0verseer

Bondovka č.14: Leninův řád pro soudruha Bonda... Moore dodržal svoje pravidlo sínosoidnej kvality bondoviek a po slabej Chobotničke následovala na moje prekvapenie veľmi dobrá Vyhliadka na vraždu, ktorou (konečne) zavŕšil svoj bondovský maratón na čísle 7 (ako správny 007). Musím uznať, že na šedesiatnika bol Roger frajer (keď vidím ako unavene pôsobil v Spectre Craig) a celý čas si udržiaval film príjemne svižné tempo. Christophera Walkena a jeho Zorina so šialeným smiechom, ktorý si neodpustil ani tesne pred smrťou radím bezosporu medzi tých najlepších záporákov spolu s Blofeldom, Le Chifre, Silvom a Goldfingerom. Nezabudnuteľná úvodná a záverečná scéna na Eiffelovke, respektíve na Golden Gate Bridge. K tejto bondovke sa na rozdiel od takého Moonrakera alebo Chobotničky ešte určite rád niekedy vrátim...

Bondovka č. 13: Roger, Roger, mal si snáď nejaké nepísané pravidlo, že vždy po pozerateľnej bondovke musí byť ďalšia totálna kravina?! Budem sa opakovať, ale napíšem to predsa len znova. S tým, že Moore bol viac vtipný ako akčný Bond sa dokážem stotožniť, má to však svoje ALE. Všetko má svoje hranice a keď sa z Bonda stane klaun (a to tak že doslova), niečo s 007 nie je v poriadku... Zaujímavé exotické prostredie Indie, nezaujímavá obstarožným dojmom pôsobiaca bondgirl (aj keď v Mooreovom veku som nejaké dvadsiatky očakávať nemohol) a zlatý klinec na úplny záver. Ako záporák (presnejšie poskok) samotný Sandokan! Mimochodom asi najslabší bondovský záporák (spolu s poskokom Sandokanom) naprieč tými 50 rokmi, čo sa bondovky točia. Na záverečnej bitke so ženským oddielom som sa len smial. Nie, že by to bolo vtipné, ale bolo tak blbé, že sa na tom nedalo nesmiať... Zlatý Connery a jeho bondovky...

Priznávam, že Cage-a moc nemusím a na to, aby som ho zaradil medzi akčnú elitu (Schwarzenegger, Stallone, Willis...) mu niečo chýba. Možno trocha chlapáckejší drsnejší výzor, možno viac chladnokrvnosti, pretože som mu toho bývalého vojaka absolútne "nežral". Často sa opakujúci pokus o naivnúčke hranie na city tejto akčnej pecke výrazne uberá z kúzla. Luxusné obsadenie záporákov (Malkovich, Trejo, Rhames, Buscemi) by si zaslúžilo lepšieho kladného protivníka. Byť tam napríklad taký Gibson alebo Willis mohol byť Con Air akčná legenda, takto je to len ľahko nadpriemerný akčňák...

"Are you gonna bark all day little doggie? Or are you gonna bite?" Archimedes vraj povedal: "Dajte mi pevný bod a ja pohnem Zemou.". Inu, Tarantino si mohol pokojne povedať niečo v zmysle: "Dajte mi 10 hercov plus jeden sklad a ja nakopnem kinematografiu spôsobom sebe vlastným." Spolu s Reservoir Dogs totiž vznikol koncept, ktorý Quentin neskôr v kultovom Pulp Fiction dotiahol k dokonalosti, teda nechronologické rozprávanie deja, veľký dôraz na dialógy, vyhrotené situácie mnohokrát vyusťujúce "mexickou plichtou", množstvo násilia a často vulgárny humor tu šlapú na plný plyn a vytvárajú skvelé tempo, takže by som kľudne zniesol aj 2 hodinovú stopáž. Už po otváracej scénke musí byť každému jasné, že pozerá niečo špeciálne, čo nemalo a stále nemá obdobu. Masterpiece!

Bondovka č.10: "Jamesi, víte co máte dělat?" "Nooo, všechno se jednou dělá poprvé..." Skvelá akcia? Áno. Krásna bondgirl? Áno. Plus jeden z najikonickejších záporákov v podobe gigantického Jawsa. Moore srší humorom a k tomu pôsobí bondovsky chladnokrvne (záverečné vysporiadanie so Strombergom patrí medzi to najlepšie zo všetkých bondoviek vôbec). Bez debat najlepšia mooreovka. "Bonde, co to tam děláte?!" "Hájim čest Británie, pane..."

Únos dcéry, únos ex, zavraždenie ex... Menšia obmena zápletky tretiemu Taken pomohla (pomohla rozumej udržala v znesiteľnej hladine). Liam sa tentoraz miesto zachráncu zahral na pomstiteľa-zachráncu. Jasné, že nejde o nič viac ako o prachsprostú béčkovú záležitosť, ale na rozdiel od dvojky aspoň tá akcia (kašľať na to, že béčková) nie je doprasačená strihom. Raz za 2/3 roky takúto taken-ovskú jednohubku bez újmy (priznám sa, že miestami aj s chuťou) prežijem.

