0verseer

Znásilňovanie knižnej predlohy. Jedná vec sú prijateľné zmeny, veď konieckoncov, 99% filmov/seriálov natočených podľa kníh nie sú ich striktnou kópiou a tvorcovia si tu a tam niektoré udalosti upravia podľa seba... Ale zobrať postavu z knihy, vykresliť jej správanie ako totálny protipól toho, čo vytvoril jej pôvodný autor a potom ju ešte aj prvoplánovo zabiť?! To už je trochu moc. Poriadný pľuvanec do tváre autorovi a všetkým, ktorí knihy čítali...

Skvelá paródia na Scarface, Cartman ako Tony Montana nemal chybu. Randy je v posledných sériach jednou z najvtipnejších postáv, tentokrát zase bavil kráľovsky.

Nie je to zlé, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že to už predsalen trochu násilne naťahujú. Na rozdiel od Breaking Bad, ktoré som sledoval v posledných sezónach dychtivo časť za časťou, na Saula už v tejto fáze pozerám skôr zo zotrvačnosti. Možno by pomohlo zostrihanie do 7/8 epizód. Samozrejme to má stále svoje momenty a tradičný “gilliganovský” dôvtip, ale pôvodným obľúbeným postavám (Saul, Mike, Fring) akoby začínala miestami dochádzať šťava. Naopak bavila Kim a predovšetkým charizmatický záporák Lalo. Suverénne najlepšou bola tentokrát epizódka v púšti. Za to od tej finálnej som čakal omnoho viac. Záver poslúžil viacmenej len ako navnadenie na pokračovanie. 3 & 1/2*

Nekonformný a provokatívny. Ale nič viac. Cassel sa nebojí nekonvenčných úloh, v ktorých sa (herecky) môže naplno odviazať. Tentokrát s Olivierom Barthelemy tvoria (ne)tradičnú dvojičku protikladov, ktorá sa rozhodla vyhlásiť revolúciu všetkým okoloidúcim. A to doslova. Aj keď som sa niekoľkokrát vzhľadom na absurditu situácie pousmial, chýbali mi vyložene komediálne momenty, ktoré by aspoň na chvíľu dokázali depresívnu atmosféru odľahčiť. Na druhú stranu chápem, že sa Gavras snažil udržať konštantné skľúčujúce naladenie. Bez hlbšej myšlienky alebo humuru však vyčíňanie dvoch asociálov akosi postráda tú "prídatnú hodnotu", pre ktorú by všetky tie ich výstrelky nevyšumeli spolu so záverečnými titulkami do prázdna...

"Bright? He's a common ignorant slob. He don't even speak good English." "He *doesn't* speak good English." Brilantne natočená a zahraná komorná dráma. A aj keď to trochu zvádza asociovať si film predovšetkým s Henry Fondom, ktorý bol v rámci obsadenia najväčšou hviezdou a stvárnil víťaza celého sporu, myslím, že skutočnú výnimočnosť filmu dodávali práve jeho nesympatickí odporcovia vyvolávajúci v divákovi odpor. Či už nenávistný porotca číslo 3 v podaní Lee J. Cobb-a, alebo ignorantsky znudená 7 Jacka Wardena... V pestrej zmeske charakterov sa odzrkadlili takmer všetky pozitívne aj negatívne ľudské vlastnosti, s ktorými sa človek v bežnom živote stretáva na dennom poriadku. Akurát sa tým zodpovedným, na rozdiel od filmu, nie vždy podarí v boji s aroganciou, pokrytectvom, nerozhodnosťou a zaslepenosťou uspieť...

"Beauty isn't everything. It's the only thing." Najväčším narcisom filmu je aj tak samotný Refn. Tak zapozeraný do svojich záberov, že tentokrát zabudol na to najpodstatnejšie. Na obsah. The Neon Demon sa tak vzdiaľuje divákovi a oproti Only God Forgives, ktorý bol aspoň kratší a údernejší, je tentokrát ešte o triedu neprístupnejší. Geekovia budú opäť potešení vďaka možnosti neprestajného hľadania (či skôr vymýšľania všetkých symbolov), ktoré údajne NWR do svojho posledného počinu ukryl. Ja si začínam čím ďalej tým viac myslieť, že o mnohých symboloch a odkazoch nemal poňatie ani samotný autor, ale možno len tohto nepochopeného génia podceňujem...

