Marceloo

Rodina Snyderovcov sa kvôli otcovej pracovnej pozícii musí presťahovať. Po ich príchode do nového mesta začnú v ich susedstve za zvláštnych okolností zomierať osoby. Všetci začnú podozierať ich malú dcéru, ale skutočnosť je úplne iná. - Ani vlastne neviem, čo napísať k filmu, v ktorom hercov s dekádami skúseností svojím výkonom prebije dvanásťročné dievčatko. Madeleine McGraw patrí jednoznačne k najväčším hereckým talentom na hororovej scéne a som velmi rád, že si toho všimol aj Scott Derrickson. Pevne dúfam, že jej role budú už len vo filmoch s aspoň nejakou úrovňou, pretože tento poloamatérsky počin som mal problém dopozerať do konca a tie dve hviezdičky sú čisto len za scény s ňou. Nič iné tu nestojí za reč.

V roku 1892 zabila Lizzie Borden v mestečku Fall River svojho otca a macochu. Hovorí sa, že jej prekliatie sa v rodine dedí z generácie na generáciu, o čom sa čoskoro presvedčí aj Tara, keď sa v jej okolí začnú odohrávať kruté vraždy a ako zbraň vrahovi slúži sekera. - The Inhabitant som chcel vidieť kvôli mojím oblúbencom Leslie Bibb a Dermotovi Mulroneymu a nakoniec pozerám, že tam je tá holka, ktorá mi pokazila zážitok u piatkového nového Hellraisera, ale tak čo už. Ide o variáciu príbehu o Lizzie Borden, ktorá sa pocitovo podobá na vynikajúci a dosť prehliadaný seriál The Lizzie Borden Chronicles, akurát sa odohráva v modernej dobe. Čo sa týka vrážd, je to strašne slabé a nešikovne zostrihané, ale celkovo ma dej prekvapivo zaujal a bol som celkom napätý, čo sa z toho nakoniec vykluje. A keďže ma tvorcovia prekvapili s tým, že sa to všetko neodohrávalo len v hlave hlavnej protagonistky, slušné tri tomu nadelím. Stále ma ale mrzí, že ani 130 rokov po tom, čo sa vraždy odohrali, ešte nevznikol poriadny horor s touto témou.

Po tom, čo bolo jej lietadlo zostrelené, sa vojenská pilotka Kate musí skryť pred miestnymi teroristami. Jej útočiskom sa stane sovietsky podzemný bunker. V tom sa ale skrývajú telá mutantov, ktoré sa kvôli nej prebudia. Podarí sa jej uniknúť, ale rovnako sa na povrch dostanú aj tieto monštrá, ktoré sú pripravené zabíjať. - Spolu s Nope je to pre mňa najväčšie hororové sklamanie tejto sezóny. Lenže Nope bol aspoň audiovizuálne pôsobivý, toto vyzerá ako nejaký nepodarený TV film hororového debutanta a nie režiséra, ktorý má viac ako 20 rokov skúseností. Nefunguje tu nič. Scenár k tomuto dielu asi neexistuje, herci sú naprostá katastrofa a interakcie medzi nimi sú miestami bolestivé. Digitálne efekty, choreografie súbojov s mutantami a strih sú na plač. Tá jedna hviezdička je za gore scénu vo výťahu, pretože tá je asi jediným, čo si z tohto filmu budem pamätať. Ešte že si v pondelok napravím chuť u Marshallovho špičkového segmentu Bad Seed v antológii Tales of Halloween, pretože po tých rečiach o tom, že je to návrat k The Descent, som sa na to tešil jak malé decko.

Ak si Oliver do týždňa nenájde kamaráta, pôjde naspäť do blázinca. Keďže je trochu iný ako ostatní, rozhodne sa hladať na miestnom cintoríne, kde po nedávnom leteckom nešťastí o nových priatelov rozhodne nebude núdza. - Už si velmi nepamätám, o čom boli režisérove predchádzajúce horory, ale aspoň po technickej stránke sa mi to zdalo o niečo vyspelejšie. Ako horor to príliš nefunguje a v rámci komédie sa nájde len zopár scén, ktoré dokážu zaujať, pretože je tu pre mňa neznesitelný suchý britský humor. Dve hviezdičky aspoň za toho zombie jazvečíka a zopár scén, u ktorých som sa mierne pousmial. Vyzerá to však, že z režiséra talentovaný hororový tvorca nebude, takže by nebolo odveci, keby zmenil profesiu.

