Anderton

Našťastie sa všetko vyriešilo a do seba zapadli aj kúsky z minulosti. Chvalabohu dostali význam aj niektoré nelogické prvky sujetu, niektoré však nie a to je bohužiaľ asi aj najväčšia slabina seriálu. Finálne odhalenie je asi viac priamočiare než si seriál zaslúži, rovnako aj spôsob odhalenia ďalšieho vraha zaváňa otravným klišé. Taktiež finále, kde si myslíte, že sa dohrá, sa aj odohrá, mohlo byť viac napínavé a atmosférické. 70%

Rakúske Fargo vrcholí, dejú sa skutočne zaujímavé veci a tvorcovia popritom všetkom už definitívne rezignujú na elementárnu logiku. Povedzme, že prázdne nemocničné chodby sú už nevyhnutným klišé, avšak ak zmizne lekár aj pacient a nikoho ani nenapadne to riešiť, respektíve zavolať políciu, je to skrátka neospravedlniteľná dramaturgická chyba. Škoda, pretože zvyšok epizódy je určite nadpriemer.

Vedľajšia dejová línia s problémovým teenagerom nesmie chýbať, tu je to však vzhľadom na množstvo iných dôležitých udalostí dosť zbytočné. Naopak únos syna zmysel má, skrátka dnes už sa nemôžete spoliehať na nejaké karty a usb kľúče, všetko je aj tak na cloude. Štrvtý diel je z hľadiska logiky bohužiaľ najslabší. Polícia skonštatuje, že mŕtvola v horách bude zrejme nešikovná turistka, prebieha vôbec vyšetrovanie? No a plán s elimináciou tretieho vinníka mohol byť teda omnoho viac prešpekulovanejší. Tu ma naša hrdinka výrazne sklamala.

Tak Priateľka smrti (seriál, aj postava) sa vydala takým smerom, aký v tomto žánri málokedy vidíme. Všetko, čo sa odohrá v tretej časti je veľmi nečakané, ide takpovediac proti pravidlám žánru a ťažko povedať, kam to celé môže smerovať. V skratke vieme, že už nie sme v klasickej detektívke, ale skôr v rakúskej a netflixovskej snahe o Coenovcov. Možno už hlavnej postave ani nebudete držať palce, len sa budete zabávať nad jej nepatričnou snahou dopátrať sa pravdy.

Druhá epizóda naplno ukazuje, že Priateľka smrti je dosť drsná záležitosť, kde sa nevyhýbajú násiliu ako postavy, tak ani kamera. Dej naznačuje, že všetko je zrejme pomerne jasné, avšak zo skúseností sa dá predpokladať, že ide možno o podzápletku a za smrťou manžela môže stáť niekto iný z odlišných dôvodov. Stále je tu však otázka, prečo hlavná hrdinka nejde na políciu a prečo sa vyšetrovaním polície ani minimálne nezaoberáme.

Prostredie Álp ku krimi sedí, ako vidíme v pilote tohto netflixovského pokusu o rakúsku minisériu v štýle škandinávskych či britských bračekov. Čo sa snažia priniesť tvorcovia nové, je pomerne netradičné rozhodnutie urobiť z vyšetrovateľa manželku obete, ktorá nie je policajtka. Vysvetlenie? Polícia je tak tupá, že ju nenapadne sa pozrieť na záznamy kamier. Prečo? Ťažko povedať, manžel bol totiž ich kolega, takže nízkym IQ to asi nebude. Čo sa z toho vykľuje, sa ešte nedá predpovedať.

Od začiatku do konca napínavý a pomerne málo predvídateľný drsný triler. Áno, ide predovšetkým o veľmi drsný krimi príbeh zo totálneho zapadákova, kde sa bojíte si ísť kúpiť aj zmrzlinu cez cestu, pretože sa môžete na niekoho omylom škaredo pozrieť. S prvým twistom by množstvo scenárov otáľalo až do samotného záveru, ale Brooks svoj príbeh veľmi rýchlo nakopne a postavy musia ihneď jednať. Každý podľa vlastnej inteligencie, morálneho kompasu, ale predovšetkým do výsledného riešenia musia započítať aj faktor strachu. Okrem scenára sa s ničím nepára ani réžia, samozrejme z dnešného pohľadu to násilie nepôsobí až tak šokantne, ale zase pôsobí šokantne, keď si uvedomujete, na ako starý film sa pozeráte.

Vzhľadom na tak málo maximálnych hodnotení dám prednosť emóciám pred racionalitou a ohodnotím plným počtom. Logické nedostatky plynú zo samotného námetu, ale nakoniec je dôležitá samotná scéna v supermarkete a jej vyznenie, než premýšľanie nad tým, kedy začne prípad riešiť polícia, čo sa týka aj iných scén filmu. Ono ani záver nie je "absolútny", život je tiež iba sled zážitkov s neustálymi zmenami, všetko je skrátka otvorené, ako aj interpretácia, akú si divák v hlave sám vytvorí. Je to dojímavé, inteligentné, kvalitne zahrané, neponúka to jednoduché otázky a ani jednoduché odpovede. A možno je to trochu aj mierny indie feelgood gýč, ale prečo kritizovať film, ktorý osvojí diváka srdcom aj rozumom zároveň.

Hardcore "smack my bitch up" Henry obsahuje viacero skvelých nápadov, ako napríklad útok na tank či spievanie Under my skin. Zrejme bol svojho času určený predovšetkým pre hráčov bodycount strieľačiek a tí ho aj viac docenili ako ja. Pre mňa ide skôr o ultraintenzívnu jazdu s množstvom tupého násilia. Sharlto Copley v mnohoúlohe je skvelý v každej polohe, avšak v ktorom inom filme sa vám pozerá priamo do očí Haley Bennett a občas vám povie, že vás miluje? Môžete si z týchto scén urobiť slučku. Každopádne už od dôb Ženy v jazere sa vie, že POV v rámci celej stopáže nie je budúcnosťou kinematografie, skôr tento ťažko pozerateľný kameramanský prístup poteší tak raz za desať rokov.

Téma, rok vzniku a napríklad aj plagát by mohli napovedať, že pôjde o príjemnú vianočnú sentimentálnu selanku s množstvom pátosu a neznesiteľne vtieravej hudby. Avšak výsledok je omnoho dospelejší než by jeden čakal. Ľudia od 30 do 70 rokov skrátka pragmaticky a realisticky reagujú na záležitosť, kedy jeden starý pán začne tvrdiť, že je Santa Klaus. Zničí to marketing, alebo ho naopak nakopne? Bude kľúčom k vyšším ziskom než má konkurencia? A čo na to politici a ako vzhľadom na výsledok súdu dopadnú voľby? Trocha tej naivity sem prináša jedno malé dievčatko, ale aj dejová línia s prianím vianočného darčeka vyznieva logicky a skvele zapadá do celkového obrazu. No a právnikov konečný dôkaz nemá najmenšiu chybu.