Ridley je späť a po jeho posledných filmoch si dovolím tvrdiť, že je dokonca vo forme. Vrchnej Ratchedovej na geriatrickom zabúchol dvere pred očami a v Poslednom súboji dokazuje, že aj po 80ke na jeden duel stále ešte má. Žiaľ, pre generáciu, v ktorej má už pomaly každý druhý papier s diagnózou ADHD a zvláda udržať pozornosť akurát počas 30 sekundového videa na tiktoku, bude 2 a pol hodinovka komornej, skvele zahranej historickej drámy ťažko stráviteľným sústom. Kto si počká, ten sa dočká, záver totiž rozhodne stojí za to a ľuďom s arytmiami možno padne vhod dvojitá dávka medikamentu. Nervydrásajúci súboj na veľkom plátne skutočne pripútaval do stoličiek a v sále bolo priam cítiť zatajený dych obecenstva. Dokonca tu predčil aj samotného Gladiátora. Takže elegantne tým v konečnom dojme zastrie aj niektoré hluché miesta, bez ktorých by sa ako celok pokojne obišiel. Napriek kolísavému tempu je fajn vidieť, že Ridley podobne ako Marty Scorsese stále má na to ponúknuť poctivý kus filmariny, ktorá síce objektívne nie je tým osobným naj, ale stále ide o nadmieru podarený počin. P.S.: Ben Affleck sa ako slizký skazený mocipán konečne po 30 rokoch svojej hereckej kariéry našiel v úlohe, do ktorej sa hodí...

Carnage je tak trocha garbage. Po žalostnom Capone som v kútiku duše dúfal, že si ďalším Hardyho filmom spravím aspoň trocha chuť, no žiadna extra zábava sa ani tentokrát nekoná. Začínam mať pocit, že Tom so svojími poslednými úlohami prešlapuje na mieste a pol filmoch ako Bronson, Revenant, Legend či Mad Max, (ktoré síce objektívne mali k dokonalosti ďaleko, ale aspoň mu dávali možnosť herecky vyniknúť) najmä vinou nešťastnej voľby úloh v onom období pomaličky upadá. Pokračovanie Venoma mu veľa príležitosti aj tak nedáva. Stará slovenská múdrosť hovorí: "z hovna bič neupletieš", a Serkis to v tomto prípade potvrdil až do bodky. Výstražným prstom bola už (na komiksovku prekvapivá) 90 minútová stopáž, ktorá akoby ešte pred premiérou varovala, že film možno nebude mať čo ponúknuť. A v konečnom dôsledku ani nemal. Záverečný stret prakticky všetkých postáv je krajne vynútený a neprirodzený. Pár uchechtnutí dvojka síce počas jej sledovania zabezpečí, ale vo výsledku aj tak pôsobí veľmi zabudnuteľným dojmom s tým, že prakticky všetky najpodstatnejšie scénky boli zostrihané v 3 minútovom traileri. Takže si stačí pustiť trailer a záverečný boss fight (ktorý je už mimochodom aj na youtube) a v zásade divák o nič významné nepríde.

Sklamanie. A to hovorím ako najväčší fanúšik pôvodného seriálu v rámci osadenstva na premiére v kinosále, keďže som sa ako jediný zasmial na legendárnej "varsity athlete" hláške, ktorá znova padla... Pre porovnanie, napríklad také El Camino ponúklo omnoho kvalitnejší fan servis. Afroameričan Harold McBrayer a jeho príbehová línia dostáva (s ohľadom na jej nepodstatnosť, ktorá sa plne prejaví po skončení filmu) až príliš veľa priestoru a na postavy, na ktoré len tak mimochodom všetci fanúšikovia seriálovej predlohy čakali sa popritom akosi zabúda. Sú tam, ale akoby tam ani neboli, pretože scenár im nedáva absolútne žiadnu príležitosť vyniknúť. Sklamaním ostáva aj postava Tonyho otca, v podaní talentovaného Johna Bernthala, ktorý rovnako ako ďalší, veľa priestoru nedostal a pôsobí tam len ako záplata do počtu. Chápem, že primárnym cieľom bolo postaviť dej najmä na vzťahu Tonyho s Dickie Moltisantim, ale aj tak si nemôžem pomôcť s presvedčením, že pracovať s mladšími verziami pôvodných postáv šlo omnoho lepšie. A dokonca ani spomínaný vzťah Anthony k svojmu idolovi nemá takú silu, akú by človek po tak skvelej seriálovej predlohe od filmu prirodzene očakával. Pinky promise a ikonický song Woke Up This Morning v závere to z biedy nevytrhnú. Nehovoriac o cringe nápade nechať to odkomentovať postavou Christophera zo záhrobia. Možno až príliš kriticky sa to dá zhrnúť ako (pod)priemerný mafiánsky film, ktorý parazituje na legendárnom seriáli.

Pomerne nevýrazná francúzska rutina. Asi najzaujímavejšie boli vnútorné monológy, v ktorých Bebel porovnával svet pred a po čase strávenom vo väzení, spolu so spomienkami na správanie ľudí počas procesu. Inak dejovo rozvláčnený film s praktickou nulovou mierou prekvapení...