Pozrieť si film s hrdinom ukrytím pod maskou, ktorú prebralo ako svoj symbol aj slávne hnutie Anonymous, bolo pre mňa aj keď teda sci-fi moc neobľubujem (teda až na SW, ale to je iná kapitola) malou povinnosťou. Zaujimavé umiestnenie do Anglicka ovládaného novodobou obdobou fašistického režimu, kde je po "orwellovsku" každý sledovaný a odpočúvaný však zostáva z hľadiska hĺbky vykreslenia pramálo využité. Čo je u filmu, ktorý stojí a padá na boji proti tejto totalite celkom problém. K tomu nelogické pasáže ako napr. neschopnosť všemocnej diktatúry odpojiť ľudí sledujúcich svoje TV od elektriny, keď sa do ich propagandistickej televízie nabúra revolucionár V, ktorý môže pokojne šíriť svoje protivládne myšlienky, zatiaľ čo vrchnosť len s otvorenými ústami sleduje ako sa im rúca poriadok a poslušnosť v krajine, mi zabraňovali uveriť servírovanej sci-fi futuro rozprávke a nechať sa plne pohltiť jej dejom. Pomer bojových akčných scén k dĺžke snímku je minimálny, k tomu ich chabé spracovanie (záverečná slow motion bitka, ktorá mala byť akýmsi vyvrcholením, ostala najväčším sklamaním) ma len utvrdili v tom, že film v ničom výrazne neoslňuje a nevystupuje (až na pár okamihov) z útrob priemernosti.

Bondovka č. 12: Po strašnom Moonraker-i sa 007 vrátil v prekvapivo dobrej forme. Tvorcovia po sci-fi experimente opäť Bonda uzemnili do zabehnutých štandartov, samozrejme "mooreovských" - (nielen) suchý britský humor spolu so značnou dávkou nadsázky (má toto slovo nejaký slovenský ekvivalent??). Na moje prekvenie až prekvapivo svižné na to, že Mr. Moore už nie je nijaký mladík (54 rokov je na Bonda vysoké číslo). To sa to "hrá" Roger, keď polku filmu (teda skoro všetky akčné scény) za teba pekne odmakajú dabléri (lyže, horolezec...), čo? ;) K tomu nádherná bondgirl (no dobre, jedna z najkrajších vôbec) - pozerať sa na nádherné pozadie Carole Bouquet ako sa všakovako pod vodou krúti bolo doslova a do písmena potešenie... ;) Až na cameo Blofelda v úvode, ktoré mi tam vôbec nepasovalo a hroznej doprovodnej hudby pri akčných scénach nemám čo vyčítať. Za štyri... For your eyes only: https://m.youtube.com/watch?v=fN1WBgS9u_E

Bondovka č. 24: “Can I get you something, sir?” “Vodka martini. Shaken, not stirred.” “I'm sorry, we don't serve alcohol.” “I'm already starting to love this place...” Po vzhliadnutí Spectre môžem skonštatovať jeden nemilý fakt. U Craiga platí, že lepšia bondovka strieda vždy slabšiu. Aj keď mal Spectre potenciál a všetky potrebné ingrediencie na to, aby to dotiahol na úplný vrchol, v konečnom zúčtovaní zanechá len pachuť nenaplnených očakávaní. Mendes je tu len svojím tieňom a až do bitky vo vlaku !! po hodine a pol!! sa pomaly nie je načo pozerať (až na stále dobre vyzerajúcu Bellucci). Craig už toho má evidentne plné zuby a ako Bond výrazne zmäkol (ten tvrďas z Casina Royale už nemá silný žalúdok a zatvára oči ako vyplašený chlapec, keď si pred ním umierajúcim chlap vpáli guľku do hlavy?!!!), tak málo akčných scén si v bondovke už pomaly ani nepamätám (a to mu ešte v závere vypomáhali M s Q). Dúfam, že sa na tom podpísalo zranenie počas natáčania, lebo ak by mal podať podobný výkon aj v ďalšej bondovke, je najvyšší čas začať hľadať náhradu. Škoda, že ani Waltz (aj keď je to variácia stále toho istého, nikdy ma to neprestane baviť) nedostal ako Blofeld viac priestoru, nebolo by určite od veci ukrojiť mu z tých 150 minút väčšiu časovú porciu, žiaľ Mendes s ním nedokáže pracovať tak ako Tarantino. Snaha o prepojenie s predošlými bondovkami síce milá, no v konečnom dôsledku trestuhodne povrchná. Pár odkazov na postavy z predchádzajúcich častí a nakoniec “prekvapivé” odhalenie, že všetky boli súčasťou jednej tajnej organizácie naozaj na nejaké zmysluplnejšie prepojenie nestačí. A tu musím opäť porovnávať so Skyfallom, ktorý sa dokázal vracať do minulosti (či už rozprávaním ako záporák, prípadne miestom ako Bond) omnoho lepšie. Suma sumárum dúfam, že sa Daniel bude držať svojej zaužívanej šablóny a nechá si to najlepšie na koniec vo svojej poslednej bondovke. Ako predkrm síce Spectre neočaril, ale dúfajme v lepší hlavný chod...

(Ne)Bondovka č. 11: Sci-fi bondovka a.k.a. nechutná snaha zaryžovať si na úspechu Star Wars. Chápem, že Moore si ako Bond šiel svojou vlastnou komediálnou cestou, ale všetko má svoje medze. Toto určitie nie je ten Bond, ktorého image Connery niekoľko rokov úspešne budoval. Žánrovo teda úplny nepodarok, ktorý nešikovne paroduje len sám seba. A tá nechutná náražka na Sedem statočných bola vážne na facku...