Anderton

Príbeh najväčšej hviezdy školy neznamená automaticky príbeh ako z najidylickejšej červenej knižnice alebo ako omáčka od Disneyho. Maddy je hispánka a tak to nemá jej família zrovna najľahšie, jej spolužiaci a spolužiačky sú na tom finančne zrejme lepšie, ešte že je teda sexy a pôsobí sebavedomo. Piaty diel sa vyvíja trochu nečakaným smerom a osobne takéto filozofovanie nad rôznymi formami lásky v mojich očiach vyzdvihujú oproti konkurencii aj celý seriál.

Osobne nemám rád filmové sekvencie odohrávajúce sa na kolotočoch, ale v prípade Eufórie mi snáď ani raz nenapadlo, že iné prostredie by tomuto deju prospelo viac. Dostatočný priestor je venovaný každej postave, i keď najviac sa sústredíme na Jules. No a aj vďaka tejto postave tu vzniká zrejme asi najvyhrotenejší konflikt seriálu a ja sa veľmi teším, akým smerom sa bude vyvíjať.

Hlavnou hrdinkou tretej epizódy je zdanlivo tá najmenej zaujímavá postava, pretože aj fyzicky najmenej príťažlivá, ale opak je nakoniec pravdou. Geniálne montážne sekvencie (radšej neprezrádzať ani témy, nech ste prekvapení) a niekoľko momentov, kedy neveríte, že niečo podobné tvorcovia skutočne vymysleli a aj natočili. Že vzťahy (okrem sexu) prebiehajú už len na úrovní správ a sociálnych sietí, je tu zobrazené tak, že vy to vnímate nielen ako cynizmus tvorcov, ale v tom cítite aj tú romantiku, akú tu prežívajú aj postavy. No a to je možno ešte tragickejšie.

Je dobre, že nadväzujeme na prvý diel a udalosti v ňom a nejde tak len o sériu pikantných epizód o neslušnej sorte teenagerov. Ide sa ale zároveň ešte viac na dreň a divák si uvedomuje, že tu ide skôr o tú špecifickú vzorku zo školy, že nejak podobne to nevyzerá na každej škole pri každom študákovi. Ale scenár je zatiaľ vystavaný chytro, herci hrajú presne to, čo majú a skrátka uvidíme ďalej, kam to povedie.

Každá mladá generácia sa zdá tej predchádzajúcej ako omnoho amorálnejšia, ale toto tvrdenie je skôr len výsledkom toho, že rodičia vedia, čo robili ako mladí a snažia sa, aby sa ich deti tiež nespustili. Pilot Eufórie je výborný nie preto, lebo svojou nekompromisnosťou nie je prvoplánovo cool, ale pôsobí, aspoň relatívne, autenticky.

Prechod k novej hlavnej postave je prekvapivý podobne ako v Psychu a rovnako nečakaný ako záverečné, intenzívne finále. Skrátka prekvapenie v každom momente. De Palma sa hrá so štruktúrou scenára aj formou ako to len ide. A navyše ide o film, ktorý je skôr hit, alebo miss, a tak som dosť prekvapený z trojhviezdičkových hodnotení. Jennifer Salt som vôbec nepoznal, išlo o veľmi sympatickú herečku a skrátka o ženu, s akou by si asi každý muž vedel predstaviť manželstvo. To ani nemusela byť extra kráska, hovorím viac o jej sympatickom pôsobení.

Ako nič nemám proti "hodným strejdúm", ale tento sebec mi čím ďalej, tým viac liezol na nervy. I keď je to iba môj uhol pohľadu, niekomu sa mohol zdať tento rodinný vzťah možno až idylický. Podľa mňa bol toxický a keď dedo žuval pri spoločnom stolovaní jedlo v ústach, mal som chuť rozbiť telku. Inak ale ide o relatívne príjemný civilný film, len si ťažko predstaviť, že si niekto dá spoločné rande v trojici, kde je jeden navyše a určite s ním nikto nechce skončiť v posteli.

Excelentný konšpiračný triler, ktorý má ale zopár nedostatkov, a to v prípade niekoľkých logických nepresností. Možno vám bude vŕtať v hlave, prečo prokurátor rieši s oneskorením veci, ktoré sa mali dávno riešiť na súde, čo je síce čiastočne vysvetlené, ale skrátka si nedokážem predstaviť, čo sa ten rok riešilo. Verneuil sa rozhodol absolútne vynechať súkromnú líniu, tá sa dostane k slovu až na záver a tam sa pretne s tou dejovou v ten pravý okamih. Pozor, je to oldschool záležitosť a mileniály asi zaspia po polhodine. Berte to ako odporúčanie.

Ambiciózny počin charakteristický snahou o pomerne autentické vykreslenie blízkej budúcnosti nášho sveta. Sem tam trpí nie príliš šťastnými dramaturgickými rozhodnutiami, rovnováha medzi politikou, science fiction stránkou a vzťahovou rovinou mohla byť lepšie zvládnutá a robiť seriál s podobnými časovými skokmi skrátka vždy prinesie zopár logických nedostatkov. Ten najväčší je možno fakt, s akou zarputilosťou stojí rodina za priateľom svojho syna, tu by práve na povrch vyplávali skôr čisto subjektívne pocity, ako sme videli u Stephena. No a som rád, že tvorcovia aspoň do záverečnej časti zapojili predpoklad nejakej tej nebezpečnej globálnej epidémie.

Finále je poriadne vygradované, čo je dosiahnuté predovšetkým prepojením dejových línií a nebolo ťažké vymyslieť aj nejaký ten akčnejší dej a hard core sci-fi záver. Ten konečný pátos mi sem ale nesedí, som ale rád, že postavy v košatej rodinke nie sú nakoniec rozdelené na tie dobré a zlé, ako sa chvíľami ukazovalo, ale na postavy, ktoré robia chyby a ako každý z nás sa častokrát riadia emóciami.