Anderton

Vyzbrojený informáciou, že ide rozhodne o lepší kúsok než tohtoročný hraný celovečerák som aj napriek postupnému a nezvrátiteľnému  odklonu od superhrdinských komiksových adaptácií dal tomuto animáku šancu. Tie od DC sú dlhodobejšie kvalitnejšie než kvázi temné a nabubrelé hrané filmy a Flashpoint Paradox nie je našťastie výnimkou. Máme tu začiatok tretej svetovej vojny, vybuchujú atómové bomby, je tu množstvo záporných postáv a ono je tu toho nakoniec tak veľa, že by to vydalo na seriál, kde by som sa v deji strácal asi menej a všetkého by som si aj viacej užil, pretože by tu bolo viacej priestoru na všetko a divák by si občas mohol aj vydýchnuť. Hodnotím v rámci animovaných DC filmov, v porovnaní s DCU pre kino je to o triedu vyššie. 70%

Veľmi originálna japonská detektívka reznutá mysterióznom, avšak ako horor by som ju nešpecifikoval. Bohužiaľ som film videl s divnými titulkami a lepšie som nezohnal, takže mi čiastočne skazili zážitok. Problémom číslo jedna však bola pre mňa inak vyzdvihovaná atmosféra. Príbeh sa odohráva v bytoch, v ktorých by som nechcel žiť, vo štvrtiach, akým by som sa v japonských mestách vyhýbal a v nemocnici, kde by som nikdy nechcel byť hospitalizovaný. Nepripadalo mi to temné, skôr len nepríjemné a málo vygradované. 70%

Objektívne, ak sa taký termín vôbec použiť dá, jedna z najlepších Marveloviek. Avšak už som tak mimo toto univerzum (vekom, vkusom, ale aj tým, že si nedávam MCU maratóny a tak si dokopy nič nepamätám), že subjektívne ma inak kvalitne spracovaná trojka minula. Všetko je ale na svojom mieste, postavy slušne hláškujú, výprava je taká, ako má vyzerať pri vesmírnom sci-fi, obsahuje to silné emócie a má to aj posolstvo. Záchrana v štýle Noemovej archy patrí bezpochyby k vrcholným sekvenciám celého univerza. Náročnejší fanúšikovia Marvelu by tak mali/mohli byť maximálne spokojní. 70%

Určite jeden z divácky najnáročnejších a zároveň najviac umeleckých kriminálnych seriálov súčasnosti. Zaujímavý prípad, viacero slepých uličiek, z nich ale každá vedie k zamysleniu sa nad konkrétnou témou, či problémov moderného Anglicka a samozrejme nielen jeho. Zároveň veľmi psychologický seriál, pred ktorým by sňal klobúk aj Ingmar Bergman. Otázkou tak je, čo od temnej detektívky očakávate a či dávate prednosť vyšetrovaniu a dávkovaniu zvratov, alebo postavám a ich vývoju. River sa zároveň absolútne vzdáva retrospektívam, čomu by sa vyhol iba málokto a Netflix či HBO by tento materiál bezpochyby vďaka línii v minulosti natiahli na 10 dielov. Nehovorím, že by výsledok musel byť nutne horší.

Finále prinesie zopár zvratov a prekvapení, ktoré sme síce už niekde a niekedy a nielen raz videli, čo ale v tomto prípade vôbec nevadí, keďže River sa zameriava viac na psychológiu postáv a ich motivácie, než na opakovanie žánrových klišé. Zároveň ale ponúka argumenty voči námietkam, žeby snáď bolo vyšetrovanie na druhej koľaji, pretože sa všetko vysvetlí a všetko zapadne do seba. Ak ale vyriešenie vraždy a identita vraha niekomu nesadne do vkusu, nemám voči takému názoru žiadne výhrady.

Nápoveda z predchádzajúcej časti sa krátko po začiatku ako-tak vysvetlí a tak je jasné, že treba pátrať ďalej. No a netrvá dlho a dozvedáme sa, v čom Riverova kolegyňa "plávala". Do toho River naďalej rieši svoje problémy a tentokrát nie je pre okolie na smiech, keď ho napríklad vidia ostatní sa biť so vzduchom, ale na psychoterapii to poriadne naloží ostatným zúčastneným. Sympatie si za to u vás nezíska, ale tento seriál o kladných a záporných postavách nie je.

Vzorec sa opakuje, na konci minulej epizódy sa objavil nový podozrivý, jeho hľadanie následne pokračuje a končí prekvapivým výsledkom. Aspoň teda pre vyšetrovateľov, pre diváka nič nové pod slnkom/londýnskou hmlou. No a následne sme svedkami nového prekvapivého momentu. Vzhľadom na psychický stav hlavnej postavy je ale táto bezvýchodnosť a točenie sa v kruhu opodstatnená. I keď niektoré momenty mi v tejto epizóde prišli trochu nadbytočné.

Ako River ďalej vyšetruje, tým pribúda aj dôvodov priblížiť sa k absolútnemu psychickému zrúteniu. Objavuje sa nečakaný podozrivý a vypytovať sa na jeho alibi je kráčaním po tom najtenšom možnom ľade. Ako to už ale chodí, objavia sa ešte ďalšie skutočnosti a tak tie najdôležitejšie odhalenia prinesú, opäť ako to už chodí, kamerové záznamy. Hádanie pinu do mobilu treba brať s rezervou, máloktoré číslo zodpovedá niečomu racionálnemu z našich životov.

River sa dostáva do konfrontácie s priateľkou obete z úvodnej scény seriálu a pokiaľ od nej najskôr dostal do držky, tak neskôr sú obaja nútení spolupracovať. Na svetlo vychádzajú nové súvislosti, vďaka ktorým by River mohol cítiť menšie výčitky svedomia (nikoho v skutočnosti nepripravil o otca), ale z jeho uhla pohľadu je dokonca vinný ešte viac (šoféroval niekto iný, čo sa dalo predpokladať). Ak by psychoterapeutku nespomínali aj jeho kolegovia, tak by som si tipol, že ide tiež iba o prelud. Možno ním bude dokonca nový kolega... :)

Stellan vidí mŕtvych ľudí (obrazne povedané) a je na tom tak zle, že by mu nezávideli ani jeho škandinávski kolegovia. On je vlastne jedným z nich, len namiesto v Štokholme býva z nejakého dôvodu v Londýne. A Londýn tomuto seriálu zatiaľ sluší. Pokiaľ ste zvyknutí na piloty s tajomnou vraždou a prvými podozrivými na obzore, tak tu vraždu radšej hneď preskočíme a tvorcovia nechávajú všetko na divákovej predstavivosti. Dokonca v úvodnej scéne chytáme zločinca, o ktorého zločine sa dozvedáme až spätne. Takže áno, River dokáže na začiatku zmiasť a možno mu šancu ďalej nedáte, avšak ja mu aj vďaka Stellanovi verím.