Anderton

Postupne sa dozvedáme, kto v skutočnosti za všetkým stojí. Mysleli sme si, že Jones, čo by myslím úplne stačilo, ale ani tento zvrat nepôsobí zbytočne vykonštruovane, skôr je len logickým doplnením toho, čo sme doteraz videli. Snáď mali toto eso v rukáve tvorcovia už od začiatku. Prestrelky vo Fringe dvakrát nemusím, iniciátor úteku sa totiž zachoval vzbŕklo a potom sa nemal čo čudovať, že schytal guľku. Predpokladám však priaznivý vývin rehabilitácie.

Dozvedeli sme sa skutočný Jonesov plán a bolo to vskutku prekvapivé. Len mi pripadá, že to mohlo prísť s väčšou pompou a tie zemetrasenia sme mohli vidieť na plné pecky. Mimochodom viacerí možno odteraz budú fandiť práve jeho megalomanskému plánu, pretože by to mohla byť skutočná vizuálna žranica. A svojim spôsobom tento zloduch prichádza aj s verziou, ako by to čisto teoreticky mohlo byť s otázkami viery, pôvodu vesmíru a podobne. Čo viac si želať od mysteriózneho seriálu, že...

Tak tvorcovia si zobrali poriadne sústo a ukazujú nám, ako to v nimi vytvorenom fikčnom svete bude vyzerať o 20 rokov neskôr. Prílišným záberom na futuristické mesto sa vyhýbame, dôležitejšie sú fakty. A tie sú prekvapivé. Avšak stále vieme, že tých alternatívnych budúcností môže byť viacero a stále nás zaujíma predovšetkým to, ako hrdinovia vykorčuľujú z problému "ktorý vesmír zostane celý?" Tak sa trochu obávam, či nejdeme zbytočne nesprávnym smerom, ale pohľad to bol každopádne výživný.

Jones je stále viac a viac v centre diania, čo je vzhľadom na Harrisovu charizmu a herecké schopnosti výborná správa. Že za všetkými pokusmi, mutáciami a snahami o zničenie vesmíru stojí on, už nejakú dobu vieme, takže jeho prítomnosť je opodstatnená. Je fajn, že sme opäť na oboch stranách, pretože prípady sa vzájomne ovplyvňujú v oboch vesmíroch. Ešteže tie Sochy slobody vyzerajú v oboch vesmíroch rozdielne, aspoň nestrácame orientáciu.

Prípady z druhej strany majú predsa len trochu odlišnú atmosféru. Sú o niečo akčnejšie a je fajn, že pomer nie je 50:50, pretože takto viac vyniknú. Prípad v karanténe nie je až tak extra špeciálny, stále riešime meňavcov a Jonesa, avšak príde k jednej dôležitej udalosti, konkrétne k úmrtiu jednej z dôležitých postáv. No a pokiaľ nám mohla byť alt Olívia zo začiatku nesympatická, tak teraz hrozí, že bude vašou favoritkou číslo 1 práve táto červenovlasá verzia v kapsáčoch.

Okrídlení dikobrazy, tentokrát nič pre mňa. Ale stále je to Fringe, má to dve slušné ľakačky a je to vhodne zasadené do celkového rámca; čo v tomto prípade znamená Jonesov božský syndróm megalomana.

Tak tu sa snažili tvorcovia nájsť čo najviac paralel medzi epizódnym príbehom a láskou medzi Peterom a Olíviou a myslím, že im to vyšlo na výbornú. Zápletka tak trochu vykráda Parfém: príbeh vraha, ale komu by zrovna podobná zápletka mohla vadiť, že. Podobne ani tu presne neviete, čo si o vrahovi myslieť, či náhodou nie je práve ten vyvolený, ktorý by urobil svet lepším.

Tento diel približuje Fringe v spomínanému Asimovovmu románu Koniec večnosti asi najbližším možným spôsobom. Vrcholom epizódy je Peterov vstup do umierajúcej mysle jedného z pozorovateľov z nadčasu. Uvidíme tak aj stvorenie vesmíru, ale predsa len tieto scény nie sú tak ohurujúce ako by mohli. Každopádne sa dozvieme dosť informácií a môžeme si užiť aj obzvlásť démonického Jareda Harrisa. V podstate nechápem, na čo hrajú ústredné záporné postavy v iných dielach aj iní herci, Jared by zvládol všetko.

Trochu komplikovanejší prípad, na aké sme vo Fringe zvyknutí a o niečom inom, ako by sme si mysleli po úvodnej scéne predstavujúcej nám novú zápletku. Opäť sú ale za tým staré pokusy "šialených" vedcov, ktorí to samozrejme mysleli dobre, ale cesta do pekla je väčšinou dláždená dobrými úmyslami. Som zvedavý, či sa k tematike umelého oplodnenia a následných telepatických kolektívnych schopností týchto jedincov ešte vrátime. Nebolo by to od veci.

Po nejakom čase tu máme opäť epizódu, ktorú môžeme označiť za hororovú. Niežeby sme tu mali nejaké ľakačky, ale tie zábery na zmutované tváre, oči a zuby (uf) vám môžu dnes v noci trochu pokaziť pokojný spánok. Vo Westfielde to trochu vyzerá ako v Silent Hill a podobnú atmosféru má aj celá epizóda. Skončí možno trochu vzbŕklo, keď sa zrazu všetko vyrieši, ale problém nie príliš prirodzeného prelínania oboch svetov v jednom mieste a čase je skvelý.