Marceloo

Dvaja noví partneri sa chystajú stráviť víkend na chate v lese. Po príchode na miesto zisťujú, že sa v okolí dejú podivné udalosti. Toto miesto má krvavú históriu, ktorá sa stane obrovskou prekážkou v ich plánovanom vzťahu. - Velmi rozporuplný film. Prvý akt fajn. Atmosférou, vzťahmi a naratívom pripomínajúci tohtoročnú pecku Fresh. Naviac s extrémne sympatickou hlavnou hrdinkou. Druhý akt totálny trash, v ktorom sa režisér snaží hrať na niečo viac, než čím v skutočnosti je. Hercom som taktiež v druhej polovici neveril ani jednu scénu a okrem pekných masiek ma to každou minútou stále viac nebavilo. Fanúšikom poloartových hororov s presahom do umenia by sa to ale páčiť mohlo, pretože hlavná myšlienka nie je úplne odveci a nie je podaná iritujúcou formou. Podobne ako u Garlandovho Men mi ale tieto male-feminist počiny skôr vyčaria úsmev na tvári, než aby ma prinútili nad niečím sa zamyslieť. A to násilníkov z duše nenávidím.

Dvaja kamaráti zistia, že sa v jednom z apartmánov v Los Angeles odohrávajú nevysvetlitelné javy a rozhodnú sa o nich natočiť dokument. Stále viac sa zamotávajú do záhadných udalostí a namiesto zisku a slávy, ktoré boli ich prvotnou motiváciou, prichádzajú chaos a nedorozumenia. - Something in the Dirt bol tento rok pre mňa jedným z najočakávanejších indie hororov, ale podobne ako Nope, s ktorým zdiela niektoré tematické prvky, ma výrazne sklamal. Na ústrednú dvojicu sa ako vždy pozerá dobre a nevadilo mi ani extrémne pomalé tempo, ale obsahovo mi to prišlo nedostatočné a chýba tomu práve to, čo robí horory dvojice Benson / Moorhead štýlovými. Teda dej, ktorý ma prinúti zamýšlať sa nad významom a vymýšlať si rôzne interpretácie aj dlhé mesiace po zhliadnutí. Na ich predchádzajúci kúsok The Endless si spomeniem vždy, keď idem pri splne ráno do obchodu. Na Spring zase keď ma niekto presviedča že ''šak ale romantický horor to nemože egzistovat''. U tohto kúsku si už o týždeň nebudem pamätať, o čom vlastne bol. Túto dvojicu mám ale stále rád za to, že si ide vlastnou cestou, pretože neverím tomu, že ešte nedostali ponuku od nejakého známeho štúdia, ktoré by im ale diktovalo, ako sa má točiť.

Starý upír Francis sa bezcielne potuluje naprieč USA a okrem zaobstarávania potravy nemá žiadne starosti. To sa zmení vo chvíli, keď sa v jeho izbe objaví Jane, ktorá tvrdí, že je jeho dcérou. Keďže je Francis známy záletník, uvedomí si, že má dievča možno pravdu. Jeho sebecký život sa následne od základov zmení. - Mám rád, keď sa aktívni hororoví herci postavia za kameru, ale tento kúsok od veterána béčkovej americkej hororovej scény Noaha Segana ma príliš nechytil. Problémom je hlavne nulová chémia medzi ústrednými postavami. Každý konflikt, ktorý má za ciel posunúť dej ďalej, je extrémne silený a herci totálne prehrávajú, čo ma s pribúdajúcimi minútami stále viac iritovalo. Párkrát som sa zasmial, ale keďže daný subžáner nemusím ani v samostatnej hororovej forme, tento kúsok od Shudderu ma nezaujal.

