. Pár vecí sa v nej už síce vysvetlí (Anakinova povaha, pravačka, vzťah s Padmé, smrť jeho matky), ale viac ich zostane nezodpovedaných a otvorených pre veľké finále.↵  Epizóda 2 je zameraná akčne a určite nenudí, ale tie kolosálne bitky na konci mi už prišli trošičku prestrelené. V pokojnejších scénach nie je moc silná, najmä "zaľúbenie sa" Padmé bolo veľmi "nasilu". Príbeh, efekty a hudba sú však i na pomery Star Wars veľmi solídne.

Epizóda 1 má všetko, čo je pre Star Wars charakteristické. Uvádza na scénu ďalšie nové rasy (Gungani, Toydariani, Dugovia) a koncepty (obojstranný meč, droideka, závody klzákov, senát, rada Jedi, gunganské energogule). Oživuje nostalgické spomienky (prvé stretnutie R2-D2 a C-3PO, návrat na Tatooine), dávkuje výdatnú vesmírnu akciu a hrá slávnu Williamsovu muziku. Navyše však Jednička vhupsne do akcie rovno od začiatku a odohráva sa v nej uveriteľný príbeh - ako strastiplný problém s pokazenou loďou tak i celkom realistické rozpútanie vojny. Až tak, že som mal pocit, akoby som nebol vo vzdialenej galaxii, ale pozeral na dokument o Vojne za nezávislosť Chorvátska (blokáda a boj o Vukovar proti 20-násobnej presile, neschopnosť Európskeho spoločenstva konať). Ešteže tu bol Jar Jar Binks, ktorý mal zjavne slúžiť na odľahčenie vážnosti ponurého príbehu, čo sa mu s prehľadom podarilo, a mne prakticky nevadil. Viac mi prekážali závody klzákov, v ktorých si 6-ročné decko poradí s každým problémom stlačením pár tlačítiek či komicky náhodné zničenie veliacej lode Federácie.

Ak by Mečiar/Slota/Kotleba potreboval nosnú myšlienku pre oblbovanie svojich ovečiek, tak by fungovala podobne ako v tomto filme. Tu totiž formálne znela:↵  "Miluj svoju zem a nezraď ju, lebo poblúdiš." Tak to povedz všetkým, tak ich varuj.↵  ale pritom naozaj znamenala: Nevydávaj sa ty na skusy do sveta, lebo tam s Tebou mrzko pozametajú. Zostaň pekne za pecou, však si tu spoza nej vybudujeme vlastné Švajčiarsko.↵  Paradoxne, práve keď sme o 50 (i 70) rokov neskôr takéto heslá počúvali, tak sa náš režim najviac blížil k takému útlaku a bezuzdnej žranici z našich daní pre vyvolených, aké boli s poriadnym zveličením znázornené na začiatku filmu.↵  S ďalšou charakteristikou emigrácie sa síce nedá nesúhlasiť: "Zdravá krv odteká, vývraty tu ostávajú.", ale páni autori dajak pozabudli, že polka našich dvoch hrdinov sa obohatená vrátila.↵  ↵  Výkony hercov občas toporné sťa valaška sa dajú akceptovať, zbytočné naťahovanie odchodu do Ameriky už menej. Ale citeľný český prízvuk Štěpničkovej, a najmä keď ako hrdá Slovenka hovorí, že "Z mojho Ondrejka nebude nikdy Andráš, aj keby som mala hladom umrieť."; tak to už je vážne tragédia. Keďže sa mi nechce veriť, že by v tom čase nebola voľná ani jediná pekná slovenská herečka, tak mi zostáva jedine posteľové obsadzovanie tejto role.↵  ↵  Výborná bola akurát scéna s plazením sa z bane, už len pri pohľade na ňu mi stislo ritku.

Zmätočná crazy komédia postavená na premnožených zámenách identít.↵  Pár vecí v nej vôbec nedáva zmysel:↵  1) Prečo Škarda vodil Anděla do jeho vily v čase, keď sa tam hotoval falošný Anděl / Kofila (s ktorého úspechom zrejme Škarda počítal)? Prečo by navyše ešte niekto z podvodníkov volal Anežku do tej vily?↵  2) Skutočný Anděl sa pred falošným Andělom nakoniec predstaví ako Anděl, a všetkých to nechá chladných?↵  Potom nasleduje dlhá nezáživná časť, až do momentu posledného odhalenia, ktoré však je už i na mňa moc crazy.↵  Ešte že crazy komika výborne fungovala aspoň medzi rozvádzajúcimi sa manželmi. Úvodná scéna je z celého filmu bezkonkurenčne najlepšia (žiaľ).

Príbehu v tomto filme verím asi toľko, čo verili doktori predajným argumentom Chrisa Gardnera.↵  Jednak, ak ste po krk v dlhoch, máte malé decko, Vaša žena je na odchode a chcete s tým niečo robiť, tak určite nie to, že pôjdete na poloročnú neplatenú stáž kvôli 5% šanci na získanie zamestnania s rozprávkovým príjmom. Miesto toho si nájdete robotu, ktorá je síce platená biedne, ale priebežne, čo žena ocení tak, že zostane. A na stáž pôjdete až vtedy, keď poriadne zamakáte a našetríte si do rezervy.↵  Druhak, Chris zažíva ozaj dosť nepríjemností, ale až na zanedbateľné výnimky je stále v pohode a film ukáže len jednu-dve vyhrotenejšie scény, čo je ťažko uveriteľné a v reáli by bol na tom psychicky dosť biedne.↵  Film ale i tak funguje ako motivačný - nie preto, že by som veril príbehu, ale preto, že mi je slušňáka Chrisa naozaj ľúto. Bez hnevu znáša všetky útrapy, obetavo sa stará o syna a maximálne sa vyhýba nečestnému jednaniu. Pritom tento aspekt nie je vo filme ani moc využitý - priam by sa žiadala scéna, kde sa mu (na stáži) naskytne možnosť niečo ukradnúť a jeho česť by musela zápasiť s pokušením zaopatriť svoje dieťa.↵  ↵  Nakoniec ešte dodám, že smutné oči Willa Smitha a jeho nefalšované dojatie na konci boli naozaj presvedčivé a herecky v celom filme najvýraznejšie.