jedna_vrana

Phil Burbank (obzerá si papierové kvety): „No dobre. Nie sú purpurové? Zaujímalo by ma, ktorá slečinka to vyrobila?“ Zaujímavo poňatý príbeh o dvoch bratoch, kdesi v Montane okolo r. 1925. Sú rozdielni, ako biblickí Kain a Ábel. Keď do príbehu vstúpi ženský prvok – Rose, veci sa ešte zhoršia. Phil sa naváža do jej syna Petra, ale veci sa vyvinú inak, ako by divák spočiatku predpokladal. Krásna scenéria neúrodnej krajiny, kopcov, lúk a koní, ktoré tu chýbať nemohli. Od filmu s westernovým nádychom by ste mohli čakať prestrelky, krv, ale film je založený na ponore do ľudských vzťahov podčiarknutý hudbou (dominovalo violončelo). Benedict Cumberbatch v úlohe Phila je skvelý, zlovestnú atmosféru svojej postavy zvládol bravúrne.

Sonda do Mekiho života, ktorá kĺže po povrchu a nepovie vám veľa nového. Poteší, neublíži, nenudí. Chronologicky naservírované suché fakty o spevákovi, ktorý si zaslúžil hlbší ponor.

„Už jste byl uvězněnej?“ „Ne.“ „Všechno je jednou poprvý, co?“ Filmy z väzenského prostredia nesú veľa spoločných znakov, ale toto dielo je výnimočné. Väzenie je odstrašujúce miesto, kde si slabší jedinec vytrpí svoje. Sean Bean je autentický, tiež postava väzenského dozorcu Erica McNallyho (Stephen Graham) je napísaná a zahraná dôstojne. Film je o vine a treste. O dôsledku vlastných rozhodnutí. O vnútornom prežívaní a boji so sebou samým. Je plný smútku a bolesti. Dostanete predstavenie, po ktorom sa budete zamýšľať nad životom. Každý má vymeraný čas, rozhodnutie, ako nestrácať minúty, je na nás.

„Jak vysvětlíš tomu dítěti, kdo je otec?“ „Poviem mu, že padol vo Vietname.“ Film, v ktorom sa prelína reálny život spisovateľa s tým, čo píše. Herci to robia dobre, ale... Nedokázala som sa naladiť na vlnu – skončila som ako pozorovateľ absurdít, bola to presolená polievka. Nasledujúcich monológov, výpovedí je vo filme niekoľko, priveľa. „Nechci být sobec. Snažím se myslet na druhé. Ale né každá pomoc je vítaná a málokterá oceňená. A vůbec, pomoc jako taková, je sporná věc. Proč se mám někomu míchat do života? Příliš velká péče znemožňuje člověku, aby zesílil. Aby našel sám sebe. Někdy mám pocit, že lidé pomáhají druhým hlavně kvůli sobě. Chtějí naplnit prázdnotu ve svém životě.“

„Desátníku Hane. Ještě mi tvrď, že se změní celá armáda.“ „Může se to stát. Můžeme něco změnit.“ „Víš, jaký používáme ešusy? Víš, co je na nich vyrytý?“ „Co?“ „Je tam 1953. Používaly se za korejské války. Nevymění ani posraný ešusy.“ Ide o seriál, ktorý by sme mohli skrátene nazvať dráma z vojenského prostredia, ale bez výbuchov, špionáže a prestreliek. Je skôr sondou do duše vojaka, s dôrazom na ľudský aspekt. Po tretej časti to vyzeralo, že pôjde o šesť nezávislých príbehov a hlavne tretí na mňa pôsobil naivne a nebavil ma. Ale je potrebné uvedomiť si, že v Južnej Kórei je vojenská služba povinná. Potom je vhodné aspoň trochu stotožniť sa s týmto exotickým jazykom (to sa mi stalo už aj pri iných filmoch z Južnej Kórey), ktorý zvukovo pôsobí ako keď je niekto neustále podráždený. Navyše, asi bude viac oslovovať mužskú časť publika. Už len dopĺňam, že som rada, že som sa nenechala odradiť a dopozerala ho dokonca, lebo nakoniec to stálo za to. Dozviete sa, ako vyzerá život na vojenskej výcvikovej základni. Prečo vojaci utekajú a ukrývajú sa.

