Anderton

Po poslednom Paulovi ďalšie mierne sklamanie zo španielskeho trileru. Tu sú ale tie tri hviezdy nadhodnotené, ide o zameniteľnú detektívku s minimom prekvapení. V podstate sa len spĺňajú všetky šablóny, nechýba samozrejme ani suspendácia, ale odznak sa tentokrát odovzdať nemusí. Pokiaľ máte radi hlášku o 48 hodinách, tak tu si ju dosýta užijete prostredníctvom šéfa, ktorý neviem odkiaľ vie, že jeho zamestnanci nespali presne 48 hodín a na to, aby sa prípad vyriešil a všetko skončilo podľa jeho predstáv, treba znova presne 48 hodín. Aby na to vyšetrovatelia nezabudli, tak im to neskôr znova pripomenie, i keď už nejaká tá hodina uplynula a tak to nedáva zmysel. 50%

Úžasný fantazijný príbeh, ktorý by som si ale radšej užil ako hraný film, samozrejme čo najlepšie nakrútený. Ale pozor, i keď ide "len" o animáciu, ľudia so strachom z výšok by mali spozornieť a možno si tento zážitok radšej odpustiť, postavy sú neraz v hraničných situáciách a popiera sa každý fyzikálny zákon, nie každý je taký fanatik do lietania ako Mijazaki. Dve hlavné postavy sú veľmi sympatické, divák musí spoločne s nimi prehodnocovať aj vzťah k ostatným postavám, pričom práve hlavný antagonista ako záporná postava vôbec vzhľadom nepôsobí. Jedno z najlepších steampunkových diel, i keď vlastne ani nevieme, kde a v akom čase sa vôbec príbeh odohráva.

Na svoju dobu zrejme dosť odvážna adaptácia, hlavná postava má sexuálne fantázie a spoločensky očakávateľná monogamia s "tou pravou" nie je pre jeho "temnejšie" vnútro zrejme to pravé. Pomalé tempo dáva vyniknúť skvelej atmosfére, triky boli na svoju dobu zrejme prelomové, dnes sa však pozerať v dlších pasážach na zmenu Tracyho podoby je už mierne úsmevné. Ide samozrejme aj o herecký film, Tracy a Bergman berú svoje úlohy skutočne vážne, ostatní nedostanú toľko priestoru vyniknúť. Filmové adaptácie tejto klasiky nie sú radené medzi sci-fi, i keď tu máme ako vedu, tak aj jej fikciu.

Rodinný triler s očakávateľným priebehom. Ak by tu hlavnú úlohu nehrala Linda Blair, asi by bol film polovičný, ale tak ona tu je a aj jej rivalka je veľmi vhodne vybraná. Ide samozrejme o metaforu o rivalite teenageriek, ich súboje o mužov alebo aj tajné túžby mužov v strednom veku v nadprirodzenom kabátiku. Ako horor Cudzinec v dome príliš presvedčivý nie je, ale dokáže vtiahnuť do deja, je konzistentný, i keď na záver si Craven mohol odpustiť ako tie nové kone, tak aj doslov s novou rodinou. Ale chápem, že v roku 1978 to ešte nebolo také otravné klišé ako dnes.

Mazin s Druckmannom sa rozhodli nakrútiť epizódu, kde si dokážu, že sa dá minimun deja natiahnuť na 45 minút. Lepšie im to vyšlo v druhej časti, ktorá bola vizuálne zaujímavejšia. Nejde však o dôvod pre úplný odpis, naopak ma konečne bavila interakcia medzi dvoma hlavnými postavami, aj to ich ulíhanie k spánku a vtipy na dobrú noc. Ak však chcú bodovať naplno, ich výtvor sa chtiac nechtiac bude musieť poriadne rozbehnúť.

Jeden z najlepšie obsadených seriálov posledných rokov, konkurovať mu snáď môže iba Big Little Lies. Firth, Collette, Binoche, Turner a v podstate úplne všetci hrajú doslova ako o život, ako by išlo o ten pravý moment, na ktorý celú kariéru čakali. Staircase počas priebehu plní divácke očakávania, to jest vŕšenie záhad, slepé uličky, prekvapenia a podobne, ale aj tak všetci už vopred vieme, že sa pravdy nedopátrame a to hlavné očakávanie splnené nebude. Ale nedá sa povedať, že ide o nefér hru, predsa len na základe informácií si každý môže urobiť svoj vlastný subjektívny názor a vôbec nevadí, že sa bude od diváka k divákovi líšiť. Ja si napríklad myslím, že vraždil/a...

Záver pochopiteľne mnohých musel sklamať, keďže v skutočnosti išlo viac o psychologickú drámu než krimi, detektívku či súdnu drámu. No a posledná časť nám to dáva poriadne pocítiť, či sme náhodou nezačali čakať nejakú záverečnú pointu, vyriešenie záhady. Pointy tam sú, ale týkajú sa skôr toho, ako Michael nakoniec skončil a môžete to brať buď ako víťazstvo, alebo aj ako prehru, záleží na uhle pohľadu. V podstate o uhle pohľadu bol aj celý seriál. A o tom, že skutočne nemôžeme ani toho najbližšieho človeka na sto percent spoznať ani za celý život.

V sedmičke nás čaká zopár prekvapení, pričom oná sova by vlastne úplne stačila. Ale tento príbeh bol skrátka oveľa komplikovanejší a stále otvárame nové Pandorine skrinky (to je citát z epizódy). Dozvedáme sa dokonca o podobne spáchanej vražde istým spôsobom prepojenej na Michaela, ktorá by mu mohla pomôcť, Následne však zisťujeme, že asi pôjde o slepú uličku. No a zisťujeme aj reálnejší motív než žiarlivosť manželky pre prípadnú vraždu, ktorú by spáchal Michael. A tej sove začínajú konkurovať aj netopiere.

Toni Collette už tretíkrát musela zahrať smrť svojej postavy a tentokrát to vyzerá tak, že nová, veľmi prekvapivá, teória by mala byť správna. Vlastne o tom niet pochýb, aspoň podľa priebehu epizódy, čo neznamená, že sa veci zase nemôžu otočiť. Záver taktiež túto teóriu podporuje, pretože vrah by bol predsa šťastný, že má možnosť ísť na slobodu. Herci podávajú v tejto epizóde, podľa mňa, zatiaľ najlepšie výkony a Firth je zrazu za sympaťáka.

Srdcom Bijúceho srdca je Michaelov pobyt vo väzbe a zároveň postprodukcia a premiéra dokumentu o jeho procese. Nie je to tak zaujímavé ako samotný súd, ale zároveň je to zase niečo iné a seriál v druhej polovici sa vydáva iným smerom. Neviem, či Michael tiež prešiel v realite cez všetky možné klišé filmov z väzenia ako jeho fikčná verzia a ani to, či sa filmári stále tak hádali, ale na obrazovke to na mňa príliš nefungovalo.