Anderton

Normalizačná doba sa podpísala aj na adaptácii knihy, ktorú sme mali čítať povinne na základke, ale ani neviem, či som ju niekedy čítal. Všetko je čiernobiele, pokiaľ je nám pán továrnik predstavený na začiatku ako sympaťák, tak na konci sa musí predviesť v pravom kapitalistickom svetle. Ostatní predstavitelia vyššej vrstvy sú iba čistými karikatúrami. Na televízny film však stále obstojná a pomerne výpravná adaptácia s dobrými hercami. Možno by nebolo od veci sa k látke vrátiť a nakrútiť Čenkovej deti ako film určený o kín. V Amerike by mali podobne slávnu knihu zadaptovanú minimálne 50 krát.

Tak tu bolo nakročené k skutočne veľmi ambicióznej dráme, ktorá rieši viacero vecí naraz. To je jej najväčšia devíza, pretože jej protagonisti to nemajú tak jednoduché, aby sa zaoberali iba čisto manželskou neverou, v hre je totiž aj rasizmus, či už skrytý, alebo jasne otvorený a to z oboch strán. Predsudky, povýšeneckosť, manželská letargia, túžba po niečom novom a inom atď. Film obsahuje niekoĺko vynikajúcich dialógov, scény, ktoré sú napríklad po pol hodine znova citované a dostávajú tak nový význam. Režisérka však natočila film, ktorý nepôsobí bohužiaľ akosi festivalovo príťažlivo, takže sa dobrovoľne zrieka vysokého ohlasu verejnosti. Skutočne prvá tretina filmu je matná a nevedel som, či pokračovať. Bola by to ale chyba aj vďaka otvorenému záveru, ktorý je obrazom toho, čomu hovoríme skutočný život a ľudská prirodzenosť. Je chválihodné, že dve hlavné postavy sú ženaté a tak nie sme svedkami iba britkej konverzačky. Potom ale nechápem, prečo je režisérka k nim tak zhovievavá a prečo by sme mali byť aj my. No ale to je ten komplikovaný život. 70%.

TTrochu viac komplikované, aby to bolo príjemne komplikované, s velmi slušnou atmosférou a hviezdnym obsadením. Bohužial rozuzlenie nie je tak šokujúce a uspokojivé, ako si tvorcovia mysleli. Každopádne s Black Dahlia strávite príjemný večer v štýle dobovej hollywoodskej smotánky. Na to, čo naši distribútori spoza velkej mláky privážajú do kín, a na čo zabúdajú, by sa dali viesť dlhosiahle reči. Pri takomto obsadení si prečítať iba na DVD od: je hanba.

Táto zaujímavá sci-fi z konca 70. rokov bohužiaľ zostarla viac, ako taká o 20 rokov staršia Zakázaná planéta, od ktorej celkom výrazne opisuje. Scenáristicky aj vizuálne výživné dielo predsa len trochu do iných, infantilnejších sfér ťahá dvojica robotov s vizážou a humorom ála Star wars. Hudba Johna Barryho je geniálna a okrem nej a slávnych hercov poteší filozofický až metafyzický záver, ktorý vás buď príjemne prekvapí, alebo rozosmeje. Treba pri ňom mať na pamäti aj vek filmu. Inak určite by nebolo od veci dnes nakrútiť vymazlený remake, schopných žánrových špecialistov by sa našlo relatívne dosť. Jeden z kultov mojej mladosti ohlodal čas, ale jeho pripomienka po rokoch bola veľmi príjemná. 70%

Niečo medzi Sladkým životom a neorealizmom. Respektíve príbeh chlapíka, ktorý si myslí, že žije sladký život, ale žije skôr ten neorealistický. V skutočnosti ale príbeh človeka, ktorý sa dostal do situácie, kedy by si mal uvedomiť, ako v živote ďalej. Či pokračovať v tom, na čo je zvyknutý, alebo konečne začať žiť zodpovednejšie a chytiť tak "životnú šancu" na sporiadanejší život. Tá je ale tiež otázna, nikdy neviete, ako to s talianskymi ženami nakoniec vypáli. Možno Čierna duša nepatrí medzi Rosselliniho najlepšie filmy, vzhľadom na fakt, že sa v tv objavia raz za 10 rokov (na žiadny si nespomínam), tak som považoval strávenie času s týmto filmom za povinnosť.

Čierna hodina by mala byť jednoznačne v čiernych čislach. Najlepšie sa sice píšu komentare k najhorším filmom, ale prečo márniť drahocenným časom. Tu je jednoducho všetko absolútne zlé a vymenovávať všetky chyby nemá zmysel.

Pre mňa je tento film najlepším filmom, ktorý bežal u nás v roku 2006 v kinách. Dodnes ľutujem, že som si naňho vtedy nezašiel a videl ho až na podstatne menšej obrazovke, ako je plátno kina. Verhoeven ponúka akúsi zmes hrôz druhej svetovej vojny, jej reálneho stvárnenia a svojej neodmysliteľnej ironickej podvratnosti. Je objektívny, ponúka pohľady z oboch strán a nedémonizuje tých nemcov, ktorí si to nezaslúžia. Životná úloha Carice Van Houten a návod, akým spôsobom by sme sa mohli my vyrovnávať v rámci kinematografie s našou čiernou minulosťou.

Lahôdkvé obsadenie v zlatých časoch hororovej tvorby štúdia Universal. A aj tak to na mňa nefungovalo ako iné časom preverené klasiky. Scenár mi pripadal aj na dobu svojho vzniku príliš preplácaný a nechcene smiešny. Satanské rituály so smiešnymi pseudolatinskými frázami na mňa akosi nefungujú (cum granulo salis!). Čakal som iné, menej okázalé vyústenie príbehu.

Čiena mačka, biely kocúr je podľa mňa klasicky vystavaná bláznivá komerčná komédia. Má tú výhodu, že sa odohráva v pre nás filmovo veľmi exotickom a málo frekventovanom prostredí. Všetci sú blázni, dostávajú sa do nesmierne vtipných a trápnych situácií a my sa môžeme smiechom aj udusiť. Kusturica sa podľa mňa inšpiroval bláznivými francúzskymi a talianskymi komédiami a pridal svoj jedinečný neopakovateľný štýľ. Vznikla takmer dokonalá komédia.

Pí a Wrestler v jednom. Aronofskemu neustále opakovanie toho istého námetu stále prechádza, pretože si vždy zvolí natoľko rozdielne a výrazné prostredie, že si túto podobnosť ani nevšimnete. Treba povedať, že aj tak to stále nevadí, a keď je táto psycho téma preňho tak dôležitá, nech si ju točí ďalších 30 rokov. Možno sa nakoniec pozrieme niekde do vesmíru. Prínosom v jeho tvorbe je záverečné predstavenie a pár hororových scén. Natálka dala do tejto role všetko.