New York, rok 1981. V meste začne úradovať zákerný vrah, ktorého obeťami sú výlučne homosexuálni muži. Kvôli tomu polícia o prípad nejaví záujem. Jediný, koho vraždy zaujímajú, je lokálny novinár Gino. Ten je odhodlaný zistiť, kto za vraždami stojí a čo je jeho cielom. – Myslím si, že morálka pri natáčaní jedenástej série AHS by sa dala porovnať s fungovaním firiem na Slovensku. Šéf zadelí robotu, odíde a následne si každý robí čo sa mu zachce. Inak si to nedokážem vysvetliť. Jednoducho neverím tomu, že človek, ktorý vytvoril pôsobivé homocharaktery ako Lana Winters alebo Liz Taylor, dokázal do sveta vypustiť niečo takéto. Celá esencia American Horror Story je preč. Tento seriál nikdy nebol primárne o strašení. Vždy bol hlavne o charakteroch a už roky je AHS jednou z vecí, ktoré ma počas letných štyridsiatkových horúčav držia pri živote a kvôli ktorým sa teším na jeseň. U New York City je skrátka poznať, že Ryan Murphy má v hlave úplne iné projekty a toto už je len taká bokovka. Herecké výkony starých tvárí AHS sú naprosto žalostné a je vidno, že bez ťahúňa typu Lange/Peters/Paulson je seriál nefunkčný. Nové tváre Russell Tovey, Charlie Carver a Joe Mantello sú velmi snaživí, ale čo z toho, keď staré známe tváre ako Billie Lourd, Denis O’Hare alebo Zachary Quinto nehrajú vôbec nič a každá scéna s nimi je doslova utrpením. Obsahovo je to ešte horšie. Nespočet naprosto zbytočných dejových liniek, slabá práca s mysterióznom a hlavne supernaturálnymi elementami. Scény s výkladom kariet v tom malom obchodíku pôsobia ako paródia typu Scary Movie. Príbeh s Mai Tai killerom ma vôbec nezaujal a napriek tomu, že sa mu tvorcovia v závere série snažili dať väčší význam, bol podla mňa nezvládnutý. ‚Záhadná choroba‘ je v podstate jedinou linkou, ktorá to drží ako-tak pokope až do konca. Zvolenie intenzívnej LGBT tematiky je podla mňa tiež nešikovné vzhladom k momentálne naprosto rozdelenej americkej spoločnosti (práve prebiehajúce midterms s takmer presne 50/50 výsledkami). Niečo podobné by podla mňa bolo vhodnejšie napríklad po Culte. Takto je to nanešťastie najslabšia séria AHS, na ktorú sa budem snažiť čo najskôr zabudnúť. Snáď sa to o rok zlepší.

Po tom, čo sa jej pred očami zabije pacientka s úsmevom na tvári, sa Rose začne obracať život hore nohami. Pred samovraždou jej pacientka povedala, že trpí zvláštnymi vidinami. Krátko po jej smrti Rose zistí, že ju neklamala. Ona sama sa stane obeťou tohto javu a musí zistiť, ako ho prekonať a zostať nažive. - Všeobecne pozitívne reakcie doma aj v zahraničí chápem, ale ja osobne horory, v ktorých je hlavná postava takmer nedotknutelná a jediné, čo ju ohrozuje, sú preludy, skrátka nemám v oblube. Taktiež mi dosť vadil extrémne predvídatelný scenár, pričom dejová linka s mačkou je čistý amatérizmus. Postavy mi okrem klasicky pôsobivej Caitlin Stasey tiež nesadli, takže za mňa výrazné sklamanie, čo je škoda, keďže som tomu dosť veril. Režiséra sa ale v budúcnosti určite vyplatí sledovať, pretože toto nie je zlý horor, len to skrátka režisér vytvoril formou, ktorú ja osobne nepreferujem. Jeho prípadný ďalší kúsok by mohol fungovať omnoho lepšie, pretože talent tam poznať je.

Partia parašutistov sa pri zoskoku pokúsi o komplikovaný trik s názvom hex. Niečo sa pri ňom ale pokazí a jeden z členov záhadne zmizne. Ostatní taktiež nie sú v bezpečí a začínajú zisťovať, že tento trik bol ich najväčšou životnou chybou. - Pri pohlade na meno scenáristu mi bolo vopred jasné, že to nič svetoborné nebude, ale aj tak ma to už od leta, kedy to malo pôvodne vyjsť, celkom lákalo. Drvivá väčšina rozpočtu tu išla na filmovanie zoskokov, takže na tú hororovú časť už vela prostriedkov nezostalo. Ešte viac ma sklamalo to, že sa v druhej polovici ukáže, že ide o zúfalú vykrádačku jednej z najlepších moderných hororových sérií, ktorá by sa v blízkej budúcnosti mala dočkať šiestej časti. V závere tomu už úplne dochádza dych a stane sa z toho úplne generická báchorka, ktorých každoročne vznikajú v USA stovky. Z tohto mi v hlave zostanú len tie zoskoky, ale kvôli tým horory nepozerám.