Keď sa po dlhých rokoch randenia Lily stretne s Hermanom Munsterom, vznikne láska na prvý pohlad. Spoločne budú musieť čeliť problémom, ktoré súvisia s ich pôvodom a neobyčajným spôsobom života. - Mám vždy rád, keď si nejaký známy hororový režisér natočí film len tak pre seba. Jamesovi Wanovi sa podarilo minulý rok uspieť s Malignant, na ktorom bola vidieť láska k žánru a hlavne to, že sa mu do toho nikto nestaral. Podobným projektom je aj The Munsters, len je tu vidno, že Rob Zombie je mentálne trochu inde, čo samozrejme nemyslím v zlom, pretože jeho filmovú tvorbu zbožňujem. Teda pokial ide o násilné veci, s ktorými nemá The Munsters nič spoločné. Tu ide čisto len o zábavu a poctu old school hororom, pri ktorej išlo hlavne o to, aby sa čo najviac mohli realizovať maskéri. Dej ma najprv nebavil. Nevedel som sa v ňom zorientovať a mnoho vecí mi nedávalo zmysel, ale po presune do Hollywoodu mňa to vďaka halloweenskej atmosfére chytilo a vytiahlo to u mňa tento kúsok aspoň na slušný priemer. Už ma ale tie tváre, ktoré sa v Zombieho filmoch objavujú takmer 20 rokov, pomaly prestávajú baviť, aj keď Sheri Moon je ako vždy úžasná. Vela som od tohto nečakal, pretože som tušil, že tu hororový žáner nebude úplne v popredí, ale ako nostalgická spomienka na hororové šesťdesiate roky je to celkom príjemné. Techno vampire a DJ Harambe by si podla mňa zaslúžili spin off.

Pre mňa najlepší hixploitation od druhého Wolf Creeku a excelentné oživenie tohoto viac-menej mŕtveho hororového subžánru. Ryuhei Kitamura vie presne čo hororoví fanúšikovia od filmu chcú a to im aj prináša. Nadupaná banda zbojníkov, ktorí hláškujú pri každej interakcii (tu lutujem divákov nehovoriacich anglicky, pretože v preklade sa toho dosť stratí), nádherná rukojemníčka v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, rodina zmagorených vidlákov s fanatickou ideológiou a v neposlednom rade telesné končatiny a tekutiny lietajúce na každú stranu. V závere prišli trochu zbytočné hrátky s kamerou a osvetlením, ale to režisérovi odpustím. Milujem tieto horory, v ktorých vlastne nikto nie je tým dobrým a nehrá sa tu na nejaké moralizovanie. Po viac ako roku zaslúžených päť pre celovečerný horor od ktorého som ani na sekundu nedokázal odtrhnúť zrak a už sa nemôžem dočkať, kedy si to pozriem zase.

Štyri kamarátky sa vydajú na výlet spojený s potápaním. Vo vode na nich ale číha obrovský žralok, ktorý sleduje každý ich krok. - Andrew Traucki je sympatický režisér, ktorý aj napriek nedostatku financií dokáže tvoriť zaujímavé Monster horory. Jeho taktika ukazovať monštrum čo najmenej a tvoriť atmosféru hlavne pomocou strachu z nebezpečného tvora skrývajúceho sa vo vode nebude fungovať na každého, ale mne sa to rovnako ako pri jeho minulom projekte páčilo. Naviac sú tu atraktívne herečky, osviežujúce prostredie, ktoré v týchto horúčavách padne velmi vhod, a celkom nápaditá práca s PTSD hlavnej postavy. Na letný večer ideálny horor, aj keď lahko zamenitelný so všetkými Shallowami, Open Waterami, 47 Meters Downami a Reefami.

