0verseer

O ženskej kráse, o chlapeckej láske a túžbach, o premene chlapca v muža, o ľudskej závisti a nenávisti, o tom, že to vdovy nemali v čase vojny jednoduché. Tornatore zvláda elegantne balansovať medzi drámou a komédiou, komické momenty striedajú tie vážnejšie, pričom na rozdiel od mnohých iných filmov tieto žánrové skoky pôsobia v tomto prípade nerušivo a prirodzene. Najvýraznejšia Monicina rola, po tomto už pre mnohých ostane navždy Malena...

Alain Delon aka Tom Ripley s (takmer) dokonalou lúpežou života, identity, majetku a napokon aj lásky svojho bohatého soka. Chýbal mi však silnejší drive, pomerne skoro po najväčšom zvrate, ktorým bola vražda na lodi, na mňa začal film pôsobiť nepríjemne uťahane. Ku koncu som svoju pozornosť už musel doslova premáhať. Neviem, či to bolo dlhou stopážou alebo deficitom akýchkoľvek emócií. Za mňa však v konečnom resumé skôr priemer.

"Není větší osamělost než samurajova, až na osamělost tygra v džungli" Tradične bravúrny Melville. Jeho Samuraj je dielom chladným a odtiahnutým, no zároveň veľmi podmanivým. Charakteristický hudobný motív Françoisa de Roubaix a minimalistický herecký výkon Delona dokonale zapadajú do atmosféry, ktorá mi krátko pred koncom vykúzlila zimomriavky na chrbte. K pochmúrnemu večeru a poháriku whisky priam dokonalý film. Mám pocit, že je to jeden zo snímkov, ktorý opakovaným pozretím zanechá ešte lepší dojem, zatiaľ však 4/5.

"A lot of guys mess around with married women, but you're the only one I know who robs a joint just to pay back the husband. Crazy." Taxi Driver bez hlbokých myšlienok, ale s podmanivým audiovizuálom. Tak nejak by som charakterizoval Drive po prvom vzhliadnutí. Aj tu je v hlavnej úlohe samotársky (anti)hrdina balansujúci na hrane príčetnosti, ktorému sa zvrtne život kvôli jeho komplikovanému vzťahu s nežným pohlavím, čo následne vyústi v brutálne násilné orgie. Gosling s príjmne minimalistickým hereckým prejavom v osobitom filme, ktorý vo mne podobne ako Bronson na konci zanechal ťažko definovateľný dojem, ale v tom už je Refn asi typický...

S Godardovými artovými filmami to mám tak trochu na striedačku. Niektoré ma oslovia, iné ma idú unudiť k smrti. Fakt netuším prečo, ale zrovna tento patril do druhej spomínanej skupiny. O tri roky mladšia, no napriek tomu v čiernobielom formáte, Une femme mariée ma zaujala omnoho viac ako toto. Tak snáď ďalší Jean-Lucov film bude znova podľa môjho gusta, ale Une femme est une femme je úprimne asi to najnezaujímavejšie, čo som od tohto svojského Francúza videl...

Príjemne pomalá filmová balada o nájomnom zabijákovi na úteku. Podľa priemerných hodnotení tu prítomného osadenstva možno až príliš pomalá na vkus mainstreamu. Za mňa však príjemná odbočka od žánrovo tradičnejších akciou nabitých skopičín.

JP Belmondo a Lino Ventura sa pretekajú pomaly cez celé rozpálené Maroko kvôli nákladiaku s mysterióznym obsahom. Potešil prekvapivý záver, keď si to chlapácky medzi sebou vyriešili a hodili všetko za hlavu. Trochu škoda čiernobieleho formátu, ktorý mám inak v starých filmoch rád, ale tu tie farby púšte vyložene chýbali. A taktiež škoda stopáže, 2 hodiny v tomto prípade boli prestrelené a pokojne sa to mohlo zostrihať do (vzhľadom k nie úplne nabitému obsahu) prívetivejších 90 minút.

Un nommé La Rocca. O 11 rokov neskôr si autor predlohy Giovanni nespokojný s Beckerovým poňatím filmu natočil vlastnú verziu s názvom La Scoumoune. Ja som ako prvú videl verziu z roku 1972 a túto pôvodnú zhliadol až dodatočne. A musím povedať, že sa mi páčili obidve zhruba rovnako. Príbeh je až na záver vcelku podobný. Hlavnú postavu dokonca v oboch snímkoch stvárnil Belmondo. Tu bol však len na počiatku kariéry, ešte "nepoznačený" svojimi neskoršími komediálnymi úlohami. Asi prvýkrát čo som ho vo filme videl plakať. A pôsobil pritom dosť presvedčivo. Takže pre tých, ktorí ho poznajú najmä vďaka slávnejším komédiam tu môže vyzerať až netradične vážne. Asi najviac sa však oba filmy odlišujú hudbou. Chytľavý podmaz François de Roubaix-a, ktorý doprevádzal neskoršiu verziu tu nahrádza ticho dávajúce príležitosť vyniknúť jednotlivým záberom. Čiernobiely formát nevadil, možno práve naopak, správne dotváral pochmúrnu atmosféru kriminálu a napäté vykopávanie mín na pobreží. Zaujímavý počin...

Konfrontácia ideálov s realitou umocná čiernobielym obrazom. Veľmi mladí Belmondo a Cladia Cardinale v odmeranom filme, ktorý ma nedokázal dosatočne vtiahnuť do deja. Chýbali mi tu najmä údernejšie dialógy, ktoré by zobrazené situácie dokázali lepšie vyhrotiť, herecké výkony mimo ústrednej dvojičky by mi skôr pasovali do sál divadiel ako do filmu. Takže taký priemer...

Ťažisko deja sa presúva do Ruska. Trochu diskutabilný ťah tvorcov v poslednej sérii, keďže väčšina divákov to pozerá už len zo zotrvačnosti a zvedavosti ako to s Ragnarovými synmi nakoniec všetko dopadne. Nedá sa to označiť úplne za nudné, ale narýchlo predstavovať a hneď v zápäti likvidovať nové postavy, len preto aby sa niečo dialo, je len ďalším zbytočným naťahovaním času...