Anderton

Bezstarostné prežívanie mladosti, lekcie ruštiny, turnaj v Mexico City a potom už len bolesť. Ako z prvej vážnej prehry, tak z istej nečakanej rany osudu. Beth sa ale doposiaľ prejavuje ako pomerne pragmatická osobnosť, ktorá sa zaobíde bez citových výlevov, takže sa dá predpokladať, že ťažkú situáciu zvládne, ako vždy. Beth je ženská verzia Borgova, ktorý ale zatiaľ víťazí, pretože je skúsenejší a možno aj kvôli tým agentom KGB. Doposiaľ najviac variabilná epizóda, kde sa menia prostredia aj nálady.

Začínajú turnaje, kde je Beth buď najlepšia, alebo patrí k najlepším. To znamená, že sa stáva slávnou, minimálne na svojom hracom poli a z pešiaka sa stáva postupne kráľovná. Konečne tu máme šachovú partiu, kde môžeme v rýchlosti sledovať jej priebeh, výborní šachisti iste budú zastavovať epizódu a premýšľať nad na kamere viditeľnými ťahmi Beth a jej súpera. US Open bez Beth by bolo niečo ako US Open bez Djokovica.

Čaká nás veľký časový skok do obdobia, kedy Beth môže hrať už Anya. Ocitáme sa spolu s ňou u adoptívnej rodiny, kde to ale príliš neklape, ale zase neprebieha tu žiadne domáce násilie, len nezáujem zo strany manžela. Beth je priebojná, čomu zodpovedá aj Anyin dôrazný hlas a snaží sa presadiť na turnajoch, čo sa jej, pochopiteľne, darí. A my si to užívame spolu s ňou. A koho by napadlo, že prvá menštruácia príde v momente najťažšieho zápasu...

Začíname v seriálovej súčasnosti, aby sme zakrátko zistili, že nás čaká retrospektívny diel o krátkom úseku detstva dievčatka v sirotinci. Tam sa, čuduj sa svete, ukazuje Beth ako veľký šachový talent, avšak dozvie sa to len školník, alebo kto to bol. Je však kamoš a tak dá o Bethinom talente vedieť na tie správne miesta. Som rád, že tu nie sú zamestnanci sirotinca ukazovaní ako jednorozmerní zloduchovia. No a záver, ten celkom prekvapil, i keď sa dal vzhľadom na niektoré indície odhadnúť.

Možno príliš krátke na to, aby som si užil to rozprávanie o histórii pádu ľudstva. To bolo samozrejme veľmi výživné a možno to nakoniec aj nejako podobne v budúcnosti prebehne. Pointa je však myslím dosť zvláštna, v istom spôsobe vtipná, v istom trochu trápna, záleží od zmyslu pre humor konkrétneho konzumenta. Každopádne vizuálne spracovanie je špičkové.

Dve tretiny psychologická dráma a jednu tretinu klasický survival triler. Nič proti tejto kombinácii, dokonca mi je sympatická. Problémom sú skôr na môj vkus až priveľmi jednoduché a popisné dialógy. Motivácie postáv by sme mohli nechať na pokoji ako motivácie postáv potrebné pre triler, každopádne takýto vzťah dcérky a ocinka je vážne na pohľadanie, asi ste už dlho nikde nič podobné nevideli. Možno schádzal nejaký ten zásadnejší zvrat, vlastne sa iba naplňujú scenáristické fintičky typu, že ak vidíme sklad so zbraňami alebo sa dcéra bojí psov, tak to bude mať vo finále svoje miesto. Kritizovaná prvá hodina ma nenudila.

Japonská verzia návštev z vesmíru vizuálne aj dejovo pripomína najmä Vojnu svetov. Spočiatku sa zdá, že ide o pacifistické sci-fi, avšak časom sa ukážu pravé zámery mimozemšťanov. Myšlienku to ale nakoniec má, i keď sa dlhšie zdalo, že opustenie pacifistickej rétoriky odsúdi film len na audiovizuálnu zábavu. Dnes je to už čisto iba guilty pleasure, ale s výborným tempom a niekoľkými skvelými a niekoľkými wtf scénami. Občas to, podobne ako Vojna svetov, ide aj do hororu, ale báť sa dnes už nebude nikto.

Spočiatku čistý priemer s obohranou zápletkou, kde na jeden dobrý gag/fór pripadá jeden sotva priemerný. Pri scéne v skrini ale zrazu film/scenár/herci chytili druhý dych a do konca to už bola parádna jazda v podstate s už iba luxusnými fórikmi, či už vizuálnymi, alebo slovnými. A navyše so záverom, aký by jeden fanúšik starých francúzskych komédií nečakal. Čaká nás síce trochu zbytočný dovetok, ale na druhej strane v ňom zažijeme spoločne s hlavnou postavou šok a čaká nás aj parádny gag so zaľúbenou ryšavkou.

Prvý diel seriálu, kde naplno vidieť a divák navyše naplno prežíva to, že dejovo a aj vo fikčnom svete Westworldu je všetko takmer identicky zrkadlovo obrátené oproti počiatku seriálu, respektíve prvej sezóne. Už len si to pospájať s predchádzajúcou mindfuck epizódou, (nielen) vďaka ktorej si celú štvrtú sezónu plánujem pozrieť po jej skončení na jeden záťah.

Veľmi príjemný film na horúce leto, len sa môže stať, že budete chcieť prežiť radšej leto v sedemdesiatkách.  V podstate niet čo vyčítať, čisto subjektívne ale musím skonštatovať, že k surfovaniu ani skateboardingu nemám vôbec žiadny vzťah a nič z toho som nikdy neskúsil. Občas trochu drhne kauzalita, útek pred políciou, dokonca aj napadnutie strážcu zákona, ostane nie že bez potrestania, ale aj bez povšimnutia. Ale tu išlo najmä o sprostredkovanie tej neuveriteľnej voľnosti, na ktorú dnešná mládež môže zabudnúť a po ktorej už ani vôbec netúži. Možno to chcelo viac akcentovať ten rozdiel medzi plánovanými "20 rokmi prázdnin" v balíku a rutinný život strednej vrstvy v strednom veku. 70%