Päť väzňov bolo v minulosti prinútených tráviť čas v uzatvorenom priestore bez možnosti spánku. Čím dlhšie previnilci nespali, tým vypätejšie situácie medzi nimi vznikali. Dvaja detektívi teraz zisťujú, čo sa na mieste stalo a kto je za vzniknutú katastrofu zodpovedný. - S horormi z Irska nadobro končím. Kedysi tam vznikali pôsobivé horory s neopozeranými príbehmi (napr. I am Not a Serial Killer, Cherry Tree, Shrooms), ale v posledných rokoch ma každý ich kúsok sklamal. The Sleep Experiment môj dojem nezlepšil. Ku cti mu slúži len to, že má režisér podla miestnych údajov 22 rokov, a to, že má film pekné vizuálne spracovanie. Inak je obsahovo úplne prázdny, a to, ako sa to celé snaží tváriť vážne, sa už ku koncu nedalo vydržať.

Po strate jedného zo svojich synov sa Rachel s manželom presťahujú do Fínska, aby sa s nepríjemným osudom pokúsili vyrovnať. S ich synom Elliotom však nie je všetko v poriadku a začína byť jasné, že smrť jeho dvojčaťa zasiahla najviac práve neho. - Je obrovská škoda, že filmy s touto pointou fungujú len raz. Ja som si celkový dojem pokazil tým, že som polovicu pozrel ráno a druhú po príchode z roboty, takže som si zážitok nepríjemne zruinoval, inak by tomu letelo rovných päť hviezd. Režijné zručnosti Taneliho Mustonena sú neuveritelné, hlavne keď sa zamyslím nad tým, že pred svojim hororovým debutom Bodom točil kadejaké komediálne pičoviny pre fínske TV kanály. Trochu ma prekvapila prítomnosť Teresy Palmer, u ktorej som po Lights Out očakával trochu inú kariérnu trajektóriu, ale celý film potiahla svojím oddaným výkonom, ale nie je sa čomu diviť, keďže má doma na starosti päť ratolestí. Potešil aj herecký výkon malého Elliota (lepší než Eliott na ČSFD, ktorý si tu nahádzal 200 bodov od svojich multiúčtov a hrá sa na kritika), ktorý taktiež zahral presvedčivo. Vizuálne je to rovnako ako režisérov predchádzajúci počin luxusný zážitok, takže už teraz sa teším, ako si to pozriem opäť. A pravdepodobne tomu aj hodím tých päť hviezd, pretože už je to riadna doba odvtedy, čo som si takto užil nejaký horor s pointou a nie len nejakú bezduchú vyvražďovačku.

Whistler Camp je miestom, kam prichádzajú tínedžeri, ktorí majú problém so svojou sexualitou. Prísny majitel Owen Whistler používa striktné praktiky, ktoré im majú pomôcť zaradiť sa do normálneho života a zistiť, kým vlastne sú. Najnovší turnus štrnástich tínedžerov ale neprišiel samotný. Spolu s nimi sa dostavil maskovaný vrah, ktorý je pripravený zabíjať. - Čakal som, že to hodnotenia na IMDb bude súvisieť s LGBT tematikou, ale ono je to strašne zlý film. A ešte horší slasher, za ktorý sa to pred releasom snažilo vydávať. Takmer hodinu sa tu čaká na nejakú akciu, a keď už k nej príde, tak vraždy za nič nestoja a odohrávajú sa mimo kameru. A tú krv urobenú z temperiek z Walmartu alebo Targetu radšej ani nebudem komentovať. Dúfal som, že tu nájdem aspoň niečo zaujímavé, ale nový úvodný klip od BlumHouse ma bavil viac, ako celý film. Jason Blum by sa mal pozrieť na to, s akými problémami sa momentálne potýka Netflix a dobre si rozmyslieť, či sa oplatí investovať čas a peniaze do týchto woke nezmyslov. Radšej som si mal zopakovať The Burning alebo Sleepaway Camp, na ktorý sa toto vlastne snažilo hrať, ale vôbec to nevyšlo.