Victor Drumond: „Nechceš, aby sme spolu spali?“ Marianne Drumond: „Nie, starnem rýchlejšie, keď s tebou spím.“ Zábavný a emotívny príbeh o láske. Jeho základným kameňom sú hereckí predstavitelia dvojice. Plus dobre vystavaný príbeh, ktorý vás bude držať v napätí. Manželstvo je v kríze – manželke ide na nervy už len prítomnosť jej partnera a on sa nudí – bol autorom kresieb do novín, prišiel o prácu a nové technológie ho len iritujú. Jeho nádejou zostáva návrat do čias, keď sa cítil mladý, silný a zamilovaný. Nápad s reality show je originálny a prináša veľa silných momentov, často smiech cez slzy.

Na hudobnom dokumente o skupine, ktorú pozná vari každý Pozemšťan, sa mi páčilo, ako komplexne bol spracovaný. Prejdeme si všetkými obdobiami, úspechmi a pádmi. Dozvieme sa, ako sa vyvíjala skupina, profesionalizovalo sa ich vystupovanie, formovalo aranžmán. Najkrajšie bolo obdobie ich tvorby na chate na ostrove, posiatom farebnými drevenými letnými domami, ktorý leží medzi Baltským morom a švédskou metropolou. Ostrov Viggsö, známejší ako ostrov Abba.

Rich Boyd: „Všetko, čo milujem, je v tejto izbe.“ Túto vetu vyslovil Rich, keď už bolo takmer neskoro. Film by sme mohli považovať za vymyslenú zmes príbehov ľudí, ktorých dobehla vlastná naivita a nechali dvere svojho súkromia otvorené dokorán. Lenže takéto veci sa naozaj dejú. Koľko prezradených hesiel, uniknutých fotiek a prísah, že je to „len medzi nami“, sa ako blesk z jasného neba objavilo v nesprávnych rukách? Čo všetko sme už po sebe v sieti nechali? Myslíme si, že sme bezvýznamní a nikoho nezaujímame. Ale keby tieto informácie o nás niekto spojil a dal dohromady... Ono sa to však deje, volá sa to AI. Nemyslím si, že by sme sa mali báť a šíriť konšpirácie, ale mali by sme UČIŤ žiť s online svetom deti. Tie zariadenia už máme pri sebe vždy a všade: v spálni, v kúpeľni, pri jedálenskom stole, v aute, na cestách, v práci... A tak je tento film aj o nás.

„S písničkou jedu jako ptáček, hyjé, hyjé oslíčku. Už mě domů veze můj ušáček, pospěšme si trošičku.“ Starodávna rozprávka so skvelým hercom v hlavnej úlohe – pánom Ladislavom Peškom. Škoda, ale nikdy som si k nej nenašla vzťah. Pesničky boli pre mňa nepríjemne jednoduché a atmosféra okolo tancujúcich dedinčanov prehnane budovateľská. Ak si uvedomíme, kedy film vznikol, klobúk dole za dnes už úsmevné filmové triky (obušok, či lietajúci dáždnik).

„A život ide ďalej...“ Film o vine, dôvere a odpúšťaní. Ruth má dôvod byť nahnevaná, tichá aj mrzutá. Sandra Bullock to v tomto smere zvládla. Ale rovnako bezútešne pôsobí aj celý film. Ešte aj Seattle vyzerá rovnako špinavo, chladne, pochmúrne. Ruth nemá nikoho, kto by sa jej zastal, lebo v Seattli sa strieľanie na šerifa neodpúšťa. Príbeh je postavený na predvídateľnom a nepravdepodobnom príbehu, ktorý má pôsobiť na city diváka.