Po tom, čo svojmu šéfovi dohodne dve schôdzky v rovnaký čas, je Cherie nútená zúčastniť sa jednej z nich. Má sa stretnúť s vplyvným klientom menom Ethan. Ich stretnutie sa skončí dobre a padnú si do oka, lenže po príchode do Ethanovho domu na Cherie zbesilo zaútočí. Tá z domu utečie, ale Ethan jej je stále v pätách. Čaká ju nočný útek pred šialeným maniakom. - Námet nie je vôbec zlý, ale prevedenie je kvôli hardcore feministickému podtónu nehorázne odpudzujúce. To, že ženy každý mesiac krvácajú, je určite nepríjemné, ale predhadzovať to pred oči v každej druhej scéne a stavať na tom celý dej, s tým táto režisérka na poli hororu určite neprerazí. Ella Balinska ma svojím hereckým výkonom zaujala už v tohtoročnom Resident Evil a tu tiež hrá s prehladom, pričom hlavný záporák za ňou nezaostáva a ich strety pôsobia chladne. Celkovo mi ale film prišiel nevyrovnaný, a aj keď je jasné, čo ním režisérka chcela povedať, zvolená forma nedokáže dostatočne zaujať. BlumHouse opäť podporil horor, ktorý uprednostňuje woke agendu pred pravou hororovou zábavou, ale to je u nich v posledných rokoch klasika.

Osem strašidelných poviedok, ktoré uvádza Guillermo del Toro. - Na to, kolko rokov tento projekt vznikal, je to pre mňa kolosálnym sklamaním. Jediná poviedka, ktorá ma výraznejšie zaujala, je Graveyard Rats, v ktorej sa parádne prelína Monster horor s nadprirodzenými prvkami a dej sa odohráva v klaustrofobických tuneloch pod cintorínom. Inak sa všetko pohybuje medzi jednou a dvoma hviezdičkami, pričom sú takmer všetky poviedky po celý čas skôr drámou a na konci sa objaví nejaké hororové prekvapenie. Nepomohli tomu ani zvučné herecké mená a preceňovaní hororoví režiséri. Ak je toto to najlepšie, čo Netflix pred Halloweenom pre hororových fanúšikov prichystal, tak nás asi v láske moc nemajú. A Guillermo del Toro? No, nenávidím body shaming, ale keď sa človek zadýcha po pár vetách, mal by so sebou niečo robiť.

Partia zlodejov prichádza do majestátneho sídla s cielom ukradnúť vzácny predmet. Majitelia ich prichytia pri čine, ale namiesto zavolania polície ich omráčia. Po prebudení lupiči zisťujú, že namiesto jednoduchej cesty k bohatstvu sa pre nich začalo utrpenie. Majitelia domu sa ich totiž chystajú loviť. - Je vidno, že Tommy Boulding sa pri strihaní viacerých pozeratelných indie hororov niečomu priučil. Napriek tomu sa mu tu príliš nedarí pracovať s charaktermi, atmosférou a zlyháva to hlavne na brutalite, bez ktorej sa horory tohto rázu jednoducho nezaobídu. Namiesto poriadneho gore tu majú prednosť nešikovné dialógy a poflakovanie sa lesom. Napriek tomu ho ale odpisovať ešte nebudem, pretože hororová scéna vo Velkej Británii je v posledných rokoch v žalostnom stave a každý s trochou snahy tam môže natočiť niečo, čo to trochu rozpumpuje.

Počas nočnej jazdy autom narazia dvaja manželia na malé dievčatko, ktoré stojí na ceste. Len centimetre ju delia od toho, aby ju prešiel motocykel. Po tomto zážitku skončí dievčatko v nemocnici. Keďže sa k nej nikto nehlási, rozhodnú sa jej nálezci vziať si ju k sebe. To sa čoskoro ukáže ako najhoršie rozhodnutie ich života. - Tento mesiac už tretí film zo Španielska, ktorý mi vôbec nesadol. Zámerne píšem film, pretože o horor tu ani zďaleka nejde. Začiatok vyzeral tajomne a dej slušne gradoval, ale keď začne pravda vychádzať na povrch, všetko sa to režisérovi rozpadne v rukách a ku koncu som už len krútil hlavou, ako sa dá pekne rozbehnutý príbeh za pár minút pokaziť. Herecky to nie je nič extra, ale malú Evu Tennear by som v budúcnosti v nejakom ozajstnom horore vidieť chcel, pretože mám pocit, že aj bez slov strčila do kapsy omnoho skúsenejších hercov.